Začnime krátkym exkurzom do histórie. Plyn sa na Slovensku začal prvýkrát využívať v roku 1856, pričom išlo o svietiplyn vyrábaný z dreveného uhlia. V roku 1914 sa na Záhorí začalo s komerčnou ťažbou ropy a plynu. V súčasnosti je plyn jednou z najdôležitejších komodít pre rozvoj hospodárstva krajiny aj každodennej spotreby obyvateľstva. Avšak aj v tejto oblasti dochádza v súčasnosti k razantným zmenám. Viete si predstaviť, že bude možné v budúcnosti kompletne nahradiť plyn iným zdrojom energie?
Európska komisia má dlhodobý cieľ, aby Európska únia (EÚ) dosiahla v roku 2050 uhlíkovú neutralitu. No vo svojich scenároch aj v tomto období pripúšťa, že členské krajiny budú pokračovať v spotrebe zemného plynu. Znižovanie spotreby v kombinácii s rastúcim podielom vodíka, biometánu aj s využitím technológie CCUS nedokážu v plnej miere úplne nahradiť zemný plyn. Na Slovensku sa 90 % spotreby zemného plynu využíva v priemysle a pri vykurovaní. Energetická hodnota spotreby zemného plynu zodpovedá viac ako 50 TWh ročne. Slovensko ročne vyrobí elektrickú energiu viac ako 30 TWh ročne. Viete si predstaviť, ako nahradiť 50 TWh ročne a čím?
V roku 2025 prvýkrát v histórii Európy prekonali dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) množstvo dovážaného plynu potrubím. Je to len prechodný stav alebo sa nastavil nový štandard v rámci zásobovania krajín Európy plynom?
Javí sa, že ide o trvalejší trend. Po roku 2022 európske krajiny výrazne investujú do nových LNG terminálov. Rovnako rastie produkcia LNG vo svete. Najmä USA a Katar navyšujú svoje produkčné kapacity. Na druhej strane Európa sa týmto stáva súčasťou globálneho trhu, kde dodávky môže ovplyvniť napríklad počasie na inom kontinente alebo aj menej závažný dôvod. Investičná banka banky Morgan Stanley sa explicitne vyjadrila, že ak chce Európa ceny plynu na úrovni spred covidovej krízy, tesne pod 20 eur/MWh, potrebuje znížiť závislosť od dodávok LNG na 10 – 20 %, čo bol štandard pred rokmi 2020 – 21. Tým činom by musela dovážať viac potrubného plynu vrátane ruského.
Najviac LNG dováža starý kontinent z USA. Zmena geopolitickej klímy a ochladzovanie transatlantických vzťahov však vyvolávajú otázku ďalšej bezpečnosti dodávok. Nedostávame sa v tomto smere z dažďa pod odkvap, keď Európa bola ešte donedávna takmer výlučne závislá od dodávok z Ruskej federácie? Máme po ruke nejaké alternatívy v prípade obmedzenia dodávok LNG z USA, ktoré dokážu pokryť potreby krajín EÚ?
Z európskeho, ale aj slovenského pohľadu nevnímame vyradenie jedného zdroja z ponuky za diverzifikáciu zdrojov. Skôr naopak, považujeme to za vytváranie závislosti od iného zdroja, v tomto prípade od skvapalneného plynu LNG, ktorý je v porovnaní s potrubným plynom globálne obchodovanou komoditou, ktorej cenu si budú producenti udržiavať na pre nich potrebnej úrovni. Pre Slovensko navyše tento krok prináša niekoľko rizík – cenových a objemových.
Z pohľadu bezpečnosti dodávok stále nemáme stopercentnú istotu, že bude k dispozícii dostatok prepravných kapacít na plné zásobovanie Slovenska dodávkami z LNG alebo z Nórska. Okrem toho ide o podstatne dlhšie prepravné trasy ako doteraz, so stále existujúcimi infraštruktúrnymi obmedzeniami, „úzkymi hrdlami.“ Rizikom je aj vypovedanie dlhodobej zmluvy so spoločnosťou Gazprom Export z dôvodu vyššej moci pre prijatie legislatívy EÚ. Ďalej vidíme ekonomické riziko vo vyšších nákladoch na dodávku zemného plynu.
V súčasnosti nie je z dlhodobého hľadiska ruský plyn ako komodita lacnejší ako LNG, no jeho dodávky sú bez nutnosti platiť tranzitné poplatky. Zároveň vidíme, že očakávaný odchod od ruského plynu má vplyv na rizikovú cenovú prirážku v našom regióne. V priemere máme o 3 – 5 eur/MWh vyššie ceny ako v západnej Európe. Vyššie ceny a tranzitné poplatky na dovoz neruského plynu môžu byť pre náš trh dodatočnými nákladmi, ktoré sa môžu pohybovať na úrovni stoviek miliónov eur.
Toto riziko sa naplňuje aj v posledných dňoch, keď sa cena zemného plynu počas januára zvýšila až o 40 %. Pod výrazný nárast cien plynu sa podpísala predovšetkým neistota spojená s viacerými faktormi. V USA vplyvom mrazov klesla ťažba plynu a došlo k prudkému poklesu jeho dodávok do tamojších exportných skvapalňovacích terminálov. V rámci dovozu skvapalneného plynu do Európy tvoria dodávky z USA približne 60 %, teda kľúčový podiel.
Medzinárodná plynárenská únia uviedla v nedávno vydanej štúdii s názvom Úloha plynu pri zabezpečené energetickej dostatočnosti v ére umelej inteligencie, že výroba energie z plynu pre dátové centrá by sa do roku 2030 mohla rozšíriť približne o 30 miliárd m3 a v scenároch s vysokým rastom by sa do roku 2035 mohla takmer zdvojnásobiť, čo sa rovná približne 60 miliardám m3 dodatočnej ponuky. Takže zemný plyn ešte stále nepovedal svoje posledné slovo?
Určite nie, napokon podľa Medzinárodnej plynárenskej únie sa zemný plyn podieľa na štvrtine globálnych dodávok energie. Len za vlaňajšok narástol dopyt po zemnom plyne vo svete o 7 % a trh dodávok LNG rástol jedenásty rok po sebe. Zemný plyn bude mať naďalej dôležitú úlohu pri raste svetovej ekonomiky.
V snahe dekarbonizovať priemysel sa Európska únia spolieha aj na využívanie vodíka. Na jeho výrobu elektrolýzou majú byť využité aj obnoviteľné zdroje energie. Viac problémov sa však ukazuje na strane prepravy vodíka cez plynárenskú infraštruktúru. Pomer miešania vodíka so zemným plynom je stále predmetom výskumu. Niektoré chemické prevádzky a technológie nemôžu mať podiel vodíka v zemnom plyne väčší ako 1 %. Rovnako aj autá jazdiace na stlačený zemný plyn by mohla koncentrácia vodíka na úrovni 5 % poškodiť. Podarí sa v dohľadnom čase vyriešiť tieto výzvy tak, aby bol vodík použiteľný v širšom meradle ako zdroj energie?
Všetky významné plynárenské spoločnosti vo svete rozvíjajú vodíkové projekty, Slovensko nevynímajúc. Spoločnosť SPP distribúcia úspešne otestovala lokálnu sieť v obci Blatná na Ostrove na dodávku zemného plynu s 10 % prímesou vodíka. Jej distribučná sieť je už certifikovaná na 100 % vodíka. Spoločnosť Eustream testuje vodík v medzinárodnej preprave a tranzitný plynovod bude pripravený prepravovať zemný plyn s 5 % prímesou vodíka. Spoločnosť NAFTA hľadá vhodné geologické štruktúry na skladovanie vodíka na Slovensku.
Všetky tieto spoločnosti sú členmi medzinárodných európskych konzorcií. V prípade vodíka vnímame ako problém nízku produkciu zeleného a nízkouhlíkového vodíka a vysokú cenu. Na jeho masovejšie nasadenie bude potrebné rozvíjať najmä technológie CCUS. Celkovo si však myslíme, že vodík má lepšie využitie na lokálnej úrovni ako prostriedok dekarbonizácie miestnej dopravy alebo priemyselných podnikov. Nepredpokladáme, že dokáže masovo nahradiť spotrebu zemného plynu.
Plynárenské a petrochemické podniky so svojou výrobnou a prepravnou infraštruktúrou patria z hľadiska fyzickej bezpečnosti k jedným z najkritickejších odvetví. Aj preto je nasadenie moderných automatizačných a informačných technológií životne dôležité pre bezpečnú prevádzku technológií, ako aj ochranu zdravia pracovníkov či majetku podniku. Dávajú slovenské podniky dostatočný dôraz na túto problematiku? Kde vidíte rezervy v modernizácii podnikov?
Plynárenské spoločnosti ako správcovia kritickej infraštruktúry pristupujú zodpovedne k téme bezpečnosti. Dlhodobo investujú do jej posilnenia a využitia najmodernejších dostupných prostriedkov. Napríklad spoločnosti využívajú najmodernejšie technológie vrátane dronov na detegovanie a včasné odstraňovanie úniku metánu.
Je známych niekoľko príkladov zo zahraničia, keď sa hacktivistom podarilo kompromitovať celé prevádzky podnikov z oblasti sieťových odvetví, čo malo priamy dosah nielen na ich ekonomiku, ale zasiahlo to aj tisíce spotrebiteľov. Viaceré firmy a inštitúcie na Slovensku museli od začiatku roku 2025 plniť nové povinnosti vyplývajúce zo smernice NIS2, vykonávať bezpečnostný audit či kybernetickú hygienu. Máme naše kritické podniky a infraštruktúru podľa vás dostatočne chránené pred kybernetickými hrozbami?
K tejto téme pristupujeme veľmi zodpovedne, aby prevádzka kritickej infraštruktúry nebola nijako ohrozená. Všetky legislatívne povinnosti v tomto smere plynárenské spoločnosti plnia.
Už sme spomenuli, že plyn bude pravdepodobne zohrávať významnú úlohu pri zabezpečení dostatku energie na napájanie hyperscale dátových centier, určených ťažiskovo na zabezpečenie výkonu systémov umelej inteligencie. Skúsme to však otočiť: do akej miery môže byť umelá inteligencia nápomocná petrochemickému a plynárenskému priemyslu v najbližšom období? Aké pozitíva a naopak výzvy či ohrozenia by z jej nasadenia v týchto odvetviach mohli vyplynúť?
Pozorne sledujeme vývoj okolo umelej inteligencie. Kritická infraštruktúra je chrbtovou kosťou energetickej bezpečnosti štátu, preto jej nasadenie bude realizované na základe veľmi podrobnej analýzy prínosov a dosahov.
Ceny komodít ako plyn či ropa sú závislé od viacerých faktorov, ako je počasie, zásoby týchto komodít v národných zásobníkoch, objavy nových ložísk či geopolitická situácia. Výkyvy cien, ktoré spôsobila vojna na Ukrajine, sa začínajú znova vyrovnávať, aj keď cenovú úroveň spred roku 2022 ťažko očakávať. Sú podľa vás dotácie zo strany štátu v podobe rôznych balíčkov energopomoci na mieste alebo len odďaľujú zreálnenie cien, ku ktorému tak či tak raz aj na Slovensku dôjde?
Rozhodnutie o spôsobe regulácie v energetike je v prvom rade politické. Vidíme na príklade okolitých krajín, že aj silné konkurenčné prostredie môže byť cenovo výhodné pre akéhokoľvek odberateľa od domácnosti až po veľký priemyselný podnik.
Pozrime sa na záver do pomyselnej sklenenej gule. Ako sa vám javí obraz plynárenského priemyslu v horizonte najbližších rokov? Na ktoré oblasti a výzvy sa bude musieť sústrediť globálne spoločenstvo a naopak Slovensko?
Plynárenstvo má jednoznačne perspektívu. Ide o moderné a inovatívne odvetvie. Napokon, nie je náhodou, že si v tomto roku pripomíname na Slovensku jeho 170. výročie. Bez plynárenstva nemožno spraviť nákladovo efektívnu dekarbonizáciu. Aj Európska komisia pripúšťa, že plná elektrifikácia ekonomiky by si vyžiadala extrémne náklady. Plynárenstvo je tak súčasťou riešenia a nie problému.
Očakávam, že naše odvetvie bude pestrejšie. Nebude zahŕňať len zemný plyn, ale vo zvýšenej miere aj biometán. Ide o veľmi perspektívny obnoviteľný plyn, ktorým vieme zhodnotiť rôzne druhy odpadov. Jeho výrobu máme vo vlastných rukách, preto ide o dôležitý moment energetickej bezpečnosti. Slovensko má potenciál prostredníctvom biometánu nahradiť takmer pätinu domácej spotreby zemného plynu.
Rovnako si myslím, že najmä v priemysle a doprave narastie podiel využívania vodíka alebo syntetického metánu. Keďže sme vstúpili do obdobia geopolitickej neistoty, tak jednoznačnou odpoveďou by malo byť posilnenie prieskumu a domácej ťažby zemného plynu v EÚ aj na Slovensku. U nás ťažíme ročne približne 50 – 60 miliónov m3, no perspektívne ložisko pri Trnave môže toto číslo zvýšiť desaťnásobne.
Zdá sa však, že EÚ skôr stavila na veľké objemy importovaného LNG. Jedným z dôvodov jeho dostupnosti je pokles dopytu po LNG v Číne. Tam v posledných rokoch zvyšujú domácu ťažbu, lebo nechcú byť príliš závislí od dovozu. Takáto filozofia nám v Európe trochu chýba.
Ďakujeme za rozhovor.
