V marci 2022 Európska komisia prijala dočasný krízový rámec pre opatrenia štátnej pomoci, ktorý má umožniť určité subvencie na zmiernenie vplyvu vysokých cien energie, v máji 2022 ďalej Komisia predstavila plán REPowerEU, ktorý zavádza ďalšie opatrenia zamerané na úspory energie, diverzifikáciu dodávok energie a zrýchlené zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) s cieľom ukončiť závislosť Únie od ruských fosílnych palív vrátane návrhu na zvýšenie cieľa EÚ do roku 2030 pre podiel OZE v energetickom mixe na úroveň 45 %. Nedávno tiež Komisia predstavila výstup verejných konzultácií a návrh revízie dizajnu trhu s elektrinou, čo bude okrem iného znamenať revíziu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou, Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou 2019/944, ako aj Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov 2018/2001. Tieto právne akty boli súčasťou tzv. zimného balíka EÚ, ktorým sa upravila podoba dizajnu trhu smerom k zvyšovaniu podielu OZE v energetickom mixe členských štátov, vyššej miere decentralizácie výroby energií a aktívnejšej úlohe odberateľov na energetickom trhu.

Napriek tomu sa ukázalo, že miera implementácie týchto opatrení nie je dostatočne rýchla a hoci aktuálne veľkoobchodné ceny elektriny a plynu klesli, pretrváva vysoká volatilita s hrozbou opätovného nárastu, čo vplýva na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Európske opatrenia sa preto aj naďalej zameriavajú na urýchlenie rozvoja OZE, o čom svedčí aj nové Nariadenie Rady (EÚ) 2022/2577 z 22. decembra 2022, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Takáto systémová transformácia si vyžaduje výrazne väčšiu flexibilitu, ktorá sa chápe ako schopnosť energetického systému prispôsobiť sa meniacim sa potrebám sústavy a zvládať premenlivosť a neistotu týkajúcu sa dopytu a ponuky vo všetkých príslušných časových obdobiach. Z modelov Európskej komisie (viď napríklad odporúčanie Komisie zo 14. marca 2023 o uskladňovaní energie – podpora dekarbonizovaného a bezpečného energetického systému EÚ) zároveň vyplýva priamy vzťah medzi potrebou flexibility (dennej, týždennej a mesačnej) a zavádzaním výroby energie z obnoviteľných zdrojov. V dôsledku toho bude v nadchádzajúcich rokoch mimoriadne dôležitá potreba flexibility a rozvoj poskytovania služieb flexibility prostredníctvom agregátorov nielen na úrovni firiem, ale aj domácností, ako aj zdieľania energie a najmä využívania batérií na zníženie dopadu intermitentných zdrojov na sústavu a zvýšenie využívania ich potenciálu na maximum.

Batériové systémy a ich širšie fungovanie na trhu definuje a popisuje práve Smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (EÚ) 2019/944 s cieľom efektívnejšej prevádzky sietí, rozvoja OZE a umožnenia spotrebiteľom zúčastňovať sa na všetkých trhoch s elektrinou. Napriek tomu, že akumulácia nie je v elektroenergetike úplne novým prvkom, tak v zásade ide o jednu z nových aktivít na trhu, ktorú prináša aktualizovaný dizajn trhu s elektrinou. Akumuláciu možno podľa rozsahu poskytovaných služieb rozdeliť do dvoch kategórií:

1. Systémová akumulácia:

  • pripojenie do ES na hladine vysokého, prípadne veľmi vysokého napätia,
  • využitie v podporných službách, obchode a pri vyrovnávaní pozície subjektu zúčtovania.

2. Lokálna akumulácia:

  • pripojenie na hladine nízkeho napätia – maximalizácia výroby elektriny z OZE v mieste spotreby,
  • využitie predovšetkým pre potreby aktívnych odberateľov (prosumerov) – vyrovnávanie diagramu výroby fotovoltických zariadení,
  • širšie využitie prostredníctvom agregácie.

Aktuálne sú zariadenia na uskladňovanie energie na Slovensku upravené zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike, ktorý definuje baterky v § 2 písm. b) bod 46 ako zariadenia, v ktorých prebieha uskladňovanie elektriny. Zariadenia na uskladňovanie elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane nespadajú pod podnikanie v energetike, a preto sa pri ich inštalácii na základe ustanovenia § 6 ods. 5 písm. b) nevyžaduje povolenie na podnikanie v energetike, zároveň ale podliehajú oznamovacej povinnosti voči ÚRSO. Na základe § 6 ods. 7 sa povolenie na uskladňovanie elektriny ani oznámenie podľa odseku 6 nevyžaduje na činnosť uskladňovania elektriny, ak ide o zariadenie na uskladňovanie elektriny prevádzkované v odovzdávacom mieste zariadenia na výrobu elektriny výrobcu elektriny a inštalovaný výkon zariadenia na uskladňovanie elektriny je nižší ako inštalovaný výkon zariadenia na výrobu elektriny. Na osoby, ktoré vykonávajú činnosť podľa prvej vety sa vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 9. § 27a zákona, ktorý ďalej upravuje práva a povinnosti prevádzkovateľov zariadení na uskladňovanie.

Na trhu môžu v princípe fungovať 4 varianty zapojenia akumulácie (obr. 1 – 4), pričom najčastejšie sa predpokladá v praxi variant 4 (obr. 4). Na odbernom a odovzdávacom mieste (OOM) teda bude spolu so spotrebou odberateľa za elektromerom prevádzkovateľa siete okrem samotnej spotreby elektriny umiestnená aj akumulácia, a to súčasne s výrobňou elektriny. Vo všetkých variantoch zapojenia okrem variantu 1 (obr. 1) bude pre výpočet regulovaných platieb nevyhnutné využitie podružného meradla.

Významnejší rozvoj využívania uskladňovania elektriny na Slovensku je podmienený dokončením transpozície zimného balíka EÚ do slovenských právnych predpisov, konkrétne do vyhlášok Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré by mali priniesť detailnejšiu úpravu postavenia batériových úložísk a ich využívania v kontexte nastavenia regulovaných platieb (typicky poplatky za pripojenie a prístup do distribučnej sústavy). Vydanie vyhlášok sa očakáva v priebehu 2. a 3. kvartálu roku 2023, nastavenie detailov zapojenia akumulácie do celkového fungovania na trhu tak bude dôležité pre ďalší rozvoj, a to už v krátkom období.

Správne nastavenie investičnej stratégie a prevádzkového modelu je kľúčovým predpokladom dosiahnutia očakávanej návratnosti na strane klienta zároveň s benefitmi zo zníženia uhlíkovej stopy, zvýšenej výroby z obnoviteľných zdrojov a z úspory nákladov na poplatky.

Martin Sliva
Martin.sliva@sk.ey.com

Ľubica Ragulová
Lubica.ragulova@sk.ey.com