Ako si sa dostala k oblasti/odboru, ktorý v súčasnosti študuješ?

Štúdium techniky pre mňa nebola prvá voľba. Najprv som chcela ísť na medicínu, preto som šla študovať na gymnázium. V prvom ročníku sme sa však učili základy programovania a informatika ma začala baviť. Vo voľnom čase som sa jej venovala viac, spoznala som kamarátov z technickej školy, ktorí mi ukázali prácu s hardvérom. Aj vďaka nim som sa naučila zapájať obvody či 3D modelovať a zistila som, že technika môže byť aj kreatívna činnosť. Rodičia ma v tomto mojom hobby tiež veľmi podporovali a tešili sa z mojich úspechov. Pri výbere vysokej školy som hľadala odbor, kde spojím tieto záujmy, a tak som si vybrala odbor inteligentné systémy, ktorý zahŕňa umelú inteligenciu, robotiku a kybernetiku.

Čo ťa viedlo k tomu, že si sa začala zapájať do odborných aktivít aj vo svojom voľnom čase?

Zvedavosť a chuť učiť sa ma viedli k tvoreniu vlastných projektov popri škole. Vidieť výsledok svojej práce fyzicky a nie len na monitore ma tešilo, no uvedomila som si, že potrebujem získať aj reálnu prax. Na konci druhého ročníka som dostala šancu v IT firme, kde dodnes pracujem v odbore. Vďaka môjmu skvelému tímu je učenie sa nových vecí zábavou a príjemne stráveným časom. Rada by som svoje poznatky posúvala ďalej a motivovala ostatných k nadšeniu pre technológie. Už tretí rok preto pôsobím ako rozhodca na robotickej súťaži pre deti, kde môžem povzbudiť mladé talenty. Tieto činnosti ma napĺňajú a utvrdzujú v tom, že to, čo robím, má zmysel.

Máš nejaký vzor (človeka, firmu...), ktorý ťa motivuje napredovať v tom, čo robíš/študuješ?

Nemám konkrétnu firmu, ale fascinuje ma, akou rýchlosťou firmy, inštitúcie či univerzity prinášajú nové technológie od nástupu umelej inteligencie. To, čo je novinkou dnes, je o pár dní staré a človek to ani nestíha sledovať. Všetko je dynamické a vyžaduje si to neustále vzdelávanie. Mojou motiváciou napredovať sú však ľudia okolo mňa, ktorí nie sú len z IT sféry. Sú to práve moji najbližší – rodičia, snúbenec a kamaráti, ale aj náhodní ľudia, ktorí ma inšpirujú pozerať sa na svet inak a posúvajú ma ďalej.

Keby si mala spomenúť dve veci v oblasti techniky, ktoré by bolo podľa teba potrebné zásadne zmeniť/inovovať/vyvinúť, čo by to bolo?

V technike je vždy priestor na zlepšenie, no často sa podceňuje význam inovácií a kybernetickej bezpečnosti. Ako sa svet presúva do virtuálneho priestoru, rastie riziko úniku dát, preto je ich ochrana, napríklad pri digitalizácii, kľúčová. Dôležitá je aj modernizácia zdravotníctva, kde môže pomôcť umelá inteligencia a robotika – napríklad znížením záťaže zdravotníkov či zlepšením komfortu pacientov. Práve v tejto oblasti vidím veľký inovačný potenciál, keďže počet pacientov neustále narastá a zdravotníkov nebude dostatok. My, budúci inžinieri, im môžeme v značnej miere pomôcť.

Máš nejaký cieľ/métu, kam by si to chcela vo svojom živote dopracovať? Čo by si potrebovala na dosiahnutie tohto cieľa?

Mojím najbližším cieľom je úspešne dokončiť vysokú školu. Čo bude potom, sa ešte uvidí, no viem, že sa chcem ďalej venovať umelej inteligencii a robotike a svojou prácou pomáhať ostatným. Zároveň by som chcela motivovať mladých k záujmu o techniku, či už formou súťaží, alebo inými aktivitami. Nemám konkrétne plány, pretože človek nikdy nevie, kam ho život zavedie. Isté však je, že chcem za sebou zanechať niečo zmysluplné – a za týmto cieľom pôjdem.

Akou krajinou by malo byť Slovensko, aby bolo pre teba príťažlivé zostať tu pracovať a žiť?

Slovensku chcem ostať, hoci je tu ešte veľa čo meniť. Za dôležitú investíciu do budúcnosti považujem modernizáciu školstva. Potrebujeme vzdelaných, kriticky zmýšľajúcich ľudí, ktorí tu budú chcieť zostať a posúvať krajinu vpred. Aj keď odídu študovať na lepšie školy do zahraničia, je dôležité, aby sa vrátili a tvorili hodnoty doma. Do vyučovania by malo pribudnúť viac praxe, aby boli absolventi lepšie pripravení na reálnu prácu. Zároveň by ľudia mohli viac spolupracovať, rešpektovať sa a pomáhať si, pretože často vidím medzi nimi neprajnosť a snahu škodiť si.