Ruku na srdce. Čo je pohodlnejšie a bezpečnejšie? A čo tak nájsť tretie riešenie. Niečo, čo nás posunie vpred, ale na druhej strane nás nebude „stáť obličku“. Poďme vytvárať aliancie a spolupracovať. Príkladov je za posledné dve dekády habadej. Či v automotive alebo v hračkárskom či IT priemysle. Niekedy to vyšlo, inokedy nie. Odkedy sme bojovali o oheň, ide o zdroje a ich rozdelenie. Každý chce svoj podiel a čím viac, tým lepšie! Lenže základ partnerstva a spolupráce je princíp win/win a spravodlivé delenie. Inak to nejde. Však pocit krivdy zabíja všetko. Základná pravda je, že zdroje sú rôzne a vždy ich je málo. No vždy sa nájde niekto, kto má kladivo a druhý klince a tretí vie, ako ich použiť. Mne sa to vyplatilo. Dakedy dávno sme dali šancu firme, čo mala nápad iný ako ostatní, ale potrebovali ihrisko, kde sa dá hrať. O niekoľko rokov neskôr je z tejto firmy dynamická spoločnosť pôsobiaca na viacerých kontinentoch. A čo som z toho mal ja? Vďaka ich riešeniu som si splnil víziu a posunul som sa ďalej. Našiel som pridanú hodnotu inde, ako som ju hľadal predtým, a viem byť lepší a rýchlejší ako ostatní. A to je dobre. Pretože prežiť v dnešnej dobe nie je úplne ľahké. Raz som počul taký názor, že najlepšie je byť druhý. Prečo? No pretože ten druhý sa menej narobí a má pokoj a očakávania sú menšie. Parádna myšlienka, lenže úprimne, to je to, čo chceme? To je to, čo nás napĺňa? Byť druhý? Mňa určite nie! A tak zasa múdrosť na záver. Ani sám so všetkými a určite nie sám proti všetkým. Vždy je super mať po svojom boku partnera, ktorý dokáže kryť chrbát a verí, že veci sa zmeniť dajú, aj keď to niekedy bolí. Pretože no pain, no gain!
