Tento posun v nazeraní na základné kvalitatívne vlastnosti riadiacich systémov je prirodzeným dôsledkom nových poznatkov a neustále sa rozvíjajúcich technológií. Keďže za bezpečnosť sa musí platiť a ide o investíciu, ktorá nemusí mať primárne žiadny ekonomický prínos, je na mieste požiadavka na jej primeranú úroveň. Odpoveď na otázku, aká má byť primeraná bezpečnosť, je dosť problematická a ak ide o ochranu zdravia ľudí, tak tento problém prerastá do etickej oblasti.
Existujúce normy a predpisy síce dávajú odpoveď na túto otázku, ale zároveň vytvárajú pomerne veľký priestor na nejednoznačný výklad ich obsahu. Určite však možno konštatovať, že nejde o technický problém. Na trhu sú mnohé komponenty automatizačnej techniky, ktoré majú prívlastok safety. Často sa stretávam s názorom, že použitie safety komponentov je nutnou a zároveň postačujúcou podmienkou na dosiahnutie požadovaných bezpečnostných vlastností riadiaceho systému. Prípadne aj s tvrdením, že bezpečnosť systému zodpovedá jeho bezpečnostne najslabšiemu komponentu – analógia s najslabším ohnivkom v reťazi. Je to skutočne vždy tak?
Zle aplikované safety komponenty môžu v konečnom dôsledku viesť k tomu, že celý systém nebude disponovať požadovanými bezpečnostnými vlastnosťami. Naopak, aj zo štandardných komponentov možno vytvoriť systém s vysokou úrovňou bezpečnosti – analógia s efektom Svätoplukových prútov. Človek má vrodený inštinkt chrániť si svoje zdravie a svoj majetok. Bolo by žiaduce, aby sme túto prirodzenú dispozíciu využívali nielen v prospech svojej osoby, ale aj iných osôb. Môžeme tak urobiť, okrem iného, napríklad aj zodpovedným prístupom k návrhu a aplikácii technických systémov.
