Tento rok sa väčšina z nás presvedčila, na akých vratkých nohách stojí ekonomika – nielen naša, ale celého sveta. Nie nadarmo naši otcovia vravievali – chudobnému aj z hrnca vykypí.
Len hádam trochu nespravodlivosti je v tom, že pod ten hrniec nám aj teraz prikladali iní, ale vykypelo nám. Nenačim nič iné, len čo najskôr po tej patálii poupratovať, zachrániť, čo sa zachrániť dá. Časy sa menia. Takmer všetci sa teraz snažíme vydolovať zo svojho vnútra to najlepšie, čo je v nás. Riešime situácie, na ktoré nemáme spoľahlivé návody, snažíme sa vyregulovať pochody, ktoré sa rozkmitali na hranicu stability. No tak, ako je to aj s technologickými systémy, aj mnoho ľudí dokáže až na hranici svojich možností, na hranici stability svojho bytia podať takmer optimálny výkon. Výkon, ktorý ich ochráni pred totálnym osobným rozpadom. No prevádzka systémov či život človeka na hranici stabiliy nemôže trvať príliš dlho. Nesmie prekročiť hranicu únosnosti, inak sa systém začne správať nepredvídateľne. Našťastie ľudia nie sú technologické systémy. Našťastie sú tu hodnoty, ktoré siahajú ďaleko za akékoľvek finančné či ekonomické krízy. Pre každého to môže byť niečo iné. Pre niekoho zdravie, pre iného synček, ktorý si už sám dokáže prečítať prvé vety zo svojho šlabikára. Ale verím, že pre všetkých je to pocit šťastia, bezpečia a lásky, ktorý nedokáže vytvoriť nik iný, len naši najbližší. Ľudia, s ktorými zasadneme aj tento rok k štedrovečernému stolu. Tento rok bol iný. No na jeho konci je opäť svetlo z betlehemskej hviezdy, ktorá už raz ukázala cestu k novému začiatku. Začiatku, ktorý nám dal a dáva silu a hodnoty presahujúce všetky pozemské krízy. Možno budú tohtoročné Vianoce materiálne skromnejšie. Možno práve vďaka tomu znovu objavíme tie vzácne hodnoty, ktoré prišli na svet s dieťaťom narodeným v jasliach. Prajem vám pokojné a radostné vianočné sviatky.
S cieľom poskytnúť vám čo najlepšie služby používame súbory cookie.