Prednášajúci a diskutujúci sa opäť raz zamerali na najaktuálnejšie témy a pomenovanie toho pálčivého, ale aj pozitívneho, čo sa v oblasti fotovoltiky a obnoviteľných zdrojov energií (OZE) udialo, alebo čo nás ešte len čaká. Úvod patril vystúpeniu Walburgy Hemetsbergerovej, výkonnej riaditeľke SolarPower Europe, ktorá sa vo svojom videopríhovore zamyslela nad potenciálom fotovoltiky na Slovensku v súvislosti s realizáciou dohovoru Grean Deal. Účastníci podujatia sa ďalej mohli dozvedieť o najhorúcejších novinkách a inováciách v OZE, hovorilo sa o vodíku, ale aj o rozvoji geotermálnej energie. V druhom bloku konferencie sa rozoberala téma budúcnosti podpory výroby energie z OZE, zástupcovia Ministerstva hospodárstva SR priblížili implementáciu tzv. Clean Energy Package, Úrad vlády SR prezentoval možnosti implementácie komponentu OZE z Plánu obnovy. Legislatívnu stránku a pohľad právnika na prekážky rozvoja OZE prezentoval zástupca Poláček & Partners, ktorý uzavrel druhý blok.
V diskusii, ktorej sa zúčastnili zástupcovia MH SR, MŽP SR, predstaviteľ Zastúpenia EK na Slovensku a riaditeľ SAPI, sa hľadala odpoveď na otázku, či je nová energetická a klimatická politika SR Fit for 55.
Konferenciu uzavrel štvrtý blok venovaný financovaniu projektov OZE. Hovorilo sa o nových obchodných modeloch, zelených kontraktoch či o výstavbe lokálnych zdrojov, pričom zástupca slovenskej banky priblížil možnosti výrobcov pri repoweringu, resp. pri prolongácii činnosti elektrární.
V nasledujúcej časti prinášame zaujímavé myšlienky vybraných účastníkov konferencie.
Bude nová energetická a klimatická politika SR Fit for 55?
Na túto otázku sa pokúsili nájsť odpoveď účastníci okrúhleho diskusného stola, pri ktorom sa stretli:
- Lenka Ferenčáková, MH SR
- Ján Karaba, riaditeľ SAPI
- Zdeněk Čech, Zastúpenie EK na Slovensku
- Milan Zvara, MŽP SR
Predmetom diskusie bol nový legislatívny balík Európskej komisie Fit for 55 klimatických a energetických politík, čo prináša pre Slovensko a to, či môže predstavovať akýsi plán naplnenia lokálnych aj európskych klimatických cieľov. Ako medzistupeň ku klimatickej neutralite zvýšila EÚ svoje ambície v oblasti klímy do roku 2030 a zaviazala sa znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %. EÚ pracuje na revízii svojej legislatívy v oblasti klímy, energetiky a dopravy v rámci balíka Fit for 55 s cieľom zosúladiť platné právne predpisy s ambíciami do roku 2030 a 2050. Do balíka je zahrnutých aj niekoľko nových iniciatív.
Európska komisia svojím balíčkom Fit for 55 ponúkla členským krajinám EÚ návod na to, ako naplniť ambiciózne plány týkajúce sa klimatických a energetických politík do roku 2030. Čo sledovala EK týmto balíčkom a ako z neho môže Slovensko profitovať najmä z hľadiska využitia OZE, to bola prvá téma moderátorky Ireny Jenčovej z Euractiv. „Na úrovni Európskej únie bol definovaný cieľ klimatickej neutrality do roku 2050. Práve iniciatíva Fit for 55 dáva na stôl balík opatrení na to, aby sa nám podaril dosiahnuť cieľ klimatickej neutrality do roku 2050. Tento balík nemá v rámci EK v oblasti klimatickej legislatívy obdobu,“ konštatoval Z. Čech. Jeho súčasťou sú opatrenia na úpravu Európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS), zdaňovanie energie, mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach, návrh revízie smernice o OZE, energetická efektívnosť a ďalšie oblasti. Balík Fit for 55 vychádza z dvoch základných myšlienok: 1. aby sme dosiahli ciele v klimatickej politike, treba vyrábať viac energie z obnoviteľných zdrojov, 2. treba prijať také opatrenia, aby došlo k širšiemu využívaniu OZE aj v súkromnom sektore, ako je napr. zlepšenie povoľovacích konaní. „Slovensko aj ďalšie členské krajiny EÚ odsúhlasili prechod ku klimatickej neutralite a to je jeden z návodov a nástrojov, ako to dosiahnuť. Na druhej strane vidím príležitosť aj pre slovenský priemysel začať viac využívať klimaticky neutrálne technológie. Čím viac zelenších budov a dopravy prispeje k čistejšiemu ovzdušiu na Slovensku,“ uzavrel svoj vstup.
Balík Fit for 55 definuje aj určité čiastkové ciele, s plnením ktorých môže mať Slovensko, podľa vyjadrení zo strany vlády SR, problém. „Balík Fit for 55 je mimoriadne ambiciózny a jeho prioritným cieľom je znížiť množstvo emisií, ktoré jednotlivé krajiny EÚ produkujú. Od jeho predstavenia v júli minulého roku prebiehajú v sekciách nášho ministerstva intenzívne diskusie o jednotlivých smerniciach a vyhláškach. Okrem tých pozitívnych stránok balíka sme identifikovali aj niektoré riziká, takže rokovania, ktoré s tým budú súvisieť, nebudú jednoduché,“ uviedla L. Ferenčáková.
„Smernica o využívaní OZE je len jeden z nástrojov, ako dosiahnuť zníženie produkcie skleníkových plynov a dekarbonizáciu celej krajiny. Čo sa týka vývoja produkcie emisií CO2 na Slovensku, patrili sme k tým, ktorí EÚ ťahali a nie naopak. Od 90. rokov sme dokázali znížiť emisie o 46 %, čo je pri hospodárskom raste, aký sme zaznamenali v posledných rokoch, impozantné. Ani na Slovensku sa nám už nepodarí dosiahnuť ciele balíka Fit for 55, ak nezavedieme radikálnejšie opatrenia na znižovanie produkcie skleníkových plynov. Obzvlášť dôležité to bude napr. v sektore dopravy, kde nám od 90. rokov emisie neklesli, naopak, stále rastú, podobne je to v sektore budov a pod.,“ myslí si M. Zvara.
Podľa J. Karabu si Slovensko v oblasti OZE neplní ani tú líniu, ktorú si samo vytýčilo. V tomto roku (2022) by mali byť na Slovensku inštalované zdroje OZE v celkovej kapacite 488 MW, čo J. Karaba považuje pri súčasných podmienkach za predmet sci-fi literatúry. Po odblokovaní stop stavu je k dispozícii 407 MW na inštaláciu nových OZE, čo samo o sebe na splnenie cieľa nestačí. „Registrujem snahu o budovanie OZE na rôznych úrovniach, ale musíme si povedať, že reálne sa táto možnosť odblokovala v máji minulého roku a nedá sa čakať, že za rok tu budeme mať boom vo výstavbe OZE. Má to svoje časové konštanty. Múzeum energetiky, ktoré nám stop stav prinieslo, sa musí teraz prebudiť. Celý sektor je nadšený, že sa to uvoľnilo a teraz prišiel balíček Fot for 55, ktorý je fajn a konečne ukazuje cestu. Nebavíme sa teda už len o cieľoch, ale máme víziu cesty, ako napríklad podchytiť aj tie sektory, ktoré podchytené neboli. Z hľadiska OZE by sme mali trh konečne rozbehnúť tak, ako treba, čomu môže do značnej miery napomôcť vytvorenie správneho legislatívneho prostredia aj vláda a štát. Uvidíme, ako sa dokážu ministerstvá vyrovnať s transpozíciou smerníc a nariadení EK do slovenskej legislatívy a to určí, v akých mantineloch sa bude môcť trh pohybovať,“ skonštatoval vo svojom vstupe J. Karaba.
Podľa Z. Čecha sú na dostatočne razantný rozvoj OZE potrebné dva faktory – investície a správne nastavené legislatívne prostredie. Určité reformné kroky v oblasti legislatívy prináša Plán obnovy a Európska komisia v tejto súvislosti pozorne sleduje aj smerovanie legislatívneho procesu pri kreovaní novely zákona o podpore OZE v SR. Z hľadiska investícií do OZE obsahuje už spomínaný Plán obnovy tri položky – priame investície do nových OZE, investície do obnovy existujúcich zdrojov (repowering) a investície do zvýšenia flexibility OZE (napr. batériové úložiská, vodné elektrárne). „Bude teda mimoriadne dôležité konečné znenie zákonov týkajúcich sa energetiky a OZE, ktoré určia, kde sa bude Slovensko v tomto smere hýbať v najbližších rokoch,“ hovorí Z. Čech.
Diskutujúci sa v ďalšej časti venovali aj témam, ako je Integrovaný národný energetický a klimatický plán SR na roky 2021 – 2030, jeho aktuálnosť a zvyšovanie ambícií v súlade s požiadavkami EK, zvyšovanie energetickej účinnosti technológií pre budovy a domy či participácia odbornej komunity pri kreovaní nového prostredia a legislatívy slovenskej energetiky.
