Umelá inteligencia pritom patrí medzi strategické oblasti záujmu nielen v EÚ, ale aj na Slovensku, pretože je to jedna z kľúčových hnacích síl hospodárskeho rozvoja. A hoci existujú obavy týkajúce sa vplyvu umelej inteligencie na zamestnanosť, odborníci na digitalizáciu z poradenskej a informačno-technologickej (IT) spoločnosti Enehano zdôrazňujú, že strach nie je na mieste. Umelá inteligencia totiž podľa nich v mnohých segmentoch nedokáže úplne nahradiť človeka a jej úspešné využitie vyžaduje spoluprácu medzi ľuďmi a technológiami.
Ekonomický rast a konkurencieschopnosť sú veľmi úzko prepojené s tým, ako krajiny a firmy v nich dokážu využívať údaje a nové technológie. Údaje sú totiž nevyhnutné pri vývoji umelej inteligencie, respektíve pri strojovom učení, čo je jedna z kľúčových oblastí v rámci digitálnej transformácie. Umelá inteligencia má najväčšie využitie vo finančnom a IT sektore, uviedla spoločnosť na základe Eurostatu. Riešenia umelej inteligencie sa však využívajú aj v doprave a logistike, obchode, marketingu či energetike.
„Umelá inteligencia a strojové učenie sa využívajú v rôznych aplikáciách vrátane automatizácie procesov, zlepšovania zákazníckych skúseností, optimalizácie riadenia dodávateľského reťazca či v prediktívnej údržbe a optimalizácii výroby a logistiky. Okrem rôznych vyhľadávacích metód, UI aplikácií a platforiem je verejnosti dobre známe aj využívanie inteligentných agentov či botov, a to najmä v marketingu či pri podpore predaja,“ konštatuje Eduard Gers, odborník na digitalizáciu zo spoločnosti Enehano. Doplnil, že vývoj samotnej UI je náročný a tretina európskych firiem preto siaha po zdieľanej infraštruktúre, respektíve cloudových službách od medzinárodných spoločností, ako je napríklad Google, Amazon či Microsoft.
Zavádzanie umelej inteligencie do rôznych oblastí života napomáha nielen zefektívniť firemné a obchodné procesy, ale otvára aj potenciál na zlepšenie služieb verejnosti. Môže poskytnúť riešenia mnohých výziev aj v zdravotníctve či v poľnohospodárstve, má vplyv na uhlíkovú stopu aj produktivitu práce. Think tank Európskeho parlamentu odhaduje, že UI pomôže znížiť globálne emisie skleníkových plynov o 1,5 až 4 % a môže priniesť do roku 2035 rast produktivity práce od 11 do 37 %.
Zavádzanie umelej inteligencie však spôsobí zánik niektorých pracovných pozícií. Európske štatistiky uvádzajú, že 14 % pracovných miest v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa dá ľahko automatizovať a podstatným zmenám by mohlo čeliť ďalších 32 %.
„Umelá inteligencia je technológia, ktorá na základe algoritmu dokáže simulovať niektoré ľudské schopnosti, napríklad učenie, rozpoznávanie vzorov a rozhodovanie, ale nedokáže fungovať bez ľudského faktoru. Ľudia sú tí, ktorí tento nástroj vytvárajú a programujú – a tieto systémy potrebujú ľudský dohľad a riadenie. Na druhej strane, ak aj umelá inteligencia prinesie zánik niektorých pracovných pozícií, očakáva sa, že zavádzanie moderných technológií zároveň pomôže vytvoriť nové a lepšie pracovné miesta,“ vysvetľuje E. Gers.
Umelá inteligencia je kľúčovým prvkom k digitálnej transformácii Európskej únie. Aj EÚ si však uvedomuje výzvy v tejto súvislosti. Európska komisia preto pripravuje reguláciu umelej inteligencie a kombinácia právneho rámca a koordinovaného plánu s členskými štátmi EÚ by mala byť zárukou bezpečnosti, rešpektovania základných práv ľudí a podnikov, no zároveň by mala posilniť zavádzanie umelej inteligencie, investícií a inovácií v celej EÚ.
Publikované so súhlasom TASR.
Zdroj
[1] TASR: SR vo využívaní umelej inteligencie predbehlo ostatné krajiny V4. TERAZ. [online]. Publikované 6. 4. 2023. Citované 27. 7. 2023.
[2] Slovensko vo využívaní umelej inteligencie predbehlo susedov. Technológie však nemôžu fungovať bez ľudí. Enehano. [online]. Publikované 20. 4. 2023. Citované 27. 7. 2023.
-pev-
