Rozdávajme radosť

Obloha pokrytá sivými mrakmi a do daždivého počasia nebolo hodno ani psa vyhnať. Taký bol koniec novembra, keď som písal tieto riadky. Vo vzduchu bol cítiť príchod adventu a Vianoc. Tešíme sa na ne všetci, ale ešte pár dní vydržme. Aby sa nám to všetko neprejedlo skôr, ako to naozaj príde.

V poslednom tohtoročnom čísle sme dali priestor vedcom aj ekonómom, aby sme spolu s nimi hľadali odpovede na situáciu v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania v čase prichádzajúcich technologických a spoločenských zmien. V čase, keď mnohí mladí ľudia túžia po chutných koláčoch bez adekvátnej práce na sebe, keď končí jedna generácia skutočných odborníkov a jej miesto budeme len ťažko zapĺňať, keď osobné a krátkozraké záujmy deformujú mnohé aktivity. Alarmujúce, ale aj inšpirujúce – také sú myšlienky nášho decembrového vydania. Režúce do živého, nastavujúce zrkadlo skutočnosti. O to sme sa však snažili celý rok. A oplatilo sa. Aspoň tak ste to vyjadrili v našom redakčnom prieskume. Za celú redakciu a vydavateľstvo preto úprimná vďaka všetkým, bez ktorých by ATP Journal nenapredoval a nebol tým, čím je.

Máme veľa spoločného. Vy, ja, všetci ľudia. To, čo nás spája, nie sú maily, appky od výmyslu sveta či programy politických strán. Je to snaha mať sa dobre. A priať to aj druhým ľuďom. Keď sa dá, tak sa o to aj nejako pričiniť. Aby sa aj tí druhí mali dobre. Všimli ste si, že keď urobíme niekoho iného šťastným, niekomu pomôžeme, či urobíme niečo nezištné pre niekoho iného, zrazu aj naša duša pookreje? Rovnaká radosť. Radi na konci roka hodnotíme čísla, percentá, zisky. A čo tak zhodnotiť myšlienky, slová a skutky, ktoré sme (ne)spravili? Pre radosť svoju a najmä tých druhých…

Pokojné a požehnané Vianoce, priatelia.