Energetika ešte donedávna patrila k tým konzervatívnejším odvetviam, kde inovácie a zmeny prichádzali veľmi sporadicky. Posledné obdobie charakterizované presadzovaním vyššieho podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovej výrobe energie, nestabilitou trhu a cien v dôsledku konfliktu na Ukrajine či snahou o vyššiu efektívnosť a znižovanie nákladov pri výrobe aj spotrebe možno smelo označiť za obdobie, ktoré v histórii energetiky nemá obdobu. V exkluzívnom redakčnom prieskume sme dali priestor zástupcom všetkých troch distribučných spoločností pôsobiacich na Slovensku a zisťovali sme, ako tento vývoj vnímajú zo svojho pohľadu. O svoje názory sa s nami podelili:

Vladislav Jurík, riaditeľ sekcie regulácia, a Roman Bodnár, vedúci odboru výrobné zdroje, sekcia stratégia distribučnej sústavy, Stredoslovenská distribučná, a. s.
Tomáš Šipoš, vedúci úseku regulácie, Západoslovenská distribučná, a. s.
Ing. Daniel Zákutný, vedúci odboru manažment energetických a meraných dát, Východoslovenská distribučná, a. s.

Ako vníma vaša spoločnosť aktualizované pravidlá trhu s elektrickou energiou, ktoré na Slovensku vstúpili do platnosti 1. 7. 2023? Do akej miery tieto pravidlá priamo ovplyvnia vami vykonávanú činnosť?

V. Jurík: Spoločnosť Stredoslovenská distribučná, a. s., (SSD) ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy a zároveň regulovaný subjekt a účastník trhu s elektrinou musí svoje procesy a postupy vykonávať okrem iného aj v zmysle nových pravidiel trhu. Tieto aktualizované pravidlá vítame, pretože v podstate ukončili určité obdobie „bezvládia“, keď neplatili žiadne pravidlá trhu. V našom prípade to znamená veľké zmeny vo viacerých procesoch a oblastiach a naša spoločnosť ich zapracovala.

T. Šipoš: Nové pravidlá trhu s elektrinou a plynom reflektujú skutočnosti, ktoré boli zavedené zmenou primárnej legislatívy. Pre distribučnú spoločnosť to znamená potrebu zmeny prevádzkového poriadku a nastavenia interných procesov, ktoré musia reflektovať náležitosti nových pravidiel trhu. V kontexte pripravovaného prevádzkového poriadku by som vyzdvihol novú definíciu maximálnej rezervovanej kapacity na mieste pripojenia do distribučnej sústavy, ako aj postavenie nových účastníkov trhu s elektrinou (aktívneho odberateľa, agregátora, energetického spoločenstva).

D. Zákutný: Čaká nás veľmi krátke obdobie, ktoré máme na implementáciu nových pravidiel do Prevádzkového poriadku VSD či Technickej špecifikácie výmeny dát (TŠVD) a všetkých súvisiacich procesov. Plusom pravidiel je, že sa v nich ukotvujú nové funkcionality trhu s elektrinou, a to agregácia a poskytovanie flexibility, akumulácia elektriny, rovnako zdieľanie elektriny a s nimi prichádzajúci noví hráči na trhu s elektrinou. Zmena je aj v reťazení zodpovednosti za odchýlku. Tieto nové entity prinášajú (vo všeobecnosti) väčšiu flexibilitu a optimalizáciu nakladania s vyrobenou elektrinou. Najmä prax ukáže, nakoľko môžeme tento nový dizajn trhu zlepšovať. Príležitosti vidíme už dnes, a preto sa už aj pripravuje aktualizácia tejto vyhlášky. Sme preto v určitom medziobdobí, avšak pripravení pomôcť s nastavovaním udržateľných schém fungovania trhu aj s novými entitami tak, aby mohli byť prínosom. VSD ako distribútorovi elektriny vychádzajú z týchto nových pravidiel najmä administratívne povinnosti, niektoré ubudnú, napríklad posielanie fakturačných súborov dát.

Jednou zo súčastí nových pravidiel trhu s elektrickou energiou je aj jasnejšie definovanie fungovania a možností nových subjektov, medzi ktorých patria aj tzv. aktívni spotrebitelia, ktorí elektrickú energiu nielen spotrebúvajú, ale aj sami vyrábajú a môžu ju predávať. Aké možnosti ponúka vaša spoločnosť pre túto skupinu spotrebiteľov?

V. Jurík: Dovolím si upozorniť, že nové pravidlá trhu nezaviedli nové subjekty na trhu. Tie boli zavedené už primárnou legislatívou v roku 2022. Tieto pravidlá trhu majú jasne opísať fungovanie a rozvoj nových aktérov na trhu s elektrinou. Čo sa týka aktívnych odberateľov, ktorí si elektrinu aj vyrábajú a môžu ju predávať, dovoľujem si konštatovať, že primárna legislatíva nevytvorila nový typ odberateľa, ale ho len pomenovala. Rozvoj výroby elektriny na mieste spotreby sa rozšíril už pred niekoľkými rokmi a v súčasnosti máme aj na našom distribučnom území tisíce spotrebiteľov, ktorí si elektrinu vyrábajú a môžu ju predávať. Spoločnosť SSD týmto subjektom zabezpečuje všetky potrebné služby, ktoré sú pre ne nevyhnutné.

T. Šipoš: Samotná distribučná spoločnosť slúži výlučne ako platforma, ktorá umožňuje pripojenie týchto aktívnych odberateľov do distribučnej sústavy na jej vymedzenom území. V súlade s právom Európskej únie (EÚ), ako aj národnou legislatívou distribučné spoločnosti nemôžu aktívnym odberateľom elektrinu predávať ani ju od nich vykupovať. Dosah zavedenia inštitútu aktívnych odberateľov je preto možné z pohľadu fungovania distribučnej spoločnosti vnímať v dvoch rovinách súvisiacich s prevádzkou distribučnej sústavy. Prvou rovinou je spôsob využívania kapacity v sústave, ktorá je viazaná na dané odberno-odovzdávacie miesto. Zmena štandardného na aktívneho odberateľa v podstate znamená, že v danom bode pripojenia musíme počítať nielen s odberom, ale aj možnou dodávkou do sústavy, čo má prirodzene dosah na fyzický tok elektriny v danom bode pripojenia. Ďalej je potrebné dodať, že aktívny odberateľ efektívnejšie využíva svoju pridelenú kapacitu v sústave, nakoľko pri pripojení výrobného zdroja nepožaduje pridelenie „novej kapacity“, ale využíva svoju existujúcu kapacitu pripojenia. Druhou rovinou je tok nameraných dát (tzv. dátový tok). Pripojenie výrobného zdroja do existujúceho odberného miesta znamená, okrem iného, aj potrebu zbierať a komunikovať väčší rozsah nameraných dát zo strany distribučnej spoločnosti organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou – spoločnosti OKTE, a. s.

D. Zákutný: VSD víta posun slovenského trhu s elektrinou v línii svetových trendov. Očakávame, že s posunom úloh a kompetencií z pasívnych spotrebiteľov na aktívnych používateľov, dokonca výrobcov, budú títo používatelia viac zaangažovaní, erudovaní, a teda zároveň budú prirodzene efektívne nakladať s energiami a dopĺňať vlastné, ale aj trhové portfólio. VSD s takmer 100-ročnou históriu v elektroenergetike (vrátane právnych predchodcov) proaktívne vytvára také podmienky a služby, aby tento prerod bol prínosný pre používateľa aj celospoločensky. Aby mohla byť skupina aktívnych spotrebiteľov čo najväčšia, snažíme sa celú problematiku a procesy zjednodušovať a sprístupňovať. Pre aktívneho odberateľa so zdrojom sme plne zelektronizovali a maximálne zjednodušili proces pripojenia nového vlastného zdroja tak, aby bol od podania žiadosti bezchybný a dokonca samoobslužný. Pre laickú verejnosť sme pripravili bonusové bezplatné poradenstvo cez webovú stránku Fotovoltická poradňa (https://www.vsds.sk/edso/domov/vyrobcovia-elektriny/pripojenie-zdroja/fotovolticka-poradna), vytvorili sme sprievodcu procesom pripojenia, dokonca sme tu pre záujemcov k dispozícii za symbolický paušál vo Virtuálnej kancelárii VSD, kde mu prostredníctvom videorozhovoru pomôžeme. VSD na základe proaktívnych analýz definovala pre zákazníka optimálne pripájanie trojfázových zdrojov a na základe prepočtov odporúča pre malé domáce zdroje v bežnej domácnosti optimálny výkon na úrovni 3,5 až 4,5 kW, aby zbytočne nedochádzalo k predimenzovaným, a teda predraženým a takmer nenávratným investíciám do domácich fotovoltík. VSD zároveň zabezpečuje spoľahlivé meranie elektriny cez inteligentné meradlo, ktorým automaticky vybavuje všetkých používateľov s novopripojeným zdrojom na výrobu elektriny. Dodávateľom elektriny alebo významným odberateľom ponúka tiež službu rýchleho merania IntraDay s aktualizáciou krivky odberu alebo dodávky elektriny každú hodinu.

Vyššia efektivita prevádzky distribučných sústav, zvyšovanie spoľahlivosti a kvality dodávky elektrickej energie, ale aj možnosť spotrebiteľov získať lepší obraz o ich spotrebe a lepšie ju plánovať – to sú len niektoré z výhod, ktoré sa spomínajú v súvislosti s nasadzovaním tzv. inteligentných sietí (smart grids). Do akej miery sa touto témou zaoberá vaša spoločnosť? Mohli by ste spomenúť aj konkrétne projekty, ktoré ste už v tejto oblasti realizovali?

R. Bodnár: V prvom rade je potrebné vedieť odpoveď na otázku: Čo znamená smart grid, kto to chce a je ochotný za to zaplatiť? V oblasti inteligentných sietí má spoločnosť SSD v procese viacero aktivít. Jednou z nich je inštalácia IMS meradiel, ktorých sme nainštalovali už približne 160-tisíc. Hodnoty z IMS meradiel využívame napríklad na plánovanie rozvoja sietí, na presnejšiu lokalizáciu porúch alebo aj na získanie povedomia o kvalitatívnych parametroch napájacieho napätia na odovzdávacích miestach. Ďalším projektom v oblasti smart grid je príprava pilotného projektu, ktorý zahŕňa nasadenie inteligentných prvkov v určených bodoch distribučnej sústavy. Predpokladanými výhodami sú napríklad automatické prezásobenie odberných miest pri poruche (zníženie doby bezprúdia), flexibilita odberných miest, diaľkové ovládanie spínacích prvkov a podobne.

T. Šipoš: Transformácia energetiky vyžaduje výrazné investície do distribučnej sústavy, zamerané na budovanie inteligentnej siete, ktorá umožní rozsiahlejšiu integráciu decentralizovanej výroby elektriny do distribučnej sústavy pri udržaní vysokej kvality, spoľahlivosti a bezpečnosti dodávok. Naša spoločnosť plánuje v tomto roku preinvestovať takmer 150 mil. eur, z toho zhruba 120 mi. eur do rozvoja a obnovy distribučnej sústavy, do nasadzovania inteligentných meracích systémov (smart metrov) a zvyšovania úrovne automatizácie prevádzky sústavy rozširovaním počtu smart grid prvkov. Rozvoj inteligentnej sústavy musí vždy prekračovať hranice samotnej distribučnej sústavy. Pri rozvoji inteligentnej sústavy v EÚ sa kladie veľký dôraz na význam cezhraničnej spolupráce, ktorá prispieva k zlepšovaniu jednotného a stabilného energetického trhu EÚ. V rovine medzinárodnej spolupráce treba v kontexte inteligentnej sústavy uviesť naše dva európske projekty spoločného záujmu (PCI projekty) ACON a Danube Ingrid. Oba projekty sú zamerané na budovanie nových inteligentných (smart) elektrických staníc či optických trás na vedeniach VVN a VN. Realizáciou daných projektov sa vytvorí spoľahlivá komunikačná cesta a pripraví sa distribučná infraštruktúra na ďalšie nasadenie automatizácie, ako aj inteligentoch prvkov.

S projektom ACON súvisí skutočnosť, že sme v roku 2023 uviedli do prevádzky elektrickú stanicu Borský Svätý Jur. Nová elektrická stanica 110/22 kV postavená „na zelenej lúke“ je jednou z kľúčových investícií spoločnosti Západoslovenská distribučná za posledné roky a do regiónu Záhoria prináša najmodernejšie dostupné technológie a smart riešenia. Strategická stavba je navrhnutá ako zdroj s dostatočnou rezervou, čo umožní v prípade potreby jej ďalšie rozšírenie. Elektrická stanica zvýši spoľahlivosť zásobovania elektrickou energiou nielen existujúcich, ale aj potenciálnych zákazníkov v tejto oblasti a výrazne prispeje k prepojeniu slovenskej a českej elektrizačnej sústavy. Realizátormi projektu spoločného záujmu ACON Smart Grids je na slovenskej strane spoločnosť Západoslovenská distribučná a na českej strane distribučná spoločnosť EG.D. Ide o prvý projekt distribučných spoločností v regióne strednej a východnej Európy, ktorý uspel medzi projektmi PCI.

S projektom Danube Ingrid je spojená prebiehajúca výstavba novej elektrickej stanice Mierovo a súvisiacich elektrických vedení. Elektrická stanica rozšíri kapacitu na integráciu výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov do distribučnej sústavy, ako aj na flexibilnejšie pripájanie nových odberateľov. Vďaka nasadeniu smart zariadení sa zvýši bezpečnosť aj spoľahlivosť distribúcie elektriny v danom regióne. Projekt spoločného záujmu Danube InGrid je výsledkom spolupráce dvoch slovenských spoločností – Západoslovenská distribučná a SEPS – a maďarského prevádzkovateľa distribučnej sústavy E.ON Észak-dunántúli Áramhálózati Zrt.

D. Zákutný: VSD sa v oblasti budovania a využívania inteligentných sietí so spoločným cezhraničným projektom Danube InGrid kvalifikovala na zoznam projektov PCI EÚ, teda projektov spoločného záujmu naprieč EÚ. V rámci neho sa zamerala práve na dobudovanie inteligentných sietí, ktorých súčasťou by mali byť v potrebnom rozsahu aj optické káble na inteligentné riadenie sústavy, diaľkovo ovládané trafostanice so snímaním napätia a inteligentným meraním, využívaním umelej inteligencie či osádzaním batériových systémov na riadenie kvality napätia a podpory e-mobility.

Napriek tomu, že smartifikácia sietí je relatívne nový pojem, v praxi VSD sa v určitých úrovniach objavuje už od minulého storočia, čiže v tomto smere predbehla naša prax súčasný módny trend a potreby 21. storočia. V tom čase bolo naším cieľom zrýchliť, a teda kompletne nahradiť manuálne postupy riadenia na úrovni veľmi vysokého napätia (VVN) inštaláciou moderných komunikačných, chrániacich a riadiacich prvkov. Na to v ostatných rokoch nadväzuje intenzívna automatizácia úrovne vysokého napätia (VN). Automatizáciou sa podarilo zredukovať potrebný čas reakcie, a teda manažovanie dejov na týchto úrovniach na milisekundy (VVN) až sekundy (VN). Tým sme vylepšili naše skóre – disponibilitu elektriny na úroveň 99,98 % (tzv. ASAI, z ang. Average Service Availability Index – index spoľahlivosti dodávky elektriny). Automatizované prvky pomáhajú identifikovať a lokalizovať poruchu tak, aby výpadkami neboli zasiahnutí aj ďalší zákazníci na danej trase distribúcie elektriny, maximálne len v konkrétnom zasiahnutom úseku a na čo najkratší čas. Tzv. vymedzenie poruchy sa deje v priebehu sekúnd až pár minút. Éru smart NN siete sme vo VSD spojili s nasadzovaním toľko diskutovaných inteligentných meradiel, ktoré nevyužívame len na primárny účel – meranie spotreby, ale aj ako dátovo-informačný prvok a dátovo-komunikačné rozhranie v sieti, z ktorého vieme pomocou internej komunikačnej nadstavby a dátovej analytiky odhaliť, či je porucha v distribučnej sústave alebo v domácej či firemnej elektroinštalácii. Výrazne to skracuje čas odstránenia neželaného stavu, čo asi najviac poteší odberateľa. Celý systém funguje pomocou interných nadstavbových IT funkcií s názvom Pinger a Eventer. Tie dokážu na požiadanie alebo spontánne oznámiť poruchu či dokonca už aj príznaky nekvality, ktoré by mohli po určitom čase prerásť do väčších rozmerov. Dokonca skôr, ako to pocíti, resp. zistí samotný zákazník.

Smart siete však dávajú aj ďalšie možnosti využitia infraštruktúry budovanej pôvodne výhradne na distribúciu elektriny. VSD začala pred šiestimi rokmi najprv pilotne, dnes už vo veľkom s budovaním a obnovou sietí s optickou komunikačnou nadstavbou, vďaka ktorej má už viac ako 120-tisíc domácností možnosť využívať kvalitné internetové pripojenie cez nimi vybratých poskytovateľov internetových služieb. Momentálne si VSD drží pozíciu najrýchlejšieho pokrývača tzv. bielych miest, teda miest bez internetového pripojenia ako takého alebo menej kvalitného, ktorých je práve na východnom Slovensku veľmi veľa. A tým pomáhame štátu dodržať ciele stanovené v Národnom pláne širokopásmového pripojenia, takisto vláde Slovenskej republiky s napĺňaním Digitálnej agendy pre Európu. Čo je však najpodstatnejšie, prinášame kvalitné služby pre obyvateľov v regiónoch a pomáhame tak vyrovnávať regionálne rozdiely.

Inovácie, modernizácia, výskumné a vývojové projekty – bez nich energetika nebola a nebude moderným a prosperujúcim odvetvím. Ak by ste mali z tohto pohľadu spomenúť dva projekty realizované v poslednom období alebo ktoré aktuálne pripravujete a na ktoré môže byť vaša spoločnosť hrdá, ktoré by to boli?

R. Bodnár: Implementácia novej legislatívy a požiadavky trhu prinášajú nové výzvy, na ktoré musia adekvátne reagovať aj distribučné spoločnosti. Spoločnosť SSD spracováva, dáva si spracovať a zúčastňuje sa pri spracovaní odborných štúdii, ktoré sú zamerané na jestvujúce a budúce požiadavky elektroenergetického sektora. Tiež je členom medzinárodnej organizácie CIRED, ktorá zastrešuje medzinárodné konferencie a odborné fóra najmä v oblasti výskumu, projekcie, výroby, prevádzky a údržby distribučných sietí. SSD zavádza aj plne elektronické spracovanie a vybavovanie žiadostí zákazníkov. V pilotnom projekte je využitie UAV (DRON) pri získavaní priestorových údajov vo fáze projekčnej a prevádzkovej činnosti.

T. Šipoš: Ako prvý príklad uvádzame inovatívnu metódu kladenia VN kábla pluhovaním podľa normy PNE 34 1050. Pluhovanie je moderná bezvýkopová metóda kladenia káblových a potrubných systémov, ktorou možno výrazne zrýchliť priebeh stavby, znížiť finančné náklady a obmedziť jej dosah na okolité prostredie. Technológia pluhovania umožňuje ukladať kábel až do hĺbky 3,4 m a podľa ideálnych podmienok dokáže súprava uložiť až 3 km vedenia za deň. Maximálna šírka záberu je iba 3 – 4 m, pričom pluhovanie môže byť vykonávané min. 1 m od rôznych prekážok (stromy, zvodidlá a iné podobné prekážky). Ďalšou výhodou sú finančné úspory – podľa doterajších skúseností už vo fáze prípravy možno ušetriť až 30 % nákladov oproti klasickému kladeniu výkopovou metódou. V celkovom výsledku tak dokážeme výrazne skrátiť pripojenie nových odberateľov do distribučnej sústavy, prípadne doplniť ďalšie možnosti prepojenia už existujúcich odberateľov.

Digitalizácia elektrickej sústavy je dnes nevyhnutnosťou. Pri budovaní modernej energetickej infraštruktúry sme pilotne vyskúšali aj druhý projekt – technológiu ovíjania optického kábla na vzdušné elektrické vedenia VN. Na Slovensku bola táto technológia použitá prvýkrát. Optický kábel je navrhnutý tak, aby odolal podmienkam prostredia, pričom vytvára minimálne dodatočné zaťaženie vodiča. Inštalácia nevyžaduje zásadné úpravy existujúcej sústavy, vďaka čomu možno technológiu využiť pri všetkých stĺpových konštrukciách. Na ovíjanie kábla sa používa špeciálne navrhnutý prístroj.

D. Zákutný: Jedným z prelomových inovatívnych projektov ostatného obdobia, v ktorom sa kombinujú viaceré celospoločenské prínosy, no dominuje mu najmä vysoký prosociálny rozmer, je tzv. predplatenka VSD. Ide o riešenie pre tých, ktorým vyskočili vysoké dlhy za elektrinu a ak ich nesplatia, hrozí im „tvrdé“ odpojenie od siete. Predplatenka VSD je v podstate nová posledná šanca, ktorej sa môžu zákazníci v zlej finančnej situácii chopiť, aby mali aj napriek restom naďalej svoju domácnosť elektrifikovanú. Tento projekt ocenil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a pre jeho prínosy, inkluzívny a inovatívny prístup pri riešení dlhodobo bezvýchodiskových stavov sociálne slabých skupín mu na otestovanie v praxi poskytol dokonca záštitu. Celá myšlienka pomôcť ľuďom v energetickej núdzi je postavená na veľmi jednoduchom a prehľadom riešení, s ktorým sa domácnosti postupne, s malými splátkami, podľa aktuálnych finančných možností, môžu doslova vyhrabať z energetických dlhov a zároveň zostať stále pripojení do siete. Jednoducho si budú objem elektriny „dobíjať“ ako napríklad kredit na mobile. Časť peňazí pôjde automaticky na splátky starých podlžností (napríklad aj päťeurovou sumou), časť sa automaticky preráta na nové „kreditné“ kilowatthodiny.

Domácnosť si sama vyberie, aké sú jej aktuálne finančné možnosti a koľko môže vyčleniť na spotrebu elektriny, tiež ju môže flexibilne dokupovať. VSD na to využíva, opäť prelomovo, inteligentné meradlá, ktorým tak našla ďalšie využitie v praxi, aby poslúžili aj nízkopríjmovým skupinám. Inteligentné meradlá umožňujú veľmi rýchle spracovávanie spotreby (a teda aj medziprepočtov spotreby) pri používateľoch, aby včas vedeli, že je potrebné dobiť kredit, resp. ako dlho ten aktuálny ešte vydrží. Pri minimálnom kreditnom zostatku dokonca klient automaticky prechádza na úsporný nočný režim, aby mala domácnosť elektrinu na nevyhnutný čas a nezostala potme. Takáto domácnosť bude po novom pánom svojej spotreby, dokáže si ju ustriehnuť, rozložiť a zbytočne neplytvať. Z doterajších skúseností vieme, že dokáže aj ušetriť, čo je v dnešných časoch maximálna priorita každého. S predplatným systémom dostanú používatelia takúto možnosť automaticky. Do vývoja tohto užitočného riešenia VSD prizvala odborných partnerov: Východoslovenskú energetiku za dodávateľa energií, Nadáciu DEDO, ktorá má skúsenosť s prácou s ľuďmi s nižšími príjmami, a Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied.

Druhým veľkým projektom VSD bola masová elektronizácia a automatizácia procesov a prenos komunikácie so zákazníkmi do nonstop dostupného online prostredia. VSD premietla požiadavky doby a zákaznícke preferencie do okamžite dostupných informácií a možnosti vybavenia svojich záležitostí či objednania špecifických odborných služieb. Začali sme elektronizáciou dokumentov, žiadostí, rôznych formulárov, ktoré zákazníci nájdu na webe a môžu začať s vybavovaním svojich požiadaviek okamžite bez časového obmedzenia na otváracie či pracovné hodiny; máme plne automatizovaný online proces pripájania odberného miesta a tesne pred pandémiou sme spustili ponuku služieb na odbernom mieste cez www.vsdeshop.sk. V minulom roku sme zákaznícku obsluhu posilnili o chatbota a voicebota, čím sme odbremenili dispečerov na poruchovej linke a tiež kolegov od rutinných administratívnych dopytov, ktoré za nich nonstop vybavuje virtuálna kolegyňa. Pre zaujímavosť, tá dokáže prijať za sekundu až 75 hovorov. Medzi veľké míľniky v tomto smere patrí aj projekt www.vypadokelektriny.sk, kde môžu zákazníci okamžite zistiť, či prerušenie distribúcie elektriny súvisí s poruchou alebo plánovanou odstávkou, na ktorú len zabudli. Rovnako môžu zistiť, či (ak ide o poruchu) už o nej vieme a pracujeme na jej odstránení. Ak nie, rovno ju môžu zaevidovať.

Je zrejmé, že do budúcnosti nikto nevidí, ale predsa na záver jedna prognostická otázka: ako by mal podľa vás vyzerať dobre fungujúci trh s elektrickou energiou, ktorý bude zohľadňovať potreby všetkých hráčov a pritom bude dostatočne odolný voči rôznym výkyvom?

V. Jurík: Dobre fungujúci trh s elektrinou bude možné očakávať až vtedy, keď bude nielen dostatok výrobných zdrojov na pokrytie spotreby, ale keď budeme disponovať takou kvalitnou distribučnou sústavou, ktorá umožní efektívnu distribúciu elektriny od výrobcov k spotrebiteľom, zdieľanie elektriny a pod. Na plné využitie všetkých nových služieb a činností nestačí len nastavenie legislatívy, ale treba mať na pamäti, že prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav budú tou kostrou celého systému a bez ich dostatočného rozvoja nebude možné využiť všetky možnosti, ktoré legislatíva ponúka. To však vyžaduje značné investície do distribučných sústav a v prípade, že nebudú pokryté dotáciami, premietnu sa do cien distribúcie a budú ju musieť zaplatiť koncoví používatelia sústav.

T. Šipoš: Pri tejto otázke je potrebné jasne diferencovať obchodné a fyzikálne toky, ktoré sa viažu k trhu s elektrickou energiou. Na obchodný tok nemajú distribučné sústavy dosah. Tam by sme vedeli len odporučiť potrebu väčšej a koordinovanejšej miery regulácie fungovania veľkoobchodných trhov s elektrinou v EÚ, aby sa neopakovali extrémne výkyvy, ktoré sme videli v rokoch 2021 a 2022. V rovine fyzikálnych tokov by dobre fungujúci trh s elektrinou mal umožniť aktívne zapojenie a pôsobenie všetkým účastníkom trhu, avšak s dôrazom na ekonomicky efektívnu prevádzku elektrizačnej sústavy. Obrazne povedané, nie je možné po celej krajine stavať diaľnice, potrebné sú aj okresné cesty. Musíme si všetci uvedomiť, že prispôsobiť distribučnú sústavu novým skutočnostiam vyžaduje reálnu výstavbu nových vedení, elektrických staníc a iných prvkov distribučnej infraštruktúry (napr. tlmiviek). Samotné budovanie týchto aktív prechádza zložitým povoľovacím procesom (napr. stavebné konanie) a realizácia stavby tiež vyžaduje určitý čas.

D. Zákutný: Ak by sme to mali zhustiť do jednej vety, malo by tu byť jednoznačne stabilné právne a regulačné prostredie, keďže dnešné rozhodnutia v energetike budú mať dlhoročný dosah na fungovanie trhu a všetkých jej hráčov vrátane konečných používateľov – spotrebiteľov. Energetika je odvetvie, v ktorom sa plánujú investície a smerovanie na niekoľko rokov až dekád dopredu. Takže ak majú byť prínosné, adresné a ešte aj reflektovať budúci vývoj na trhu, už dnes musíme robiť správne rozhodnutia. Horúcou témou z pohľadu ekológie, ekonomickej udržateľnosti, ale aj sebestačnosti či energetickej efektívnosti je masový nástup OZE. Podľa VSD OZE jednoznačne patria do slovenského aj európskeho energetického mixu a je dobré s nimi rátať. Musia byť však sebestačné a konkurencieschopné, teda trvalo udržateľné nielen s ohľadom na prírodu, ale aj v trhovom fungovaní. Nesmieme dopustiť socializáciu nákladov a privatizáciu výnosov pri podpore OZE. Treba vziať do úvahy ich technické limity (napríklad klimatické podmienky a dobu slnečného svitu) či riziká spojené s nestabilitou týchto zdrojov. Zároveň treba dať na Slovensku popri fotovoltických zdrojoch priestor aj veterným. Je to vhodné najmä podľa viac-menej platnej rovnice, že väčšinou fúka vietor, keď nesvieti slnko (keď je zlé počasie). Vhodne by sa tak jednotlivé typy obnoviteľných zdrojov počas dní a ročných období dopĺňali a nespôsobovali takú nekonzistentnosť výkonu. VSD stále pripomína, že OZE by mali vznikať (ako každý iný zdroj) tam, kde je patričný dopyt po energii a potrebný kapacitný odber – aspoň výhľadovo. Nemá zmysel budovať veľké OZE na miestach bez infraštruktúry a v neatraktívnych lokalitách. Aj zdanlivo výhodné vstupné náklady, napr. na zabezpečenie pozemku, zneguje na strane investora zdĺhavá príprava a súvisiace náklady s pripojením OZE. Aj preto je príbeh malých a lokálnych zdrojov nateraz oveľa úspešnejší, a to aj bez potreby masívnej investičnej podpory, keďže vznikajú priamo na miestach odberu, rozvinutého priemyslu, teda na miestach s dostatočnou prenosovou alebo distribučnou kapacitou a prirodzeným dopytom po zelenej elektrine. Spĺňajú tak základné predpoklady a princípy decentralizácie. V nadväznosti na to dozrel čas na zmenu súčasného systému prideľovania kapacity v sústave veľkým zdrojom, a to tým, ktoré sú na ne pripravené. Na júnovej konferencii, ktorú k tejto téme usporiadala VSD, sa účastníci zhodli, že budú participovať na vypracovaní tzv. akceleračných, resp. go-to zón na Slovensku. Teda takých, kde majú OZE perspektívu „uživiť sa“ a vhodne doplniť existujúci energetický mix. Go-to zóny by mali vychádzať z prienikov poveternostných máp, mali by zohľadňovať slnečný svit, existujúcu infraštruktúru, súčasnú atraktivitu a/alebo potenciál lokality a aj environmentálne aspekty.

Ďakujeme za rozhovor.