Na Slovensku je celkovo 338 teplárenských spoločností, z toho šesť najväčších so sídlom v Bratislave, Košiciach, Martine, Trnave, Žiline a vo Zvolene patrí štátu a sú združené už v spomínanej spoločnosti MH Manažment. R. Sulík považuje za mimoriadne dôležité, že napriek stúpajúcim cenám vstupov, s ktorými teplárne pracujú, nedôjde k zvýšeniu ceny tepla, skôr naopak. Pre väčšinu zákazníkov štátnych teplární budú ceny tepla nižšie. „To, že si to môžeme dovoliť, je dané tým, že sa na mnohých vedúcich postoch prestalo rozkrádať,“ konštatoval R. Sulík.
Najvýraznejší pokles by mali pocítiť zákazníci v Bratislave. Tu by mali ceny klesnúť o 10 % oproti minulému roku, čo v priemere predstavuje úsporu 55 eur na domácnosť. Ceny pôjdu dole aj v Žiline, a to o 4 %, v Košiciach takmer o 2 %. V Martine a Trnave ostanú ceny prakticky rovnaké, v prvom prípade sa znížia o 0,6 %, v druhom o 0,4 %. Jedinou výnimkou je tepláreň vo Zvolene; jej zákazníci si budú musieť priplatiť, keďže ceny stúpnu 3 %.
Ako doplnil minister hospodárstva R. Sulík, lepšie alebo aspoň stabilizované ceny pre približne 320-tisíc domácností, čo predstavuje skoro jeden milión obyvateľov, sú výsledkom toho, že sa v štátnych teplárňach prestalo rozkrádať a na najvyšších postoch v nich už nesedia „vagabundi“. „Prvýkrát v histórii príde k zníženiu tepla, respektíve k nezvýšeniu cien tepla, čo považujem za veľmi dôležité,“ skonštatoval minister.
Teplárenské spoločnosti pritom aktuálne tvoria tzv. MH teplárenský holding. „MH teplárenský holding je štandardný model riadenia, keď sme centralizovali všetky činnosti, ktoré týchto šesť spoločností zabezpečovalo, ibaže to bolo roztrieštené. Výhodou je, že to prináša výrazné zníženie počtu riadiacich stupňov a činnosti, ktoré sú podporné, sa dajú zdieľať v rámci skupiny. Výsledkom by malo byt efektívnejšie hospodárenie,“ objasnil situáciu Ľ. Lopatka. Posilnená by mala byť aj kontrola.
Za rok 2019 dosiahli celkové výnosy teplárenských podnikov v Bratislave, Košiciach, Martine, Trnave, vo Zvolene a v Žiline 240 mil. eur. Hospodársky výsledok pred zdanením bola strata 5 mil. eur. Ak by pritom spoločnosti pokračovali v takomto hospodárení, mali by podľa Ľ. Lopatku v budúcnosti problémy s cash flow. V tomto roku by sa však po prijatí zmien chceli v rámci hospodárenia dostať na nulu. „Nie je to žiaden úspech, ale je to zastavenie stratovosti,“ skonštatoval. Následne by už mali byť teplárne ziskové. To by sa však podľa ich vedenia nemalo dosiahnuť prostredníctvom navyšovania cien tepla, ale odstránením nákladov vnútornej neefektívnosti. Tie momentálne dovedna predstavujú 10,7 mil. eur. Pomôcť by mali aj už vyrokované ceny plynu nižšie o 33 %, ale aj pokles cien štiepky o 16 % a uhlia o 17 %. „Celková úspora na palivách je 15,7 mil. eur,“ zhodnotil Ľ. Lopatka.
V budúcnosti plánuje holding do roku 2023 vylúčiť z palivovej základne uhlie. Chce sa naďalej zameriavať na spaľovanie štiepky v teplárňach Martin a Zvolen, v Bratislave zase využiť odpadovú vodnú paru z OLA. „Potom je tu nová téma geoterm, využitie geotermálnej energie v Košiciach,“ dodal šéf teplární s tým, že zatiaľ v tejto veci neprišlo k dohode. Zároveň je víziou holdingu, aby Slovensko energeticky využívalo odpad, ktorý momentálne končí na skládkach. Ako vhodné miesta sa javia Trnava, Zvolen a Žilina. „Pokiaľ to neurobíme, Slovensko bude ešte viac zasypané smeťami,“ myslí si Ľ. Lopatka.
Podľa členky predstavenstva Marianny Ondrovej má MH Manažment okrem podielov v šiestich teplárenských spoločnostiach menšinové podiely aj v 17 spoločnostiach SAD (Slovenská autobusová doprava). „Keďže MH Manažment na týchto vlastníckych podieloch SAD nezarába, nie je dôvod, aby ich ďalej vlastnil. Z toho dôvodu zvažujeme ich predaj, ktorým by MH Manažment získal finančné zdroje nielen na modernizáciu štátneho teplárenského holdingu alebo na rekonštrukciu Kúpeľov Sliač,“ dodala M. Ondrová.
Spoločnosť MH Manažment je od roku 2016 nástupcom zrušeného Fondu národného majetku. Jej 100 % akcionárom je Ministerstvo hospodárstva SR. Hlavnou úlohou firmy je spravovanie majetkových podielov štátu najmä vo forme akcií v 52 rôznych podnikoch v hodnote takmer štvrť miliardy eur.
