Tesla by sa potešil

Koncom minulého roka som mal niekoľkokrát možnosť pracovne navštíviť renomovaného výrobcu frekvenčných ­meničov a motorov, ktorý už dlhšie používa aj indukčný prenos elektrickej energie v priemyselných aplikáciách. Po našich ­pozitívnych skúsenostiach z praxe (máme 230 použití) som bol zvedavý, čo je v tejto oblasti nové. A tak mi dovolili nahliadnuť do vývojového centra firmy, kde sa posledné tri roky jedna pracovná skupina sústreďuje na vývoj bezkontaktného prenosu energie a jeho širšieho presadenia v civilnom živote.

Keďže princíp je známy už od čias Teslu, vývoj bol zameraný hlavne na minimalizáciu výrobných nákladov, certifikácie ­každého typu a dohodnutie noriem s výrobcami, ktorí používajú indukčné napájanie. Výsledkom hardvérového vývoja je skutočne malý nenáročný frekvenčný menič zapojený do sieťovej zásuvky (nepotrebuje zložitú riadiacu časť) s konštantnou výstupnou frekvenciou:

  • plochá vysielacia cievka vyzerajúca ako známa bezpečnostná rohož 50 x 50 x 2 cm,
  • prijímacia cievka s rovnakou veľkosťou.

Zaujímavé bolo sledovať, že aj pri medzere medzi cievkami 25 cm sa mohol prenášať výkon 2,0 kW. Koncepciu chcú poskytnúť rôznym výrobcom elektromobilov na ich bezobslužné nabíjanie. Firma ma rôzne vízie, ako sa dá systém využívať. Jednou je aj to, že na zamestnaneckom parkovisku nainštalujú pod parkovacie miesta cievky s meničom a na jeho napájanie použijú solárne panely umiestené na streche parkoviska. Zamestnanci, ktorí budú mať elektromobily, ho budú môcť využívať na pohodlné nabíjanie vozidla počas pracovného času, samozrejme, „zeleno“ a zadarmo. Už v súčasnosti bolo v areáli firmy možné vidieť elektrobicykle a elektromopedy, ktoré zamestnanci využívajú na vnútropodnikovú prepravu, s nabíjaním využívajúcim indukčný prenos energie. Systém má veľa výhod v porovnaní s klasickým káblovým dobíjaním.

Najväčšou je jednoznačne jeho bezobslužnosť a bezúdržbovosť, čo tak dáva šancu aj malým elektromobilom s nižšou kapacitou akumulátorov na ich praktickejšie využitie bez toho, aby majiteľa nútili stále myslieť na dobíjanie. Tiež v spojitosti so solárnou technikou rieši problém prebytku solárnej energie počas dňa. Jedno malé nepriame prirovnanie. Pamätám si, aký bol na ­začiatku koncept šírenia satelitného signálu do domácností. Štvormetrový priemer paraboly a jeden spoločný prijímač pre celu obytnú zónu, ale v priebehu niekoľko málo rokov dosiahli polovodiče používané v konvertoroch takú úroveň, že v súčasnosti sa zdá samozrejmé používanie paraboly s priemerom 60 cm. Nejde o prelomovú vec, ale tu vidno, že niekedy zabudnuté riešenia, ktoré v minulosti nebolo možné pre ich technickú náročnosť používať, dostávajú prudkým rozvojom polovodičovej techniky zrazu zelenú. A tak má niekedy význam vymýšľať už raz vymyslené.