Budeme riešiť odklon od spaľovania uhlia aj výzvy v teplárenstve či OZE

Každá oblasť nášho života vyžaduje dennodenné hľadanie riešení, či už v súkromnom alebo pracovnom živote. Priemyselný sektor a sieťové odvetvia potrebujú kompetentných odborníkov nielen so skúsenosťami, ale často aj s odvahou siahnuť po inovatívnych riešeniach. Energetika je vo svojej podstate jedným z najviac regulovaných odvetví, napriek tomu aj ona zažíva v posledných rokoch obdobie zmien a výziev, ktorých riešenia sa dožadujú výrobcovia, odberatelia či nástup prelomových technológií. Na to, aké priority stoja pred slovenskou energetikou, sme sa spýtali jedného z najpovolanejších, RNDr. Karola Galeka, MSc., štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Budeme riešiť odklon od spaľovania uhlia aj výzvy v teplárenstve či OZE

V kuloároch energetickej odbornej verejnosti je už dlhšie témou zachovanie prevádzky dvoch významných slovenských výrobcov elektrickej energie, a to tepelných elektrární Vojany a Nováky. Ako vnímate ich ďalší osud v kontexte sprísňujúcej sa európskej legislatívy smerujúcej k zelenej Európe, zdražovania emisných povoleniek a energetickej bezpečnosti Slovenska?

Ukončenie dotovania elektriny výroby z domáceho uhlia najneskôr v roku 2023 je jednou z priorít vlády a je v programovom vyhlásení. Celoeurópskym trendom je odklon od spaľovania uhlia na akékoľvek účely z dôvodu vysokého emisného zaťaženia. Slovensko určite neplánuje byť v tomto smere výnimkou.

Na Slovensku začne od budúceho roku fungovať modernizačný fond, ktorý bude určený na podporu projektov v oblasti modernizácie energetických systémov a zvyšovania energetickej účinnosti. Mohli by ste predstaviť jeho poslanie a ciele?

Zdroje modernizačného fondu budú tvorené z výnosov z predaja emisných kvót a jeho úlohou bude financovať projekty zamerané na znižovanie emisií CO2. Špecifikom bude, že o podpore jednotlivých projektov nebude rozhodovať len členský štát, ale aj širšie kolégium so zapojením zástupcov Európskej investičnej banky a Európskej komisie. Preto bude veľkou výzvou pripraviť kvalitné projekty s vyššou pridanou hodnotou aj pre spotrebiteľa. Manažment za slovenskú stranu má v rukách Ministerstvo životného prostredia SR.

Kto bude oprávnený žiadať o príspevok z tohto fondu?

V princípe ktokoľvek, kto bude vedieť využiť nové technológie šetrnejšie k životnému prostrediu v priemysle, energetike, ale napríklad aj v doprave.

Sú definované technologické mantinely, pri ktorom type zariadení a prevádzok sa môžu prostriedky z fondu použiť?

Prioritnou kategóriou budú technológie prinášajúce okamžité úspory energií a tie bude možné financovať až do výšky 100 % oprávnených nákladov. V kategórii neprioritných projektov určených predovšetkým na podporné ciele bude financovanie obmedzené na 75 % oprávnených výdavkov. Slovenskej republike by prospelo, keby sa umožnila podpora prechodu z tuhých fosílnych palív na plynné.

V oblasti teplárenstva je dlhodobo diskutovaná otázka odpájania od centrálneho zásobovania teplom (CZT). Každá bytovka, ktorá by sa chcela odpojiť a zriadiť vlastnú kotolňu, musí požiadať o súhlas súčasného dodávateľa tepla. Teplárenské spoločnosti teda nie sú nútené súťažiť o domácnosti v konkurenčnom prostredí a zvyšovať kvalitu služieb. Aké riešenia týkajúce sa zvyšovania kvality a služieb a väčšej otvorenosti trhu v teplárenstve by sme mohli na Slovensku zaviesť?

Trh s teplom sa na Slovensku vyznačuje predimenzovanosťou výrobných kapacít v rámci CZT, z čoho vyplývajú vysoké fixné náklady. Trendom je decentralizácia, ktorá dokáže pružnejšie reagovať na meniace sa požiadavky odberateľov. Aj z tohto dôvodu sme v programovom vyhlásení vlády ukotvili záväzok vlády na odstránenie znevýhodnenia individuálneho vykurovania voči CZT. To má v prvom rade viesť k vyššej konkurencieschopnosti na trhu s teplom.

Slovensko by sa malo stať do roku 2050 uhlíkovo neutrálnou krajinou. Podľa Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 by nás to malo stáť 200 miliárd eur. Čo považujete za kľúčové na dosiahnutie tohto cieľa? Aké opatrenia by sme mali v tomto smere zrealizovať, aby sa to podarilo?

Relatívne zanedbávanou oblasťou je rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a ďalších nízkouhlíkových technológií v oblasti teplárenstva. Pridať musí aj oblasť dopravy. V oblasti teplárenstva, ktorá spadá do pôsobnosti ministerstva hospodárstva, predpokladáme zintenzívnenie snáh o prechod na technológie účinného CZT, pri ktorom by malo byť možné čerpať prostriedky z eurofondov v rámci nového rozpočtového obdobia EÚ, ale napríklad aj zo zmieneného modernizačného fondu.

Prvú aukciu na podporu výroby elektriny z OZE MH SR zrušilo pre zhoršenú epidemiologickú situáciu v súvislosti s rozširovaním koronavírusu. Aké boli reakcie účastníkov energetického trhu na spustenie aukcie? Vidíte zmysel pokračovať v tejto aktivite aj v období po skončení pandémie a čo do budúcnosti od tohto spôsobu obstarávania dodávky elektrickej energie považujete za najväčší prínos?

Aukcia bola zrušená predovšetkým v záujme zachovania transparentnosti celého procesu a rovnosti šancí pre všetkých záujemcov. Predpokladám, že potenciálni investori rozumejú, že v súčasnej situácii nie je priestor na ďalšie zvyšovanie koncovej ceny elektriny, s ktorou sa výstavba nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov spája. Predovšetkým poukazujem na rapídny pokles trhovej ceny elektriny, ktorá za súčasnej situácie neumožňuje dosiahnuť návratnosť projektov bez dotácií. Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala zabezpečiť taký rozvoj obnoviteľných zdrojov, ktorý nebude mať žiadny alebo len minimálny vplyv na koncovú cenu elektriny. Prioritou je preto zabezpečenie viaczdrojového financovania systému podpory obnoviteľných zdrojov energie, ktoré zníži účty za elektrinu.

Podobne dopadli aj aktivity týkajúce sa elektromobility, pričom dočasne zrušené boli nielen dotácie do tejto oblasti, ale aj druhé kolo výziev na budovanie nabíjacích staníc. Ako vnímate celkovo situáciu v tejto oblasti na Slovensku? Je na strane výrobcov aj spotrebiteľov záujem o tento typ mobility? Je možné, že po odznení pandémie vláda pripraví ďalšie podporné opatrenia?

Rezort hospodárstva už pokračuje v dotačnom projekte na podporu nákupu batériových elektrických a plug-in hybridných elektrických vozidiel. Našou snahou teraz je zrýchliť celý proces posudzovania a schvaľovania žiadostí. Podpore elektromobility sa však chceme venovať systémovo. Otázkou je, či by finančná podpora v tomto smere nemala smerovať skôr do infraštruktúry a vybavenia verejnej správy, čo môže slúžiť ako vzorový príklad pre motoristov, hromadnú dopravu nevynímajúc. Po odznení krízy sa preto určite vrátime aj k týmto otázkam.

Ako ste spokojný s tými bodmi programového vyhlásenia vlády, ktoré sa dotýkajú energetiky? Čo z nich považujete za vaše osobné priority?

Za najväčšiu prioritu považujem sfunkčnenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pod vedením moderného a odborne zdatného predsedu. Regulátor má na starosti nielen cenotvorbu, ale aj tvorbu trhových pravidiel, ktorej zanedbanie pociťujú spotrebitelia v podobe vysokých cien energií. Medzi ďalšie priority by som zaradil dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce a už spomenuté ukončenie dotovania elektriny z domáceho uhlia a teplárenstvo.