Vývoj konceptu Priemysel 4.0 poháňajú vpred partnerstvá

Zatiaľ čo predstavenie konceptu Priemysel 4.0 v Nemecku v roku 2011 sa predsa len stretlo s istou dávkou rezervovanosti, situácia v ostatných 2-3 rokoch je diametrálne odlišná. Popri odbornej komunite sa mu venujú v čoraz väčšej miere aj masovokomunikačné prostriedky (za posledný mesiac som videl len na TA3 dva príspevky) a človek začína mať postupne pocit, že k tejto téme pociťuje nutkavú potrebu vyjadriť sa postupne takmer každý a ani by som sa nedivil, keby bola onedlho predmetom plamenných diskusií napríklad drevorubačov v slovenských lesoch. 

Vráťme sa však späť tam, kde sme doma, do sveta pokrokových priemyselných technológií. Ako som naznačil, ostatné 3 roky zaznamenali explozívny nárast záujmu o Priemysel 4.0, čo sa okrem iného odzrkadľuje aj na prestížnych odborných veľtrhoch ako je SPS IPC Drives alebo Hannover Messe, kde sa to len tak hemží expozíciami firiem deklarujúcimi, že sú „Industry 4.0 positive“. Firmy však nie sú jediné, ktoré sa v tomto smere angažujú, mimoriadne iniciatívne sú tiež rôzne výskumné, vývojové, akademické a inovačné inštitúcie a centrá. Evidentné to je najmä v Nemecku, kde všetky spomínané subjekty vytvárajú rozličné partnerstvá väčšinou za účelom vývoja a návrhu praktických riešení na princípe Priemyslu 4.0. Jedným z popredných partnerstiev je spolok so zvláštnym názvom it´s OWL, ktorého vysvetlenie je však veľmi prozaické. Ide o slovnú hračku skratky z nemeckého „Intelligente Technische Systeme OstWestfalenLippe“, čiže Inteligentné technické systémy nemeckého regiónu Východné Vestfálsko – Lippe. Táto technologická sieť, ako sa sám spolok nazýva, združuje 180 firiem, podnikov, vysokých škôl, výskumných centier a organizácií s cieľom priniesť inovácie, ktoré pomôžu pretransformovať mechatroniku na inteligentné technické systémy. Aktuálne tu prebieha 47 výskumných projektov so súhrnnou finančnou dotáciou v objeme 100 miliónov eur. Bolo by na mieste priblížiť si niektoré z nich.

Jedným zo zaujímavých tzv. prierezových projektov je samooptimalizácia. Cieľom je rozšíriť spracovanie dostupných informácií získaných za pomoci regulačnej a automatizačnej techniky (napr. adaptívna a samooptimalizačná regulácia a riadenie na báze Model Predictive Control), matematickej optimalizácie (napr. multikritériová optimalizácia) alebo umelej inteligencie (neurónové siete). Vďaka tomu budú strojné zariadenia schopné samostatne a flexibilne reagovať na zmenu prevádzkových podmienok a optimálne sa prispôsobovať na nové situácie.

Ďalší zmienky hodný projekt z kategórie prierezových sa týka interakcie medzi strojom a človekom, kde sa vďaka razantnému vývoju moderných technológií v posledných rokoch otvárajú nové možnosti. Popri zabehnutých spôsoboch v podobe rôznych grafických displejov sa postupne etablujú aj formy na báze reči, dotyku, či vnímania (tzv. multimodálne). Dobrým príkladom je 3D rozpoznávanie osôb, ktoré sa vďaka masívnemu rozšíreniu v hernom priemysle stalo cenovo oveľa dostupnejším. Podobné technologické skoky sa očakávajú aj v iných oblastiach ako je napr. hmatová senzorika a tzv. mäkká robotika. V tejto súvislosti existuje v it´s OWL pracovná skupina pôsobiaca na univerzite v Bielefelde zaoberajúca sa vývojom sady nástrojov pre interakciu, ktorá má podporiť vznik asistenčných systémov pre priemyselnú prax.

Súčasťou analýzy trhu vydanej naším vydavateľstvom teraz na jeseň je náš vlastný prieskum uskutočnený v slovenských priemyselných podnikoch. Z neho vyplýva, že 50% opýtaných plánuje aplikovať prvky Priemyslu 4.0 vo svojej praxi v časovom horizonte 1 až 3 roky, 33% viac ako 3 roky a 17% v priebehu jedného roka. Záujem o Priemysel 4.0 je teda na Slovensku pomerne výrazný a podniky sa pri jeho implementácii do praxe budú určite obzerať aj po riešeniach, ktoré vznikli ako výsledok výskumu a vývoja rozmanitých technologických partnerstiev.