Umelú inteligenciu, najmä v súvislosti s Priemyslom 4.0, možno trhovo využiť z troch hlavných dôvodov. Po prvé, umelú inteligenciu možno ponúkať ako cloudovú službu, čím môže byť k dispozícii prakticky kdekoľvek. Po druhé, na tieto služby klesnú náklady a po tretie, miera uplatnenia umelej inteligencie zároveň kontinuálne narastie. To posledné ide na konto inteligentných algoritmov schopných učiť sa, čo umožnil výrazný pokrok v oblasti strojového učenia. Pre Priemysel 4.0 má tento vývoj veľký význam. Na to, aby sa dali správne odhadnúť spektrum možností a potenciál pre ekonomiku, je najskôr dôležité vedieť, čoho je umelá inteligencia naozaj schopná a čoho nie.
Status quo: Čo dnes umelá inteligencia dokáže?
Momentálne zažívame fázu vývoja umelej inteligencie, v ktorej inteligentné programy v jednotlivých oblastiach prekonávajú schopnosti ľudí. Zoznam víťazstiev programov nad ich ľudskými protivníkmi je čoraz dlhší. Už v roku 1997 vyhral počítač Deep Blue nad vtedajším aktuálnym šachovým veľmajstrom Garrim Kasparovom. V roku 2011 si získal veľkú mediálnu pozornosť softvér Watson, rovnako z dielne IBM, keď z televízneho kvízu Jeopardy! vyšiel ako víťaz. Watson však zaznamenal pozoruhodné úspechy aj v iných sférach, napr. v diagnostike rakoviny.
S jeho pomocou sa revidovali celé desaťročia platné doktríny. Watson bol schopný rozpoznať dosiaľ nepovšimnuté vzory v obrazoch buniek a tkanív a zahrnúť ich do stanovenia diagnózy. Ďalší medzník dosiahla jedna z firiem spadajúcich pod krídla Google, ktorá vyvinula program AlphaGo. Ten sa nielenže dokázal naučiť asi najťažšiu hru na svete, čínsku Go, ale v priamom súboji dominoval aj nad súčasným najlepším hráčom na svete.
Hranice umelej inteligencie a požiadavky Priemyslu 4.0
Schopnosti a dosiahnuté úspechy umelej inteligencie nastoľujú otázku, kde sú súčasné hranice tejto technológie. Predovšetkým v oblasti Priemyslu 4.0 sa nemusí každá aplikácia umelej inteligencie správať na úrovni IBM Watson alebo AlphaGo. Je niekoľko stupňov inteligentných aplikácií optimalizovaných pre konkrétny prípad, čo je viac ako postačujúce. Ďalšiu dôležitú hranicu predstavuje koncept inteligencie, ktorý nosíme vo vlastných hlavách. Mylnou domnienkou vedúcou k častým nedorozumeniam je predstava o strojoch, ktoré majú vedomie podobné ľuďom.
To je zrejme aj pôvod toho, prečo sa umelá inteligencia často stavia na rovnakú úroveň s tzv. chatbotmi, čiže programami, s ktorými sa ľudia môžu baviť prirodzeným spôsobom. Aj chatboty sa síce zakladajú na podobných algoritmoch, medzi oboma fenoménmi sú však veľké rozdiely. Rozdiely v oboch technológiách ukazujú mnohé ďalšie sféry použitia, obzvlášť v súvislosti s Priemyslom 4.0. Napríklad robot v sklade nutne nepotrebuje prístup k ľudskej reči, hlboké porozumenie textu ani schopnosť rozpoznávať tváre. Napriek tomu môže so svojím okolím prichádzať do kontaktu inteligentným spôsobom a automatizovane preberať svoje úlohy.
Hlavné oblasti nasadenia umelej inteligencie
Možnosti využitia sú všestranné. V Priemysle 4.0 možno aplikačné oblasti umelej inteligencie rozčleniť do troch hlavných funkcií – porozumenie a automatizácia postupov a procesov, automatické rozpoznávanie vzorov ako v prípade rozpoznávania reči a tváre a na záver automatické spracovanie dát. V prostredí Priemyslu 4.0 je automatizácia rutinných úloh jedna zo zásadných aplikácií, v ktorej môžu byť inteligentné programy značným prínosom. Umožňuje sa tým analýza chýb a nárast kvality vo výrobe aj pri prevádzke strojov a zariadení v doteraz nepoznanej miere.
Umelá inteligencia ako kľúčová technológia pre Priemysel 4.0
Podľa nemeckej asociácie Bitkom sa s touto technológiou spája enormný potenciál rastu; iba v tomto roku sa predpokladá nárast o 92 %, ktorého objem sa do roku 2020 ešte späťnásobí. Pri tomto vývoji však ide o ďaleko viac ako len o rast. Umelá inteligencia predstavuje pre Priemysel 4.0 kľúčovú technológiu, bez ktorej by sa nedalo zvládnuť kvantum dát (Big Data) ani veľká zložitosť. V inteligentných fabrikách (smart factory) sa tým umožní automatické riadenie robotov a strojových parkov, čím sa dosiahne úplne nová úroveň výroby.
Kognitívne výpočty a strojové učenie sú dva ďalšie centrálne aspekty aplikácií umelej inteligencie, ktoré v kontexte s Priemyslom 4.0 sľubujú nesmierny pokrok. Obzvlášť schopnosť učenia sa algoritmov umožňuje doteraz sotva predstaviteľný stupeň automatizácie a nárastu efektivity. Pomocou inteligentných programov však možno dosiahnuť úplne nové riešenia a výsledky. Popri úspechoch systému Watson na poli diagnostiky rakoviny vznikli v oblasti architektúry a výskumu materiálov s výdatnou podporou inteligentných algoritmov nové návrhy nosných konštrukcií. Spolupráca človeka so strojom tvorí jadro prepojenia umelej inteligencie a Priemyslu 4.0 a zásadne prispieva k ich úspechu.
