Kým nová predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen pripravuje európsky zelený údel, ktorého súčasťou má byť legislatíva vyžadujúca dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, poslanci Európskeho parlamentu sa dohadujú, či má EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55, 65 alebo dokonca 70 %. Na tisícoch stranách novoprijatej európskej legislatívy, ktorá mala pri vynaložení astronomických nákladov do roku 2030 priniesť „len“ 45 % úspory emisií skleníkových plynov, pritom sotva zaschla tlačiarenská čerň. V Česku zasa rieši Uhoľná komisia, kedy bude možné prestať využívať domáce zdroje uhlia.
„V Bruseli úplne strácajú kontakt s realitou. Znižovanie emisií je v poriadku, ale tempo musí byť zvládnuteľné, inak to chudobnejší občania v nových krajinách EÚ jednoducho nebudú schopní zaplatiť,“ upozorňuje predseda výkonnej rady Teplárenského združenia ČR Tomáš Drápela.
Cena kvóty emisií skleníkových plynov stúpla za posledné dva roky na viac ako trojnásobok, súčasne rýchlo klesá množstvo kvót, ktoré teplárne dostávajú bezplatne. To už mnohých dostáva na hranu ekonomického prežitia. Teplárne preto intenzívne hľadajú cesty, ako tento tlak prežiť a udržať prijateľné ceny tepla pre spotrebiteľov.
„Zníženie sadzby DPH na teplo pomohlo obmedziť sociálny dosah rastu nákladov na kvóty na budúci rok, ale nie je to dlhodobé riešenie, ak cena kvót ďalej porastie. Potom môže prísť živelný rozpad niektorých sústav,“ obáva sa T. Drápela.
Pálčivých tém, ktoré budú znieť prednáškovými sálami 26. ročníka konferencie Dni teplárenstva a energetiky, ktorá sa tradične uskutoční v Kongresovom, výstavnom a spoločenskom centre Aldis v Hradci Králové v termíne 28. – 29. 4. 2020, je teda viac než dosť. „Okrem tradičných tém sa chceme zamerať na možné náhrady uhlia. Veľa sa hovorí napríklad o dlhodobej udržateľnosti využívania biomasy, na stole je nový zákon o odpadoch, nebránime sa ani diskusii o možnostiach využitia zemného plynu. Súčasne tu však musí byť ekonomické prostredie, v ktorom bude možné tieto investície realizovať,“ dodáva riaditeľ Teplárenského združenia ČR Martin Hájek.
Teplárňam by s financovaním investícií do znižovania emisií mal v Česku pomôcť Modernizačný fond, v ktorom by malo byť z výnosov z predaja kvót počas nasledujúcich desiatich rokov k dispozícii viac ako 100 miliárd korún. Jeho fungovanie je však zatiaľ veľkou neznámou, rovnako ako množstvo bezodplatne prideľovaných emisných kvót po roku 2020.
