V rámci elektrotechnického priemyslu pôsobí na Slovensku už niekoľko významných spoločností. V posledných rokoch sa však záujem investorov z oblasti elektrotechniky utlmil. Znamená to, že sme na Slovensku vyčerpali ponuku, ktorá by nových investorov pritiahla? Aké kroky by bolo potrebné podniknúť, aby bolo Slovensko opäť pre firmy z tejto oblasti zaujímavé?

Ponuka sa nevyčerpala. Slovensko má stále čo investorom ponúknuť. Problém je v tom, že v posledných rokoch sa investičné prostredie stalo veľmi nestabilným. Časté a nepredvídateľné zmeny legislatívy, množiace sa nové regulácie a stúpajúce náklady – od rôznych administratívnych povinností cez rastúce náklady práce, dane, odvody až po transakčnú daň – vytvárajú neistotu, ktorá odrádza investorov. Vidíme to aj na zahraničných firmách.

Záujem o nové projekty či rozširovanie výroby klesá, a to nielen v elektrotechnike, ale naprieč celým priemyslom. Ak chceme tento trend zvrátiť, musíme byť konkurencieschopní, teda nastaviť stabilné a predvídateľné podmienky, ktoré firmám dávajú istotu dlhodobého plánovania. Ak to neurobíme, riskujeme, že podniky nebudú len odkladať investície, ale postupne začnú presúvať aj existujúcu výrobu inam. A, bohužiaľ, už dnes vidíme prvé signály, že sa to deje.

Priemysel 4.0 je ako koncepcia známy už viac ako desaťročie. Ako dokážu moderné technológie pomôcť priemyselným podnikom pri hľadaní odpovedí na náročné výzvy dneška, ako sú vysoké ceny energií, globálna konkurencia, nedostatok odborníkov na trhu práce, stále nízka produktivita práca a pod.?

Priemysel 4.0 je v prvom rade odpoveďou na vysoké náklady, najmä na prácu. Každý podnik má len jednu peňaženku – jeden rozpočet, z ktorého musí pokryť všetky náklady a zároveň ponúknuť produkt za cenu, ktorú je odberateľ či spotrebiteľ na trhu ochotný zaplatiť. Ak sú náklady na pracovnú silu vysoké, prirodzene sa hľadá priestor na automatizáciu a digitalizáciu výroby. To však neznamená, že moderné technológie ľudí vytláčajú z trhu práce.

Vidíme, že nezamestnanosť je dlhodobo nízka. Dochádza k presunu pracovníkov na pozície, ktoré vyžadujú vyššiu kvalifikáciu, ale zároveň sú lepšie platené. Opakované, rutinné úlohy sa postupne nahrádzajú automatizáciou, čo firmám umožňuje zvyšovať efektivitu a produktivitu. Táto koncepcia sa už dnes prirodzene uplatňuje vo výrobných podnikoch. Navyše, ak chce byť firma súčasťou dodávateľského reťazca, napríklad pre automobilku, automatizácia, automatizovaná logistika a just-in-time dodávky sú už v podstate samozrejmosťou. Bez nich by si svoje miesto na trhu neudržala.

V Českej republike bol v júni tohto roku schválený zákon o výskume, vývoji, inováciách a transfere znalostí, najvýraznejšia zmena v podpore výskumu za posledných 20 rokov. Výskumné organizácie aj poskytovatelia podpory budú musieť mať stratégiu, ako vedecké poznatky prevádzať do praxe – napríklad formou licencií, spin-off firiem alebo spolupráce s podnikmi. Ako sa nám na Slovensku darí posúvať technický/technologický výskum a transfer jeho poznatkov do praxe? Máme na to na Slovensku jasnú víziu a stratégiu realizácie? Vedeli by ste uviesť konkrétne príklady dobrej spolupráce vedecko-výskumného sektora s praxou v oblasti elektrotechniky?

Výskum a jeho transfer do praxe je na Slovensku stále veľkou výzvou. Nový zákon o výskume bol síce avizovaný a mal prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním, no jeho príprava sa momentálne posúva, keďže sa ešte dolaďujú detaily medzi viacerými rezortmi a inštitúciami tak, aby bol výsledný rámec nastavený čo najefektívnejšie. Celý tento segment si zaslúži významnú reformu a funkčne nastavené podmienky.

Ak sa porovnáme s Českou republikou, tam má Technologická agentura ČR koncepčný systém financovania projektov a projektových konzorcií. Vznikajú kompetenčné centrá, ktoré si do veľkej miery samy určujú, čo má v danej oblasti zmysel podporiť a kto má reálny výskumný potenciál. Na Slovensku je tento systém rozdelený medzi viaceré rezorty s rôznymi podmienkami, čo znižuje jeho prehľadnosť a efektivitu. Aby som však neostal len pri kritike, máme aj pozitívne príklady.

Napríklad výskum mikročipov na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v spolupráci s Elektrotechnickým ústavom Slovenskej akadémie vied. Ide o vývoj čipov najnovšej generácie, ktoré by v prípade úspechu mohli posunúť nielen slovenský, ale aj svetový priemysel významne dopredu. Za zmienku stojí aj iniciatíva Slovenskej akadémie vied, ktorá otvorila svoje laboratóriá na viacerých ústavoch odbornej verejnosti, čo je pekný príklad prepájania výskumu s praxou.

Na akých pilieroch funguje ZEP SR a čo prináša členom?

Zväz funguje na dvoch základných princípoch. Prvým je vzájomná spolupráca a podpora medzi členmi. Fungujeme na klubovom princípe – spájame podniky, ktoré si navzájom pomáhajú, zdieľajú informácie, dobrú prax a spoločne hľadajú riešenia výziev. Organizujeme odborné podujatia, webináre či semináre, kde členovia získavajú aktuálne poznatky aj praktické vysvetlenia legislatívy. Druhým je aktívne zastupovanie záujmov firiem na legislatívnej a regulačnej úrovni.

Zbierame pripomienky od členských podnikov, zosúlaďujeme ich a predkladáme v diskusiách so štátnymi orgánmi, ministerstvami a vládou najmä cez Asociáciu priemyselných zväzov a dopravy. Naším cieľom je aktívne prispievať k formovaniu stabilného a konkurencieschopného podnikateľského prostredia. Takto dokážeme členom zabezpečiť nielen efektívne presadzovanie ich záujmov, ale aj praktickú podporu pri každodenných výzvach a rozvoji.

Na podporu a rozvoj zručností študentov stredných odborných škôl, technicky zameraných univerzít, ako aj pracovníkov z priemyselných podnikov sa v poslednom období realizovalo viacero projektov – duálne vzdelávanie, projekt Digitalizácia v podnikoch, Inžinier 4.0 a pod. Ako by ste zhodnotili doterajšie výsledky týchto aktivít? Pripravujú sa v oblasti vzdelávania a podpory zručností nejaké nové aktivity, projekty?

Z existujúcich aktivít by som vyzdvihol najmä duálne vzdelávanie. Ide o veľmi dobre nastavený projekt, do ktorého je dnes zapojených viac ako 10 000 žiakov. Jeho silnou stránkou je prepojenie školy a firmy – žiaci získavajú teoretické vedomosti v škole a praktické zručnosti priamo vo výrobnom podniku. Škola totiž nikdy nedokáže zabezpečiť také technologické vybavenie, aké má moderná firma, ktorá obnovuje výrobné linky každé tri až päť rokov.

Ak chceme, aby sa mladí učili pracovať na najmodernejších strojoch, musia sa to učiť priamo vo firmách. Na druhej strane, stále cítime, že máme na Slovensku príliš veľa stredných škôl. Demografia nám nepraje a menej žiakov znamená, že nebude možné všetky školy udržať. Hoci zatváranie škôl naráža na odpor niektorých samospráv, realita nás k tomu v budúcnosti pravdepodobne prinúti.

V tomto kontexte vnímame pozitívne vznik centier excelentnosti v odbornom vzdelávaní – projekt Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, ktorý v rôznych odvetviach hospodárstva vytipoval najlepšie školy. Tie poskytujú kvalitnú výučbu, sú zapojené do duálneho systému, spolupracujú so zamestnávateľmi v celoživotnom vzdelávaní. Zároveň fungujú ako vzorové školy, na ktorých je možné vidieť, ako by malo moderné odborné vzdelávanie fungovať v praxi. Ostatné školy sa nimi môžu inšpirovať a prevziať ich osvedčené postupy.

Dianie vo svete má aktuálne vysokú mieru neistoty a dynamiky v mnohých oblastiach – politickej, ekonomickej, hodnotovej. Veľký dôraz sa aktuálne kladie na zvyšovanie výdavkov na obranu a zbrojenie. Je to pre elektrotechnický priemysel na Slovensku zlá správa alebo naopak príležitosť?

Z celospoločenského pohľadu sú vysoké výdavky na zbrojenie vždy citlivou témou. Každé euro, ktoré smeruje do obrany, je euro, ktoré neinvestujeme do vzdelávania, zdravotníctva, infraštruktúry či inovácií. A preto je potrebné vždy zvážiť, akú rovnováhu chceme udržať medzi bezpečnosťou a dlhodobým rozvojom.

Bez ohľadu na to, aké podnikateľské príležitosti môžu priniesť aj pre elektrotechnický priemysel, by mali rozhodnutia v tejto oblasti vychádzať z dôkladnej analýzy rizík a potrieb, aby boli verejné zdroje využité zmysluplne a efektívne. Obrana je nepochybne dôležitá, no rovnako dôležité je nezanedbať oblasti, ktoré tvoria základ budúcej prosperity a stability spoločnosti. Takýto vyvážený prístup je kľúčový pre udržateľný rozvoj krajiny.

Aké sú vyhliadky či prognóza rozvoja elektrotechnického priemyslu na Slovensku, prípadne na čo by sa mal zamerať, aby zostal konkurencieschopný a atraktívny pre investorov?

Elektrotechnický priemysel patrí medzi odvetvia, ktorých význam bude v najbližších rokoch nepochybne rásť. Digitalizácia, automatizácia a nástup umelej inteligencie postupujú rýchlym tempom a práve elektrotechnika je ich technologickým základom. Dnes je už bežné, že aj spotrebiče dennej potreby, ako chladničky či práčky, majú digitálne rozhranie, pripojenie na internet a sú integrované do inteligentných systémov.

Tento trend sa prenáša do všetkých oblastí – od výrobných liniek a logistiky až po služby. Ak si Slovensko chce udržať konkurencieschopnosť a prilákať ďalšie investície aj do elektrotechnického priemyslu, musí sa zamerať na inovácie, zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily a na vytváranie stabilného a predvídateľného podnikateľského prostredia. Elektrotechnika je a zostane srdcom moderného priemyslu a jej vplyv bude v budúcnosti rásť vo všetkých segmentoch hospodárstva.

Ďakujeme za rozhovor.