Ako hodnotíte aktuálnu kondíciu slovenského strojárskeho priemyslu a výrobcov strojov v kontexte vývoja na európskom trhu? Ktoré faktory dnes najvýraznejšie ovplyvňujú objem zákaziek, exportnú výkonnosť a konkurencieschopnosť slovenských výrobcov a kde vidíte príležitosti na rast?

Slovenský strojársky priemysel prechádza náročným obdobím. Napriek silnej priemyselnej tradícii, kvalifikovaným odborníkom a technologickým schopnostiam našich podnikov čelíme rastúcim nákladom, neistote na európskych trhoch a silnejúcej globálnej konkurencii. Keďže je slovenské strojárstvo výrazne exportne orientované, vývoj dopytu, najmä v Nemecku a ďalších európskych krajinách, sa bezprostredne premieta do objemu zákaziek našich výrobcov.

Konkurencieschopnosť podnikov dnes najviac ovplyvňujú ceny energií, rastúce náklady na pracovnú silu, nedostatok kvalifikovaných zamestnancov a administratívna záťaž. Zároveň rastie potreba investícií do automatizácie, digitalizácie a inovácií. Napriek týmto výzvam vidím významné príležitosti v špecializovanej výrobe, technologicky náročných riešeniach, robotizácii a produktoch s vyššou pridanou hodnotou. Dôležitá bude aj diverzifikácia exportných trhov a užšia spolupráca priemyslu so školami a výskumnými inštitúciami. Som presvedčený, že budúcnosť slovenského strojárstva musí stáť predovšetkým na kvalite, inováciách a produktivite, nie na nízkych výrobných nákladoch. Úlohou ZSP SR je preto presadzovať stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie, ktoré umožní našim výrobcom dlhodobo obstáť v medzinárodnej konkurencii.

Výrobcovia v oblasti strojárskeho priemyslu čelia kombinácii viacerých výzev: vysoké náklady na energie a pracovnú silu, tlak globálnej konkurencie, geopolitické riziká a rastúce regulačné požiadavky. Ktorý z týchto faktorov dnes slovenské strojárske podniky pociťujú najintenzívnejšie? Mení sa v dôsledku toho ich investičná stratégia alebo orientácia na zahraničné trhy?

Z pohľadu slovenských strojárskych podnikov dnes vnímam ako najvýraznejší problém predovšetkým rastúce náklady na podnikanie a ich negatívny vplyv na konkurencieschopnosť. Ako hovoríte, ide najmä o ceny energií, rastúce náklady na pracovnú silu a čoraz väčšiu administratívnu a regulačnú záťaž. V kombinácii s neistým vývojom zahraničného dopytu a silnou globálnou konkurenciou sa podniky dostávajú pod značný tlak na efektívnosť výroby a udržanie svojich trhových pozícií.

Tieto faktory prirodzene ovplyvňujú aj investičné rozhodnutia. Podniky sú opatrnejšie, dôslednejšie posudzujú návratnosť investícií a čoraz viac sa orientujú na automatizáciu, robotizáciu a zvyšovanie energetickej efektívnosti. Zároveň rastie význam diverzifikácie odberateľov a hľadania nových exportných príležitostí, aby sa znížila závislosť od tradičných európskych trhov. Za mimoriadne dôležité preto považujem, aby mali slovenské podniky vytvorené podmienky porovnateľné s podmienkami svojich zahraničných konkurentov. Len tak dokážeme udržať investície, podporovať inovácie a vytvárať kvalifikované pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou.

Aké legislatívne a regulačné zmeny predstavujú v súčasnosti pre výrobcov strojov najväčšiu výzvu? Sú slovenské podniky podľa vás dostatočne pripravené na nové Nariadenie (EÚ) 2023/1230 o strojových zariadeniach, ktoré sa začne povinne uplatňovať 20. januára 2027, vrátane nových požiadaviek súvisiacich so softvérom, bezpečnostnými funkciami využívajúcimi umelú inteligenciu a kybernetickou bezpečnosťou riadiacich systémov?

Slovenské podniky majú v oblasti bezpečnosti strojov dlhoročné skúsenosti, úroveň pripravenosti však bude prirodzene rozdielna. Väčšie spoločnosti disponujú spravidla silnejším technickým a odborným zázemím, zatiaľ čo pre menších výrobcov môže byť náročnejšie zabezpečiť potrebné kapacity, dokumentáciu a posudzovanie zhody.

Z pohľadu ZSP SR považujeme za kľúčové, aby podniky mali včas k dispozícii zrozumiteľné metodické usmernenia, odborné vzdelávanie a praktickú podporu. Naším cieľom musí byť, aby nové pravidlá prispievali k bezpečnosti a technologickému pokroku, ale aby zároveň nevytvárali neprimeranú administratívnu a finančnú záťaž, ktorá by oslabovala konkurencieschopnosť európskych výrobcov.

Do akej miery sa automatizácia, robotizácia, digitalizácia výroby, digitálne dvojčatá, priemyselný internet vecí a umelá inteligencia už reálne presadzujú v slovenských strojárskych podnikoch? Prinášajú tieto technológie merateľné výsledky v produktivite, kvalite, energetickej efektívnosti, bezpečnosti a ziskovosti alebo ich širšiemu nasadzovaniu stále bránia rôzne bariéry?

Automatizácia, robotizácia a digitalizácia sa v slovenskom strojárstve postupne stávajú nevyhnutnou súčasťou zvyšovania konkurencieschopnosti. Mnohé podniky už tieto technológie úspešne využívajú, najmä pri automatizácii výrobných procesov, kontrole kvality či plánovaní výroby. Pokročilejšie riešenia ako digitálne dvojčatá, priemyselný internet vecí alebo umelá inteligencia sa zatiaľ presadzujú skôr vo väčších a technologicky vyspelejších spoločnostiach. Prínos týchto technológií je nepochybný. Pri správnom nasadení dokážu zvýšiť produktivitu, znížiť chybovosť, optimalizovať spotrebu energií a zlepšiť bezpečnosť práce. Ich ekonomický efekt však závisí od konkrétneho výrobného procesu a kvality implementácie.

Najväčšími bariérami zostávajú vysoké počiatočné investície, nedostatok kvalifikovaných odborníkov a pri menších podnikoch aj obmedzené finančné a personálne kapacity. Z pohľadu ZSP SR preto považujeme za dôležité podporovať dostupnosť moderných technológií, rozvoj digitálnych zručností a spoluprácu podnikov s výskumnými a vzdelávacími inštitúciami. Digitalizácia totiž nie je samoúčelným trendom, ale jedným z kľúčových predpokladov budúcej konkurencieschopnosti slovenského strojárstva.

Udržateľnosť sa z deklarovaného cieľa postupne mení na konkrétnu technickú a ekonomickú požiadavku. Ako sa požiadavky na energetickú efektívnosť, spotrebu materiálov, opraviteľnosť, predlžovanie životného cyklu a cirkulárnu ekonomiku premietajú do konštrukcie nových strojov? Dokáže byť environmentálne udržateľnejší stroj zároveň ekonomicky výhodnejším produktom pre výrobcu aj jeho zákazníka?

Udržateľnosť sa dnes stáva prirodzenou súčasťou vývoja a konštrukcie moderných strojov. Výrobcovia čoraz viac zohľadňujú nielen obstarávaciu cenu zariadenia, ale aj jeho energetickú náročnosť, spotrebu materiálov, možnosti opráv, modernizácie a celkovú životnosť. Do popredia sa tak dostáva pohľad na celý životný cyklus stroja, od jeho návrhu až po vyradenie z prevádzky.

Som presvedčený, že environmentálna udržateľnosť a ekonomická efektívnosť nemusia stáť proti sebe. Energeticky úspornejší, spoľahlivejší a ľahšie servisovateľný stroj môže zákazníkovi priniesť výrazné úspory prevádzkových nákladov a výrobcovi zasa konkurenčnú výhodu. Samozrejme, vývoj takýchto riešení často vyžaduje vyššie počiatočné investície, preto je dôležité posudzovať ekonomickú návratnosť v dlhšom časovom horizonte. Budúcnosť vidím v inteligentných a efektívnych technológiách, ktoré dokážu spájať vysokú produktivitu s rozumným využívaním energií a materiálových zdrojov. Práve schopnosť ponúknuť zákazníkovi dlhodobo ekonomicky výhodné a zároveň udržateľné riešenie bude čoraz významnejším faktorom konkurencieschopnosti. 

Moderný stroj sa čoraz viac mení na prepojený mechatronický a softvérový systém. Aký vývoj očakávate v horizonte nasledujúcich piatich až desiatich rokov? Budú konkurenčnú výhodu vytvárať predovšetkým autonómne funkcie, umelá inteligencia, strojové videnie, prediktívna údržba, digitálne dvojčatá, vzdialený servis a nové obchodné modely založené na dátach alebo vidíte kľúčové inovácie ešte v iných oblastiach?

V horizonte nasledujúcich piatich až desiatich rokov očakávam ďalšie výrazné prepájanie klasického strojárstva s elektronikou, softvérom a umelou inteligenciou. Moderné stroje dnes už nie sú iba mechanickými zariadeniami, ale čoraz viac sa stávajú inteligentnými systémami, ktoré dokážu zbierať a vyhodnocovať dáta, optimalizovať vlastnú prevádzku a v určitých situáciách aj autonómne reagovať. Dôležitú konkurenčnú výhodu budú podľa môjho názoru prinášať najmä prediktívna údržba, strojové videnie, digitálne dvojčatá, vzdialená diagnostika a inteligentné riadenie výrobných procesov. Zároveň však nesmieme zabúdať na inovácie v oblasti nových materiálov, energetickej efektívnosti a samotnej konštrukcie strojov.

Mení sa aj spôsob, akým budú výrobcovia vytvárať hodnotu pre svojich zákazníkov. Popri predaji samotného zariadenia bude rásť význam servisných služieb, softvérových riešení a obchodných modelov založených na dátach. Som presvedčený, že úspešní budú tí výrobcovia, ktorí dokážu spojiť tradičné strojárske know-how s digitálnymi technológiami a ponúknuť zákazníkovi komplexné riešenie, nielen samotný stroj.

S rastúcou konektivitou, vzdialeným prístupom a podielom softvéru sa funkčná bezpečnosť strojov čoraz viac prelína s kybernetickou bezpečnosťou. Sú výrobcovia podľa vás pripravení pristupovať ku kybernetickému riziku už ako k súčasti návrhu stroja a jeho posudzovania zhody a nie iba ako k IT problému zákazníka? Nové európske pravidlá už totiž explicitne riešia ochranu pred narušením softvéru a dát, ako aj bezpečnosť a spoľahlivosť riadiacich systémov.

S rastúcou digitalizáciou a prepojením strojov do podnikových sietí sa kybernetická bezpečnosť stáva neoddeliteľnou súčasťou ich funkčnej bezpečnosti. Už nejde iba o ochranu dát alebo informačných systémov. Kybernetický incident môže v určitých prípadoch ovplyvniť aj samotné fungovanie stroja, jeho spoľahlivosť a bezpečnosť obsluhy.

Úroveň pripravenosti slovenských výrobcov je podľa môjho názoru rozdielna. Väčšie a technologicky vyspelejšie spoločnosti sa týmto otázkam už intenzívne venujú, pre mnohé menšie podniky však predstavujú nové požiadavky zásadnú odbornú aj finančnú výzvu. Je preto nevyhnutné, aby sa posudzovanie kybernetických rizík stalo súčasťou návrhu a vývoja stroja už od samotného začiatku, a nie až dodatočným riešením na strane zákazníka.

Nové európske regulačné požiadavky tento trend ešte posilňujú. Aj my v ZSP SR sa preto téme kybernetickej bezpečnosti intenzívne venujeme. Práve v októbri sme v spolupráci s jednou z našich členských spoločností organizovali odborný workshop zameraný na posilnenie kybernetickej bezpečnosti podnikov, na ktorom sme našim členom sprostredkovali praktické poznatky a odporúčania. Som presvedčený, že zvyšovanie informovanosti, odborné vzdelávanie a výmena skúseností sú nevyhnutné na zvládnutie nových výziev. Bezpečnosť, spoľahlivosť a dôvera zákazníkov budú totiž čoraz významnejšou súčasťou konkurencieschopnosti moderného strojárstva.

Jedným z dlhodobých limitov slovenského priemyslu je dostupnosť kvalifikovaných technických pracovníkov. Zodpovedá podľa vás súčasný systém stredného odborného a vysokoškolského vzdelávania potrebám moderného strojárstva? Ktoré kompetencie dnes podnikom najviac chýbajú a ako by sa malo zmeniť prepojenie škôl s výrobnými podnikmi, aby absolventi ovládali nielen klasické strojárstvo, ale aj moderné technológie?

Súčasný systém vzdelávania je podľa môjho názoru na dobrej ceste k tomu, aby dokázal čoraz pružnejšie reagovať na meniace sa potreby moderného priemyslu. Dôležité však je, aby sme v nastúpenom trende pokračovali a ešte intenzívnejšie prepájali vzdelávanie s požiadavkami praxe. Strojársky priemysel dnes potrebuje doslova revolúciu zručností a vedomostí. Popri klasických technických znalostiach rastie dopyt po digitálnych kompetenciách, automatizácii, robotike, práci s dátami a umelej inteligencii, ale aj po schopnosti flexibilne reagovať na technologické zmeny. Rovnako dôležité je prilákať do odvetvia novú generáciu talentov. Už na základných školách musíme ukazovať, že súčasné strojárstvo nie je o ťažkej fyzickej práci a špine, ale o moderných technológiách, inováciách a atraktívnych kariérnych príležitostiach.

ZSP SR preto úzko spolupracuje so slovenskými technickými univerzitami aj strednými odbornými školami, podporuje odborné podujatia, študentské súťaže a aktivity zamerané na rozvoj mladých talentov. Školy a ich študentov pravidelne zapájame aj do našej účasti na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu v Brne, kde im umožňujeme získať autentický pohľad na priemyselnú prax, najnovšie technológie a inovácie priamo v kontakte s výrobnými spoločnosťami. Dlhodobo podporujeme aj duálne vzdelávanie a rozvoj profesijne orientovaného bakalárskeho štúdia. Nesmieme však zabúdať ani na existujúcich zamestnancov. Celoživotné vzdelávanie, zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikácia sa musia stať prirodzenou súčasťou pracovného života. Kompasom pri týchto zmenách musí byť predovšetkým reálna potreba trhu práce.

Slovenské technické univerzity a výskumné pracoviská majú množstvo výsledkov výskumu a vývoja, no ich cesta do priemyselnej praxe nebýva vždy jednoduchá. Čo najviac brzdí transfer technológií zo slovenských univerzít do strojárskych podnikov? Potrebujeme efektívnejšie spoločné vývojové centrá, pilotné projekty, priemyselné doktoráty či nové mechanizmy financovania aplikovaného výskumu?

Slovensko má kvalitné technické univerzity, výskumné pracoviská a odborníkov, no stále nedokážeme dostatočne efektívne premieňať výsledky výskumu na konkrétne priemyselné riešenia. Za jednu z hlavných prekážok považujem nedostatočné systémové prepojenie akademického prostredia s potrebami podnikov, ale aj komplikované financovanie aplikovaného výskumu a rozdielne časové horizonty výskumných a podnikateľských aktivít. Takisto potrebujeme posilniť spoločné vývojové centrá, pilotné projekty a priemyselné doktoráty, v rámci ktorých by študenti a výskumní pracovníci riešili konkrétne technologické výzvy výrobných spoločností. Dôležité sú aj dostupnejšie a administratívne jednoduchšie mechanizmy financovania, ktoré umožnia zapojiť do inovácií nielen veľké podniky, ale aj malé a stredné strojárske spoločnosti.

Z pohľadu ZSP SR je zásadné, aby spolupráca univerzít a priemyslu nebola založená iba na jednotlivých projektoch, ale aby sa stala dlhodobým partnerstvom. Vzdelávanie, výskum a výroba musia byť vzájomne prepojené. Našou ambíciou musí byť, aby Slovensko nebolo len montovňou Európy, ale aj jej mozgovňou – krajinou, v ktorej sa nové technológie nielen využívajú, ale aj vyvíjajú a premieňajú na produkty s vysokou pridanou hodnotou. Práve v tom vidím jednu z kľúčových ciest k dlhodobej konkurencieschopnosti slovenského strojárstva.

Akú úlohu môže pri všetkých uvedených výzvach zohrávať Zväz strojárskeho priemyslu SR? Aké konkrétne aktivity pripravujete alebo považujete za prioritné v oblasti zastupovania záujmov výrobcov, pripomienkovania legislatívy, podpory exportu či zavádzania inovácií a lepšieho prepojenia vzdelávania s potrebami praxe?

Úlohou Zväzu strojárskeho priemyslu SR je byť silným a dôveryhodným hlasom slovenských strojárskych podnikov, ale aj aktívnym partnerom pri hľadaní riešení ich každodenných problémov a strategických výziev. Našou prioritou je presadzovanie stabilného a konkurencieschopného podnikateľského prostredia a aktívna účasť na sociálnom dialógu a pripomienkovaní legislatívy, aby sa pri prijímaní nových opatrení zohľadňovali reálne potreby priemyslu.

Veľký dôraz kladieme na podporu medzinárodnej spolupráce a vytváranie nových obchodných príležitostí prostredníctvom účasti na medzinárodných veľtrhoch a exportných fórach či na prepájanie podnikateľov s ekonomickými diplomatmi prostredníctvom našej Diplomatickej siete pre export. Na webovej stránke zväzu pravidelne prezentujeme úspechy našich členských spoločností a v spolupráci s odborníkmi z členskej základne organizujeme špecializované workshopy a webináre zamerané na aktuálne legislatívne otázky a praktické výzvy výrobných podnikov. Naši členovia majú zároveň k dispozícii zasadacie priestory v sídle zväzu, ktoré pravidelne využívajú na pracovné rokovania a stretnutia so svojimi obchodnými partnermi. Osobitnou prioritou zostáva už spomínané technické vzdelávanie a podpora mladých talentov.

Našou ambíciou je, aby ZSP SR nebol iba reprezentantom záujmov svojich členov, ale aj platformou, ktorá spája podniky, školy, výskum a odbornú verejnosť. Budúcnosť slovenského strojárstva totižto závisí nielen od schopnosti reagovať na dnešné výzvy, ale predovšetkým od našej schopnosti spoločne vytvárať podmienky na jeho ďalší rozvoj.

Ďakujeme za rozhovor.