Energetika dnes predstavuje jeden z najvýznamnejších geopolitických faktorov, ktorý formuje ekonomickú aj politickú stabilitu SR, členských krajín EÚ i celého sveta. Trhové turbulencie posledných rokov ukázali, že tradičné regulačné prístupy sú nedostatočné a vyžadujú zásadnú modernizáciu. Ako potvrdili závery nedávnej globálnej konferencie energetických regulátorov z celého sveta (23. výročná konferencia ERRA), ktorú ÚRSO organizoval v Bratislave, energetickí regulátori musia prejsť od pasívneho dohľadu k aktívnemu riadeniu stability, opierajúc sa o dátové modelovanie a presné analýzy. Článok predstavuje rámec novej regulačnej politiky, ktorá má reagovať na geopolitické riziká, technologické zmeny a potrebu ochrany odberateľov.

Energetika ako ťažisko globálnej geopolitiky

Energetika sa dnes stala ťažiskom globálnej geopolitiky a jej význam ďaleko presahuje rámec technickej infraštruktúry SR ako štátu. Energetické zdroje sa stali primárnym nástrojom mocenského vplyvu, ktorý formuje ekonomickú aj politickú stabilitu krajín na celom svete. Extrémne napätie na trhu s energiami, ktoré sledujeme, nie je prechodnou anomáliou, ale dôkazom hlbokej štrukturálnej nestability. Táto realita vyžaduje adekvátnu odpoveď regulačných mechanizmov, ktoré musia byť pripravené reagovať rýchlejšie než samotné trhy.

Tradičná úloha regulátora ako pasívneho arbitra je minulosťou; dnes musia byť aktívnymi architektmi trhovej stability samotní regulátori. Okrem rozhodovacej činnosti zásadne narastá význam analytickej činnosti regulátorov, pretože bez kvalitnej dátovej analýzy nie je možné správne nastaviť energetickú politiku ani chrániť verejný záujem. Regulátor už nemôže len ex-post schvaľovať tarify; musí ex-ante modelovať dosah trhových dizajnov na ekonomickú stabilitu krajiny. Na ÚRSO preto systematicky pracujeme na hĺbkových analýzach.

V tejto súvislosti by som chcel spomenúť jednu, a to Analýzu podmienok na stabilizáciu a zníženie cien elektriny a plynu v krajinách strednej a východnej Európy. Závery tejto analýzy sme zverejnili a jej výsledky sú jednoznačné: súčasný model spoločného vnútorného trhu EÚ s elektrinou v krízových obdobiach metodicky zlyháva. Vidíme to počas posledných rokov, keď pandémiu plynule vystriedala éra špekulatívneho zvyšovania cien energií.

Politická elita EÚ volí jednoduché skratky a celú vinu pripisuje výhradne vojnovému konfliktu na Ukrajine. Pravda je však komplexnejšia a menej pohodlná: regulačné inštitúcie v Európe nedokázali poskytnúť dostatočnú analytickú odpoveď, ktorá by oddelila reálny geopolitický dosah od čistej trhovej špekulácie. Toto vákuum ukázalo, že analytická sila regulátora musí byť pilierom, o ktorý sa opiera odborná aj politická sféra.

Úloha regulátorov v aktuálnej geopolitickej situácii

Jedným z konkrétnych príkladov, ktorý jasne odhaľuje krivenie trhu, je systém emisných povoleniek a marginálna cenotvorba. Slovensko dnes platí za elektrinu viac, než je normálne, logické či spravodlivé – a to napriek tomu, že vyrábame jednu z najčistejších energií na svete. To nie je názor, to sú fakty. Naša analýza potvrdzuje, že spoločný trh EÚ s elektrinou dlhodobo nefunguje.

Slovensko, ktoré má prebytok stabilnej jadrovej výroby, je nútené nakupovať elektrinu za ceny vyššie než krajiny, ktoré vyrábajú energiu z uhlia či plynu. Čísla hovoria jasne: Slovensko produkuje 95 g CO₂ e/kWh, Nemecko 332 g. Napriek tomu Slovensko platí na burze EEX 100 €/MWh, zatiaľ čo Nemecko len 86 €/MWh a Španielsko či Švédsko ešte menej! Tento absurdný nepomer je systémovou chybou, ktorá presahuje možnosti národných regulátorov. Príčinou je európsky model cenotvorby, kde cenu pre celý trh diktuje najdrahší ešte potrebný zdroj – plynový, čím sa do cien prenášajú negatívne externality a vysoké ceny povoleniek bez ohľadu na skutočné výrobné náklady nízkoemisného mixu.

Ako úrad opakovane upozorňujeme, že drahá elektrina ovplyvňuje cenu všetkého – potravín, služieb, zamestnanosti aj konkurencieschopnosti priemyslu. A táto poučka platí na celom svete. Práve preto zohráva nezastupiteľnú úlohu ÚRSO, ktorý je inkubátorom expertných riešení a platformou na výmenu regulačnej praxe. Umožňuje v rámci SR prekročiť hranice rezortných politík a spoločne definovať metodiky, ktoré stabilizujú trhy bez potláčania technologického pokroku. V krajinách EÚ to znamená pohybovať sa na hranici toho, čo nám európske právo dovoľuje, no súčasná situácia nás núti ísť ďalej.

Musíme aktívne iniciovať zmeny, aby regulačné právomoci a nástroje zodpovedali realite, nie teoretickým modelom minulého desaťročia. Som presvedčený, že ÚRSO a ostatní regulátori v EÚ už nemôžu byť len vykonávateľmi legislatívy, ktorá v čase krízy stráca účinnosť. Potrebujeme flexibilný rámec, ktorý umožní zasiahnuť tam, kde trh zlyháva a generuje neodôvodnené náklady pre ekonomiku. A preto tak dôsledne pracujeme na novej regulačnej politike.

Príprava novej regulačnej politiky

Nová regulačná politika sa dnes nachádza v procese intenzívnej prípravy, v ktorom postupne definujeme rámcové ciele a priority pre nadchádzajúce regulačné obdobie. Diskusia prebieha v prostredí, ktoré sa zásadne mení pod vplyvom európskej legislatívy, geopolitických rizík a rastúcich nárokov na energetickú bezpečnosť. Súčasne musíme reagovať na potrebu cenovej stability, ochrany domácností a zachovania konkurencieschopnosti hospodárstva. Doterajší regulačný model bol nastavený na stabilnejšie trhové podmienky, zatiaľ čo dnešná realita je charakteristická vysokou volatilitou cien a rastúcimi investičnými potrebami.

Energetická kríza ukázala, že extrémne výkyvy cien môžu ohroziť nielen domácnosti, ale aj priemysel a zamestnanosť. Preto musí nový regulačný rámec oveľa presnejšie reagovať na sociálne riziká, technologické zmeny aj klimatické záväzky. Našou ambíciou je vytvoriť politiku, ktorá spojí stabilitu, predvídateľnosť a modernizáciu energetických odvetví do jedného funkčného celku.

Elektroenergetika: stabilita, spravodlivosť a modernizácia

Rastúci podiel OZE mení fyziku sústavy a zvyšuje nároky na reguláciu napätia, preto pripravujeme zefektívnenie riadenia U/Q čo najbližšie k miestu vzniku nerovnováhy. Masívny nárast malých zdrojov mení tok elektriny v distribučných sústavách, a preto plánujeme prehodnotiť podiel fixných platieb tak, aby lepšie odrážali charakter odberného miesta.

Zavedieme tarifu za systémové služby pre zdroje, ktoré zvyšujú náklady na reguláciu, pričom výnimku získajú len tie, ktoré používajú grid-forming technológie. Stabilné bioplynové stanice chceme podporiť rozdielovou cenou a zrušením výnimky z povinného výkupu, keďže sú vhodné pre ENP. Masívne zavádzanie inteligentných meracích systémov (IMS) pre všetkých účastníkov trhu je nevyhnutné pre modernú reguláciu a presné dáta.

Lokálne zdroje musia opäť plniť svoj pôvodný účel – spotrebovať elektrinu na mieste výroby, preto obnovíme limit dodávky do sústavy. Zavedieme pásmové tarify a upravíme kontrolné procesy, aby sa zlepšilo plnenie povinností voči úradu. Podporíme regionálnu burzu aj zachovanie štátneho Nominovaného organizátora trhu s elektrinou (z angl. Nominated Electricity Market Operator, NEMO), pretože stabilita trhu je verejný záujem.

Plynárenstvo: nový regulačný rámec pre obdobie 2028+

Rok 2026 je rozhodujúci pre prípravu regulačnej politiky na obdobie od roku 2028, ktorá musí reflektovať geopolitické riziká aj potrebu ochrany odberateľov. Regulačná politika určí rozsah cenovej regulácie, spôsob jej vykonávania a vplyvy na trh, pričom návrh zverejníme do 30. novembra 2026.

Naším cieľom je stabilný rámec, ktorý ochráni koncových odberateľov a zároveň zabezpečí návratnosť investícií v plynárenskej infraštruktúre. Podporíme efektívne investície do modernizácie sietí tam, kde prinášajú priamy úžitok odberateľom. Veľkých technologických odberateľov chceme chrániť pred neprimeranými nákladmi, keďže ich výroba čelí globálnej konkurencii.

Prehodnotíme spôsob cenovej regulácie aj tarifikáciu pre zraniteľných odberateľov, aby sme zachovali vysoký štandard ochrany. Podporíme maximálne využitie existujúcej infraštruktúry vrátane integrácie biometánu. Budeme odstraňovať bariéry vstupu nových hráčov a posilňovať konkurenciu, aby ceny plynu zostali primerané. Úrad bude zároveň aktívnym partnerom v medzinárodných projektoch, ktoré posilňujú bezpečnosť dodávok a stabilitu trhu.

Teplárenstvo: spravodlivé ceny, modernizácia a odolnosť systému

V tepelnej energetike pripravujeme zjednodušenie cenovej regulácie tak, aby bola pre odberateľov zrozumiteľnejšia a zároveň spravodlivá. Hoci je existujúci systém funkčný, musíme reagovať na kolísavú potrebu tepla spôsobenú klimatickými zmenami a zabezpečiť istotu investícií do modernizácie.

Úrad preto zvažuje zavedenie regulačných odpisov, ktoré lepšie odrážajú reálnu technickú životnosť zariadení a umožňujú akumulovať zdroje na obnovu. Tento princíp sa osvedčil v ostatných sieťových odvetviach a môže výrazne znížiť tlak na ceny tepla. Súčasný systém daňových odpisov často nereflektuje skutočný stav majetku, čo vedie k neefektívnemu premietaniu investícií do cien.

Našou ambíciou je vytvoriť model, ktorý podporí efektívnejšiu výrobu, spoľahlivú dodávku a dlhodobú udržateľnosť teplárenských sústav. Zároveň chceme posilniť predvídateľnosť regulačného prostredia, aby investori aj odberatelia mali jasné signály pre budúce rozhodnutia. Teplárenstvo musí byť pripravené na nové požiadavky európskej legislatívy, no zároveň musí zostať ekonomicky únosné pre domácnosti aj podniky.

Vodné hospodárstvo: obnova infraštruktúry a ochrana spotrebiteľa

Vo vodnom hospodárstve vykonáva úrad výlučne cenovú reguláciu, keďže všetky regulované subjekty majú monopolné postavenie. Našou úlohou je nahradiť chýbajúce trhové prostredie a zabezpečiť rovnováhu medzi ochranou spotrebiteľa a oprávnenými nákladmi dodávateľov.

Nová regulačná politika bude reflektovať potrebu obnovy, modernizácie a dobudovania vodárenskej infraštruktúry, ktorá je v mnohých regiónoch na hranici životnosti. Pri regulácii cien za pitnú vodu budeme klásť dôraz na kontrolu využitia prostriedkov určených na obnovu, aby sa znižovali straty vody a zabezpečila dostupnosť zdrojov v čase klimatických zmien. Regulácia cien za odvádzanie a čistenie odpadových vôd bude podporovať modernizáciu kanalizácií, znižovanie energetickej náročnosti a elimináciu balastných vôd.

V oblasti služieb spojených s využívaním povrchových vôd budeme zvýhodňovať zariadenia s vysokou účinnosťou a dbať na stabilitu cien pri pokrývaní oprávnených nákladov. Cieľom je vytvoriť regulačný rámec, ktorý podporí dlhodobú udržateľnosť vodohospodárskych služieb a ochráni spotrebiteľov pred neprimeranými cenovými výkyvmi.

Záver

Dnešná verejná odborná diskusia jasne ukazuje, že energetickí regulátori v EÚ a ÚRSO v SR nemôžu byť len tichými pozorovateľmi, ale musia byť aktívnymi tvorcami stability v čase geopolitických otrasov. Našou povinnosťou je pomenovať systémové slabiny, presadzovať odborné riešenia a vytvárať regulačný rámec, ktorý ochráni odberateľov aj ekonomiku.

Nová regulačná politika musí byť odvážna, moderná a založená na dátach, nie na politických skratkách. Energetická budúcnosť Európy bude závisieť od toho, či dokážeme spojiť bezpečnosť, konkurencieschopnosť a sociálnu udržateľnosť do jedného funkčného modelu. ÚRSO je presvedčený, že Slovensko je aj so svojím skvelým jadrovým energetickým mixom pripravené byť aktívnym hlasom tejto zmeny a priniesť do európskej debaty skúsenosť krajiny, ktorá si stabilitu musela vybojovať.

Verím, že spoločným úsilím dokážeme vytvoriť regulačné prostredie, ktoré bude pevné v krízach a spravodlivé v bežných časoch. Ďakujem, že spolu s nami formujete energetickú stabilitu budúcich rokov.

Literatúra

[1] ÚRSO

Pozn.: Príspevok bol prvýkrát publikovaný v zborníku z konferencie Energetický manažment 2026, ktorého vydavateľom je Slovenská spoločnosť pre techniku prostredia (SSTP).

Ing. Jozef Holjenčík, PhD.
predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
Tomášikova 28/C 821 01 Bratislava 3
holjencik@urso.gov.sk