Vtedy sa písal rok 1940. V nasledujúcej dekáde prichádzajú na scénu analógové signály reprezentované úrovňami prúdu v rozsahu 4 – 20 mA a ich vylepšené verzie, označované ako „inteligentné“, sa objavujú v polovici 80. rokov minulého storočia. Do nového milénia už automatizéri vstupujú s celou plejádou priemyselných zberníc líšiacich sa funkčnými vlastnosťami, výkonom, komunikačnými protokolmi a dosahom. Zariadenia už nie sú izolované ostrovy, ale komunikujú a spolupracujú pripojené do spoločnej siete.

Jednotnú komunikačnú platformu sa presadiť nepodarilo. Aj preto, že hlas praxe nebol ani dostatočne silný, ani dostatočne jednotný. Zatiaľ to zjavne vyhovuje najmä autorom priemyselných zberníc, ktorí môžu aj naďalej velebiť práve to svoje riešenie ako najlepšie, najuniverzálnejšie, naj… A niektorým to potvrdili aj normotvorcovia z IEC. Vývoj nezadržateľne pokračoval ďalej a opäť sa raz stalo, že informačné technológie „pomohli“ automatizácii a riadeniu priemyselných procesov naštartovať eufóriu, tentoraz s názvom bezdrôtové priemyselné technológie. Najprv množstvo teoretizovania, článkov, konferencií – taká prípravná masáž koncových používateľov zo strany všetkých, ktorí vytušili potenciál na veľký biznis v tejto oblasti.

Dnes už vychádzajú štatistiky o tom, ktoré bezdrôtové komunikačné protokoly sa v náročnom priemyselnom prostredí ujali najviac, aké najčastejšie typy aplikácií pomohli bezdrôtové technológie realizovať, ktorí dodávatelia bezdrôtových riešení zatiaľ presvedčili najviac zákazníkov a pod. Zákonite na seba nedali dlho čakať ani normotvorcovia. Pracovné skupiny združené v rámci organizácie ISA pripravili a schválili začiatkom mája tohto roku skupinu noriem s označením ISA100.11a Bezdrôtové systémy pre priemyselnú automatizáciu: riadenie procesov a súvisiace aplikácie. Prípravy a prvé aplikácie máme za sebou, načim brať bezdrôtové technológie vážne.