V meste lemovanom smaragdami a vybudovanom zo zeleného musia ľudia nosiť zelené okuliare, aby mohli vidieť krásy mesta. Mení sa im aj podoba čarodejníka, ktorý mesto vybudoval. Niekto ho vidí ako zviera, iný ako krásnu ženu alebo ohnivú guľu. O rozšírenej realite fantazíroval L. Frank Baum už v roku 1900 – Smaragdové mesto z Čarodejníka z krajiny Oz je príklad rozšírenej reality architektonického umenia [1]. O deväťdesiat rokov neskôr výskumník a inžinier Tom Caudell spolu s Davidom Mizellom zo spoločnosti Boeing používajú termín rozšírená realita (angl. augmented reality) na opísanie digitálneho displeja, ktorý zobrazoval virtuálne objekty vo fyzickej realite, ktorú vidíme [2]. Digitálne prvky, ktoré technológia pridáva v reálnom čase, môžu byť napríklad obrázky, animácie alebo rozličné informácie. Takto upravený obraz môžeme vidieť cez akýkoľvek displej. Môžeme vytvoriť čokoľvek a zobraziť to v našej realite. Aj objekty, ktoré by sme inak nemohli vidieť z rôznych dôvodov: sú príliš malé alebo veľké, sú veľmi ďaleko alebo vôbec neexistujú.

Každá minca má dve strany. Staré známe príslovie platí aj pre štvrtú priemyselnú (r)evolúciu a celé „hnutie“, ktoré okolo nej vzniklo. Tak ako má svojich zástancov, nájdu sa aj skeptici. O tom, aké výzvy Priemysel 4.0 prináša pre priemyselné podniky, kedy a v akom rozsahu môžeme očakávať zavádzanie tohto konceptu do reálnej praxe a či sú podniky na Slovensku pripravené na takéto zmeny, sa diskutovalo aj na spoločnej konferencii Zväzu automobilového priemyslu SR a Slovenskej spoločnosti údržby v máji tohto roku. V nasledujúcej časti vám prinášame exkluzívny záznam názorov, ktoré k daným témam prezentovali Ing. Jozef Sedlák, riaditeľ prevádzky CEIT Consulting Žilina, Ing. Juraj Cesnek, konateľ spoločnosti VOITH (Voith Industrial Services), Ing. Marián Varga, branch manažér spoločnosti GAMO/IBM Slovensko, Karel Hříb z IBM, Česká republika, Jozef Šuran zo SAP Slovensko, spol. s r. o., a Ing. Martin Morháč, riaditeľ spoločnosti SOVA Digital, a. s.

V predchádzajúcej časti seriálu sme sa venovali opisu virtuálneho závodu, VR platformy a architektúry. Načrtli sa aj možnosti VR v rámci školení pracovníkov. V záverečnej časti seriálu sa budeme zaoberať využitím VR pri návrhu procesov v rámci úloh spojených s údržbou aj bezpečnosťou.

V predchádzajúcej časti seriálu sme sa venovali vymedzeniu základných pojmov týkajúcich sa virtuálnej reality. V druhej časti sa pozrieme na to, čo je to virtuálny závod a opíšeme VR platformy a architektúru. Venovať sa budeme aj možnostiam VR v rámci školení pracovníkov.

Využitie virtuálnej reality (VR) bolo až doteraz obmedzené nárokmi na výpočtové systémy. Generovanie náhľadov objektov v reálnom čase vyžadovalo značný výpočtový čas a drahý hardvér. Výsledkom bolo, že VR riešenia boli pre väčšinu prípadov neefektívne, veľmi pomalé z hľadiska reálneho zobrazovania alebo veľmi zjednodušované. No zlepšujúca sa technológia VR umožnila využiť stále sa zlepšujúci výpočtový výkon na úrovni hardvéru, ako aj softvérové vylepšenia VR ako rozhranie pri multimediálnych činnostiach podporovaných počítačom, zahŕňajúce školenia, návrh procesov, údržbu či bezpečnosť. V tomto seriáli článkov si predstavíme rôzne prostriedky VR, ktoré možno pri akceptovateľných nákladoch veľmi účinne využiť pri vykonávaní multimediálnych aktivít podporovaných počítačom.

Aby sa výroba v duchu stratégie Priemysel 4.0 stala realitou, bude to vyžadovať konzistenciu digitálnej komunikácie – od snímačov až po úroveň ERP. Heterogénny mix rôznych zbernicových systémov a chýbajúce spoločné normy však vytvorenie takejto konzistencie sťažujú. Vďaka integrácii OPC UA do priemyselnej zbernice POWERLINK sa črtá riešenie tohto problému.

V dôsledku nových technológií môžeme v najbližších rokoch očakávať veľkú transformáciu skladového priemyslu. Hlavná téma bude nový spôsob rozmýšľania o priestore a o pracovnom toku. Dnešní skladoví pracovníci čelia mnohým výzvam, vrátane dopytu po vysokorýchlostných mobilných komunikačných zariadeniach v skladoch a na cestách. Je čas sa posunúť do budúcnosti, keďže sa stávajú ešte väčšie, modernejšie skladové priestory a zákazníci si vyžadujú personalizované služby.

V relatívnej mediálnej tichosti zverejnilo Ministerstvo hospodárstva štátnu koncepciu Slovenska na tému Priemysel 4.0, ktorú nazvalo Inteligentný priemysel pre Slovensko (Smart Industry for Slovakia). Pri príležitosti oficiálneho predstavenia koncepcie však 14. marca pripravilo o to pompéznejšiu konferenciu s názvom Smart Industry, ktorú svojou prítomnosťou prišiel podporiť aj minister hospodárstva Vazil Hudák.

Pojem Industry 4.0 je v poslednom čase často skloňovaný v oblasti výrobných, predovšetkým priemyselných podnikov a stáva sa akýmsi moderným zaklínadlom. Býva označovaný tiež ako 4: priemyselná revolúcia a sú s ním spojené aj ďalšie termíny, ktoré hýbu svetom technológií – Big Data, internet vecí, inteligentná továreň (Smart Factory) či väzba a komunikácia M2M (stroj – stroj). No čo to vlastne Industry 4.0 je a na čo bude prípadná implementácia Industry 4.0 priemyselným podnikom?