V roku 2015 prijala Európska únia stratégiu Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu, ktorej cieľom je podporiť recykláciu, tvorbu pracovných miest, ekonomický rast, zníženie emisií skleníkových plynov a minimalizáciu negatívnych vplyvov na životné prostredie.

Výsledkom bolo prijatie Balíčka obehového hospodárstva v roku 2018. Záväzné limity boli transponované do zákona o odpadoch. V oblasti komunálnych odpadov je cieľom dosiahnuť do roku 2025 minimálne 55 % prípravy na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností (papier, kovy, plasty, sklo) podľa hmotnosti. Limity sa postupne zvyšujú na 60 % do roku 2030 a 65 % do roku 2035. Skládkovanie komunálneho odpadu má byť obmedzené maximálne na 10 % z celkového objemu do roku 2035. Legislatívne je pojem energetické zhodnocovanie odpadov upravené v zákone o odpadoch.

Energetické zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 je možné, ak zariadenie vyrába energiu (teplo alebo elektrinu) na komerčné účely a dosahuje požadovanú energetickú účinnosť minimálne 0,65. Ak zariadenie nespĺňa uvedené podmienky, spaľovanie sa považuje za zneškodňovanie činnosťou D10 (skládkovanie). Energetické zhodnocovanie odpadov predstavuje moderný spôsob nakladania s odpadmi, ktorý umožňuje premeniť nerecyklovateľný komunálny a priemyselný odpad na užitočnú energiu – teplo a elektrinu.

Tento proces je kľúčovým pilierom obehového hospodárstva a významne prispieva k znižovaniu skládkovania, ktoré je na Slovensku stále dominantné. V krajinách západnej Európy už desaťročia zohráva ZEVO (zariadenie na energetické využitie odpadu) nezastupiteľnú úlohu pri odklone odpadov zo skládok na vyššiu hierarchickú úroveň odpadového hospodárstva. Príkladom sú Rakúsko a Nemecko, kde správne nadimenzovaná kapacita ZEVO umožnila dosiahnuť vysokú mieru recyklácie a takmer úplnú elimináciu skládkovania.

Tieto krajiny už dnes plnia ciele, ktoré si EÚ stanovila až do roku 2035. Produkcia komunálneho odpadu na Slovensku v posledných rokoch neustále rastie. V roku 2024 Slováci vyprodukovali približne 2,65 milióna ton komunálneho odpadu, čo predstavuje 489 kg na obyvateľa. Za posledných desať rokov sa produkcia odpadu zvýšila takmer o polovicu, pričom tento rast je spôsobený najmä zvyšujúcou sa životnou úrovňou, spotrebou domácností a urbanizáciou. Približne 39 % komunálneho odpadu z domácností končí na skládke, čo je stále vysoký podiel v porovnaní s vyspelými krajinami EÚ.

Miera recyklácie sa pohybuje okolo 50 %, pričom len 8 % komunálneho odpadu sa energeticky zhodnocuje, teda premieňa na elektrickú energiu alebo teplo. Miera energetického zhodnocovania odpadov sa za posledných 20 rokov v podstate vôbec nezmenila a v tomto ukazovateli Slovensko výrazne zaostáva za vyspelou Európou. Priemerná miera energetického zhodnocovania komunálneho odpadu v krajinách EÚ je na úrovni 26 %. Nízka miera energetického zhodnocovania komunálnych odpadov v SR je daná nedostatočnou infraštruktúrou odpadového hospodárstva.

Preto je aj v súčasnosti Slovensko pri nakladaní s nerecyklovateľným odpadom odkázané na skládkovanie. Väčšina nerecyklovateľného odpadu, viac ako 1 mil. ton, je každý rok zneškodnená na skládkach. Kapacity dvoch existujúcich ZEVO v Bratislave a v Košiciach sú plne vyťažené a ročne dokážu energeticky zhodnotiť len cca 200-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu. ZEVO Bratislava – pôvodná spaľovňa tuhého komunálneho odpadu Technických služieb mesta Bratislavy bola uvedená do prevádzky v roku 1978.

ZEVO tvoria dva parné kotly s vratisuvnými roštmi s ročnou kapacitou do 135 000 ton komunálneho odpadu. V rokoch 2000 – 2002 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia náhradou dvoch z troch pôvodných inštalovaných kotlov vrátane inštalácie parného turbogenerátora a zariadenia na čistenie spalín, spĺňajúceho požiadavky na ochranu ovzdušia a životného prostredia podľa novej legislatívy SR a EÚ. Teplo získané pri energetickom zhodnocovaní odpadu sa využíva na výrobu pary, ktorá slúži na výrobu elektriny v kondenzačnej turbíne s generátorom s elektrickým výkonom 6,3 MW. Časť vyrobeného tepla je vyvedená do systému centrálneho zásobovania teplom.

Vzhľadom na cieľ obehového hospodárstva skládkovať v roku 2035 maximálne 10 % komunálnych odpadov je teda chýbajúca kapacita nových zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov minimálne na úrovni 400 – 450-tisíc ton odpadov.

ZEVO Košice bolo do prevádzky uvedené v roku 1989. Košické ZEVO v minulosti prevádzkované rôznymi spoločnosťami, od roku 2014 prevádzkuje spoločnosť KOSIT, a. s. ZEVO tvoria dva parné kotly s valcovými roštmi s ročnou kapacitou do 150 000 ton komunálneho odpadu. V roku 2010 až 2013 prešlo ZEVO rekonštrukciou, ktorá zahŕňala výmenu starého kotla K2, generálnu opravu roštového systému, vybudovanie zariadenia na čistenie spalín pre novy kotol a inštalovanie nového zariadenie na výrobu elektrickej energie.

V rokoch 2016 až 2018 bola uskutočnená generálna oprava kotla K1. Kondenzačná parná turbína s využiteľným výkonom 6,43 MW je schopná vyrobiť za rok cca 48 000 MWh elektrickej energie. Okrem výroby elektrickej energie vo vykurovacej sezóne zásobuje teplom mestskú vykurovaciu sieť s potenciálnym maximálnym výkonom 12 MWt. V roku 2024 bola k parnému kotlu K1 inštalovaná protitlaková turbína s výkonom 1 MW, čo sa výrazne prejavilo na zvýšení energetickej účinnosti ZEVO.

V súčasnosti obaja prevádzkovatelia pripravujú výstavbu tretej linky. V Bratislave bude mať nová linka K3 kapacitu 130-tisíc ton odpadov ročne a v Košiciach 100-tisíc ton odpadov ročne. Uvedenie oboch nových liniek K3 do prevádzky sa predpokladá koncom roku 2029. Následne obe spoločnosti predpokladajú rekonštrukciu existujúcich liniek. Dosiahnutie plnej spracovateľskej kapacity oboch existujúcich ZEVO sa predpokladá až v roku 2035 a bude na úrovni cca 400-tisíc ton nerecyklovateľných odpadov ročne.

Ani táto zvýšená kapacita oboch existujúcich ZEVO však nebude stačiť na dosiahnutie cieľov obehového hospodárstva pre rok 2035, pričom cieľom je miera skládkovania komunálneho odpadu maximálne do 10 %. Dlhodobé prognózy predpokladajú ďalší rast objemu odpadu na obyvateľa, najmä vďaka urbanizácii, rastúcej spotrebe a približovaniu sa k vyspelejším ekonomikám. Ak sa na predikciu tvorby komunálneho odpadu v SR použije model realistického scenára vývoja produkcie komunálneho odpadu v ČR [4], bude v roku 2035 produkcia komunálneho odpadu na úrovni 2,92 mil. ton.

Za predpokladu splnenia cieľa miery recyklácie komunálneho odpadu na úrovni 65 % bude zostávajúce množstvo nerecyklovateľného odpadu predstavovať množstvo viac ako 1 mil. ton. Táto prognóza je v súlade s modelom Inštitútu environmentálnej politiky pri MŽP SR – vo svojej publikácii [5] predpokladá tvorbu nerecyklovateľného odpadu v roku 2035 na úrovni 1,1 mil. ton.

Po odpočítaní kapacity existujúcich ZEVO (400-tisíc ton odpadov) stále ostáva na spracovanie cca 700-tisíc ton nerecyklovateľných odpadov, čo je cca 24 % z celkovej produkcie komunálnych odpadov. Vzhľadom na cieľ obehového hospodárstva skládkovať v roku 2035 maximálne 10 % komunálnych odpadov je teda chýbajúca kapacita nových zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov minimálne na úrovni 400 – 450-tisíc ton odpadov.

Okrem štandardných ZEVO dokážu energeticky zhodnocovať odpad aj cementárne. V ich prípade treba však odpad upraviť do formy tzv. tuhého alternatívneho paliva (TAP), ktoré má však vyššiu výhrevnosť ako nerecyklovateľný komunálny odpad. Preto sa na výrobu TAP používa hlavne priemyselný odpad (zmiešané plasty a kompozity, nerecyklovateľné plasty s triediacich liniek a pod.). Ročne vzniká v SR okolo 400-tisíc ton nerecyklovateľných priemyselných odpadov vhodných na výrobu TAP.

V roku 2035 možno očakávať produkciu týchto prúdov odpadov na úrovni 500-tisíc ton, čo plne pokryje aj plánovanú rozšírenú spracovateľskú kapacitu všetkých slovenských cementární [6]. V tejto súvislosti treba podčiarknuť, že v súčasnosti sa potreba TAP pre cementárne pokrýva takmer výlučne dovozom odpadu zo zahraničia. Pokračovanie v ďalšom vydaní.

Literatúra

[1] Stoiber H., Kurz G., Halász L., Chovanec J., Šimkovicová V.: Biela kniha energetického zhodnocovania odpadov v Slovenskej republike, Bratislava 2020. https:// www.ewia.sk/wp-content/uploads/2021/03/biela-kniha.pdf
[2] CEWEP: https://www.cewep.eu/waste-to-energy-plants-in-europe-in-2022/
[3] CEWEP: https://www.cewep.eu/municipal-waste-treatment-2022/
[4] MŽP ČR, Plán odpadového hospodářství ČR 2025-2035, https://mzp.gov.cz/system/files/2025-08/OCEO-POH_CR_2025_2035_Final-23072025_0.pdf 
[5] Ako von zo smetiska, MŽP SR, Bratislava 2023, https://www.minzp.sk/iep/publikacie/ekonomicke-analyzy/ako-von-zo-smetiska.html  
[6] Stratégia odpadového hospodárstva SR do roku 2035, https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/31504/1   

Ladislav Halász
vice-prezident CEWEP
CEWEP - Confederation of European Waste-to-Energy Plants