Nasleduj Alberta – Juraj Tvarožek

Juraj Tvarožek je v súčasnosti študentom štvrtého ročníka Strednej priemyselnej školy v Dubnici nad Váhom v odbore elektrotechnika. Z jeho doterajších úspechov možno spomenúť dvakrát 1. miesto v kat. A a 2. miesto v kat. B v celoštátnej súťaži ZENIT v elektronike, Cenu slovenskej obchodnej a priemyselnej komory na výstave Stredoškolák 2018 či 1. miesto v krajskom kole SOČ v sekcii elektrotechnika.
Nasleduj Alberta – Juraj Tvarožek

Ako si sa dostal k oblasti/odboru, ktorý v súčasnosti študuješ?

K elektrine som sa dostal cez môjho otca, ktorý si doma v rámci voľného času vyrábal rôzne prístroje, najčastejšie meniče. Keď som mal asi 10 rokov, opýtal sa ma, či sa tomu nechcem venovať, a ja som mu nesmelo odpovedal, že áno. Vtedy som dostal môj prvý tranzistor – bol to ešte teslácky KU606, ktorý mám odložený dodnes a úspešne prežil všetky moje pokusy. V deviatom ročníku som s otcovou pomocou dokončil môj prvý zosilňovač, ktorý používam na ozvučovanie, a bezchybne funguje už päť rokov. Všetko však nabralo spád až potom, ako som nastúpil na strednú školu.

Čo ťa viedlo k tomu, že si sa začal zapájať do odborných aktivít aj vo svojom voľnom čase?

Elektronika je moja srdcovka, baví ma viac-menej všetko s ňou spojené, preto som začal využívať takmer všetok svoj voľný čas na vlastné projekty, zároveň sa vždy snažím vo svojich projektoch využiť niečo, čo som ešte nerobil. Rád zostávam v školskom elektrotechnickom laboratóriu aj po vyučovaní a pracujem na vlastných alebo školských projektoch.

Máš nejaký vzor (človek, firma…), ktorý ťa motivuje napredovať v tom, čo robíš/študuješ? Prečo práve on, resp. táto firma?

Nedá sa povedať, že mám konkrétny vzor, môj život formovalo veľa ľudí; najskôr to bol môj otec, už od mala som chcel byť ako on a vedieť opraviť takmer všetko, neskôr, keď som nastúpil na strednú školu, stretol som pána učiteľa Ing. Martina Šmihála, ktorý svojím prístupom k vyučovaniu a názornými ukážkami znova posunul moje ciele vyššie. Pred tromi rokmi som bol prvýkrát na celoštátnej súťaži Zenit v elektrotechnike, kde som spoznal predsedu komisie Ing. Daniela Valúcha, PhD. Zistil som, že pracuje v CERN-e a to bol znova iný level, obdivoval som, ako mal všetko do detailu prepracované.

Keby si mal spomenúť dve veci v oblasti techniky, ktoré by bolo podľa teba potrebné zásadne zmeniť/inovovať/vyvinúť, čo by to bolo? Ako by si to urobil ty?

Technický vývoj napreduje dostatočne; ak by som mal možnosť niečo zmeniť, bolo by to asi ekologické myslenie a rýchly vývoj na prvý pohľad ekologických zariadení, ktoré po konečnom sčítaní výrobných a servisných nákladov nie sú vôbec ekologické. Rovnako by som zaviedol spoločný typ napájacieho alebo ak chcete nabíjacieho konektora pre všetky nové stroje, napríklad elektromobily, aby sa nestalo to, že skončia ako telefóny, ktoré sa až v posledných rokoch dočkali jednotného C-čka.

Máš nejaký cieľ/métu, kam by si sa chcel vo svojom živote dopracovať (osobne, kariérne…)? Čo by si potreboval na dosiahnutie tohto cieľa?

Môj cieľ je pracovať ako vývojár elektronických obvodov, pretože mám rád výzvy. Rozmýšľal som aj nad kariérou učiteľa, ale to je ešte ďaleko. V každom prípade chcem nejakým spôsobom pomôcť zmeniť svet k lepšiemu a podieľať sa na veľkých projektoch.

Akou krajinou by malo byť Slovensko, aby bolo pre teba príťažlivé tu zostať pracovať?

Určite krajinou možností a dobrých ľudí; samozrejme ani platobné podmienky nie sú úplne optimálne, našťastie, veľa firiem si to začína uvedomovať. Slovensko je veľmi pekná krajina s čoraz väčším počtom firiem podieľajúcich sa na výskume a vývoji nových technológií a to ma veľmi teší.