Mnohí zamestnávatelia si budúcich zamestnancov dlhodobo pripravujú na svojich pracoviskách, školia ich, ponúkajú im stáže a zaraďujú ich do interných projektov. „Študenti potrebujú viac praxe. Z tých, ktorí u nás praxujú, ostáva na našich pracoviskách 60 až 70 %,“ konštatuje generálny riaditeľ spoločnosti Matador Martin Kele. Headhunting však podniky nevnímajú ako systémové riešenie. Vidia ho v nastavení vzdelávania do študijných programov, ktoré budú dlhodobo a udržateľne reflektovať ich potreby a inovačné zmeny na trhu práce. Tie sa však nerodia jednoducho. „Naše vzdelávanie od roku 1989 reformami len trpí. Niektoré vysoké školy sú zbytočné a produkujú absolventov, ktorých nikto nechce. Celý reťazec by mal mať jedného pána a s prípravou by sme mali začať už od materských škôl. Pokiaľ na toto niekto nenájde odvahu, budeme stáť stále na mieste,“ zhodnotil situáciu generálny riaditeľ spoločnosti Siemens Vladimír Slezák.
Na komplexnú zmenu vzdelávania pre potreby Priemyslu 4.0 je nevyhnutný široký koncenzus. „Záujmov v rámci priemyslu aj vysokých škôl je také veľké spektrum, že je problém urobiť ucelený komplex, ktorý by sa položil na stôl. Treba nájsť spoločného silného moderátora so silným mandátom,“ opísal situáciu viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský. Zamestnávatelia zhodne konštatovali, že treba viesť intenzívne rokovania s ministerstvom školstva. „Potrebujeme zvýšiť tlak na ministerstvo školstva, aby bola zmena systémová a koordinovaná. Musí tu byť aktívna spolupráca pri presadzovaní reformy,“ doplnila Zuzana Ennertová zo spoločnosti Faurecia Automotive Slovakia, člena Zväzu automobilového priemyslu (ZAP SR). Vzdelávací systém musí pochopiť, že tu je spoločenská objednávka a systém ju musí zabezpečiť. Ako ideálne platformy spolupráce zamestnávatelia označili sektorové rady, ktoré vnímajú ako silnú odbornú základňu na navrhovanie a presadzovanie zmien vo vzdelávaní. „V tomto roku idú sektorové rady aktualizovať sektorové stratégie rozvoja ľudských zdrojov. Vytvorí sa zoznam predstáv zamestnávateľov, akú pracovnú silu budú potrebovať do roku 2030,“ informovala tajomníčka Aliancie sektorových rád Lucia Lednárová Dítětová.
Diskusia sa venovala aj negatívnemu celospoločenskému obrazu o štúdiu na technicky zameraných vysokých školách. Ten podľa účastníkov fóra skresľuje obraz o kvalite vzdelávania a neodzrkadľuje jeho reálne možnosti a potenciál. Je preto nevyhnutné zmeniť vnímanie vzdelávania na týchto typoch škôl a začať pozitívne komunikovať úspechy kvalitných vysokých škôl na Slovensku.
Príležitosťou, ako nastaviť funkčný a udržateľný vzdelávací proces pre potreby transformujúcich sa podnikov, je Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo, s ktorou zamestnávatelia i školy spolupracujú. Jaroslav Holeček zo ZAP SR: „Musíme nájsť cestu a adekvátnu pozíciu smerom k akreditačnej agentúre. Zo strany zamestnávateľov je potrebná lepšia spolupráca a väčší tlak s ohľadom na potrebné zmeny, aby to neskončilo ‚o nás, bez nás‘.“ Podľa profesora Františka Duchoňa z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU BA treba zjednodušiť akreditačné procesy, ktoré sú dnes komplikované a neefektívne.
Napriek zvyšovaniu záujmu o štúdium technických predmetov na vysokých školách (z 26 % v roku 2010 na 29 % do roku 2025, Trexima) priemysel aj školy považujú záujem študovať technické odbory za nízky. „Technické predmety sú však potrebné, sú to povolania budúcnosti. My vieme, čo nás čaká, ale ak nebudeme mať kvalitných študentov, nebudeme môcť podporiť priemysel tak, ako by sme chceli. Pokiaľ nemáme vstup, ťažko urobíme výstup,“ hodnotí situáciu Ján Vachálek. F. Duchoň konštatuje, že vysoké školy musia naučiť študentov najprv premýšľať, aby vedeli kreatívne riešiť technické problémy, nemôžu byť len školiacimi pracoviskami. Na zmenu postoja študentov apeluje aj V. Slezák: „Neučíme študentov zodpovednosti. Musia vedieť byť zodpovední a vybrať si odbor, v ktorom sa uplatnia a v ktorom sa budú vediet uživiť.“
Spracované podľa tlačovej správy združenia Industry4UM.
