Úvodný vstup k nastoleným témam prezentoval Martin Sliva, senior konzultant spoločnosti EY pre odvetvie energetiky. Energetická kríza je podľa neho príležitosťou s výrazným potenciálom pre nové činnosti na trhu v nadväznosti na zmeny, ktoré sú v legislatíve platné od októbra 2022 z pohľadu nového európskeho dizajnu energetického trhu. Prevádzkovatelia sústav aj OKTE sú postavení pred výzvy súvisiace s digitalizáciou procesov v energetike. Tá by mala urýchliť nástup nových činností na trhu, ako je agregácia, a v spojení s rozvojom riešení pre akumuláciu energie pomôže stabilizovať elektrizačnú prenosovú sústavu v čase špičkového odberu. „Dodávatelia energií zase prichádzajú s novými produktmi, ktoré pomôžu dekarbonizovať sektor energetiky. A nakoniec my odberatelia sa stávame decentralizovanými výrobcami elektriny,“ uviedol M. Sliva.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) získal nové právomoci ako podporu transformácie energetiky a aktuálne pracuje na nových pravidlách trhu a participuje aj na návrhu riešení, ktoré majú zmierniť dosah aktuálnej energetickej krízy na dotknuté subjekty. V nadväznosti na to odovzdal slovo predsedovi ÚRSO Andrejovi Jurisovi, ktorý účastníkov oboznámil s opatreniami na adaptáciu slovenskej energetiky a regulácie v súlade s novým dizajnom trhu s elektrickou energiou.

Nové pravidlá, nová legislatíva

„Mnohé pravidlá fungovania energetického trhu, ako sme na ne boli zvyknutí v uplynulých desaťročiach, prestávajú platiť,“ skonštatoval na úvod svojho vystúpenia A. Juris. Kľúčové v tejto situácii bude určiť, aké sú nové výzvy a problémy, kde vznikli a hlavne aké sú ich riešenia. Práca ÚRSO bude v najbližšom období vychádzať z niekoľkých východísk. Prvým z nich je nová regulačná politika schválená Regulačnou radou na nové regulačné obdobie, ktoré sa začalo 1. 1. 2023, druhým je novelizácia regulačnej a energetickej primárnej politiky. Tým, že sa v priebehu minulého roku vyhrocovala situácia na energetických trhoch a tiež v dôsledku invázie Ruska na Ukrajinu, všetky nové opatrenia prijímané Európskou komisiou sa dotýkajú aj Slovenska. To je zároveň tretie východisko pre prácu ÚRSO v nasledujúcom období. Medzi kľúčové témy, ktorými sa bude ÚRSO zaoberať, bude patriť legislatívne vytvorenie mnohých nových hráčov na energetickom trhu a nových mechanizmov, ktoré sa po transpozícii legislatívy EÚ zaviedli do slovenskej legislatívy a primárne sa týkajú trhu s elektrickou energiou. Tento balík opatrení definuje zároveň práva a povinnosti nových subjektov, ich väzby na už existujúce subjekty a v konečnom dôsledku vytvára nový rámec pre dynamický rozvoj energetiky na Slovensku.

„Mnohé pravidlá fungovania energetického trhu, ako sme na ne boli zvyknutí v uplynulých desaťročiach, prestávajú platiť.“

Andrej Juris,
predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

V rámci nových pravidiel sa rozšírila množina zraniteľných odberateľov, ktorí majú nárok na regulované ceny elektrickej energie alebo plynu. ÚRSO má vo svojej novej kompetencii právo v pravidelných intervaloch vyhodnocovať súťaž na trhu s dodávkami energií a nastavovať spôsob a rozsah regulácie v dodávkach elektriny a plynu do budúcna. Je to pomerne nová situácia pre ÚRSO aj pre energetiku ako takú, kde doteraz boli skupiny regulovaných odberateľov definované zákonom. Téma deregulácie však nie je momentálne pre ÚRSO prioritná, pretože legislatívne termíny na zavedenie týchto zmien siahajú až do roku 2024.

Bez investícií sa nepohneme

Väčší dôraz by mal byť daný na vytvorenie nových legislatívnych pravidiel a inštitútov na podporu a zásadný rozvoj investícií do sektoru energetiky, a to najmä na strane prevádzkovateľov sústav. Súvisí to práve už so spomínanou možnosťou integrácie nových subjektov, zaistením bezpečnosti a spoľahlivosti sústav a vytvorením pravidiel riadenia a práce s údajmi a procesmi tak, aby spoľahlivo fungovali vzájomné interakcie medzi účastníkmi trhu. V tejto súvislosti prebehla na konci minulého roku novelizácia vyhlášok o spôsobe cenovej regulácie v elektroenergetike, plynárenstve, teplárenstve a vodárenstve. Novelizovaná boli aj tzv. malá a veľká vyhláška o pravidlách trhu s elektrinou a plynom s cieľom detailizovať práva, povinnosti a vzájomné interakcie nových a pôvodných účastníkov trhu. Okrem toho ÚRSO pracuje aj na ďalších témach, ako je napr. riešenie cenových konaní v energetike a vodárenstve pre nové regulačné obdobie, posilnenie systému ochrany spotrebiteľov, či už vo forme virtuálneho ombudsmana, alebo vytvorenej platformy na ochranu práv spotrebiteľov energie a vody, a príprava koncepcie na ochranu domácností ohrozených energetickou chudobou.

Medzi kľúčové aspekty novely cenových vyhlášok v energetike patrí prehodnotenie metodiky stanovenia oprávnených nákladov a primeraného zisku regulovaných subjektov, podpora OZE a decentralizovanej výroby, zariadení na uskladňovanie elektriny a elektromobility, nastavenie pravidiel poplatkov za pripojenie a prístup do distribučných sústav, najmä pre zariadenia na uskladňovanie elektriny, podpora investícií na pripájanie zdrojov a zavádzanie inteligentných riešení pre odberateľov, podpora využívania inteligentných meracích systémov v prípade nových taríf a riešení pre odberateľov či integrácia nových skupín zraniteľných odberateľov do regulovanej dodávky elektriny a plynu.

Ako vytvoriť dizajn trhu, aby odolával krízam?

Európsky regulátor ACER urobil koncom minulého roku rozsiahlu analýzu stavu diania na trhu s energiami a vytvoril aj súbor odporúčaní, ako treba nastaviť dizajn trhu, aby sa v budúcnosti minimalizoval, prípadne eliminoval nepriaznivý vývoj na trhu s energiami. Doteraz sme boli svedkami intenzívneho obchodovania na krátkodobom trhu, t. j. v rozmedzí deň, mesiac či rok, v prípade Slovenska maximálne dva roky. No na európskej úrovni absentuje mechanizmus a štandardizácia kontraktov na dlhodobom trhu (5 a viac rokov). Tie sú maximálne potrebné na podporu kľúčových investícií do výroby elektrickej energie a inštaláciu nových zariadení potrebných na vytvorenie väčšej odolnosti energetického sektora z pohľadu zníženia závislosti od dovozových palív a posilnenie bezpečnosti dodávok hlavne elektrickej energie.

A. Juris sa následne dotkol aj jednej špecifickej témy – hlavných princípov nastavenia pravidiel z hľadiska maximálnej rezervovanej kapacity (MRK) na mieste pripojenia do distribučnej sústavy. „Jedno z pravidiel hovorí asi toto: povedz, koľko a akej kapacity potrebuješ, nie koľko a aké zariadenie máš. V tomto prípade sa bavíme o určení potrebnej kapacity na mieste pripojenia do sústavy s cieľom odberu elektriny zo sústavy a/alebo dodávky elektriny do sústavy, pričom používateľ má právo inštalovať ľubovoľný počet a typ zariadení „za elektromotorom“ pri splnení podmienok bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústavy stanovených príslušným prevádzkovateľom sústavy,“ vysvetlil A. Juris. Medzi ďalšie princípy patrí „platíš, čo používaš“ – platba za hodnotu kapacity na mieste pripojenia, ktoré používateľ sústavy reálne využíva alebo môže využívať a „za kapacitu platíš len raz“ – v prípade odberu elektriny zo sústavy a dodávky elektriny do sústavy sa platí len za vyššiu z potrebnej kapacity na mieste pripojenia.

Ochrana spotrebiteľov pred energetickou chudobou

Aj na základe vývoja na trhu s energiami v posledných mesiacoch pripravilo ÚRSO koncepciu na ochranu domácností pred energetickou chudobou. „Cieľom našej stratégie je dlhodobé a systémové riešenie na ochranu domácností pred energetickou chudobou. Okrem definície a kritérií na posudzovanie domácností a ich ohrozenia rizikom energetickej chudoby obsahuje koncepcia aj návrh legislatívnych opatrení a nástrojov na podporu domácností ohrozených energetickou chudobou a odporúča ďalší postup implementácie. Musím však ešte raz zdôrazniť, že koncepcia nie je cielená ako krátkodobý nástroj na zmiernenie dosahu súčasnej energetickej krízy, to je úloha mimoriadnych opatrení štátu a Európskej komisie, ale ako dlhodobé a systémové riešenie, “ uviedol A. Juris. Za návrhom uvedenej koncepcie by mali nasledovať ďalšie kroky vrátane prípravy súvisiacej legislatívy, detailizácie kritérií na posudzovanie domácností z pohľadu energetickej chudoby a pod. Takéto dlhodobé a koncepčné nástroje nemajú zatiaľ zavedené niektoré krajinu EÚ a tam, kde už sú zavedené, sú kritériá hodnotenia rodín z pohľadu energetickej chudoby rôzne a často sa odvíjajú od systému sociálnej politiky.