Ako si sa dostala k oblasti/odboru, ktorý v súčasnosti študuješ?
Bola to skôr šťastná náhoda, nie dlhodobý plán. Pre tento odbor som sa rozhodla na poslednú chvíľu. Na strednej škole som mala rada matematiku a chémia mi, povedzme, viac-menej išla. A keďže som nechcela študovať čisto chemický odbor, ale niečo technickejšie, vybrala som si automatizáciu na chemickej fakulte.
Čo ťa viedlo k tomu, že si sa začala zapájať do odborných aktivít aj vo svojom voľnom čase?
Začiatky boli ťažké, a preto som nemala čas ani chuť robiť nejaké aktivity navyše. Keď v treťom ročníku pribudli predmety z nášho odboru a ubudli tie všeobecné chemické, videla som, že som sa zlepšila a navyše ma to aj bavilo. S tým prišla aj motivácia robiť veci nad rámec povinných aktivít. Postupom času prišlo aj uvedomenie si toho, že nechcem študovať len pre to, aby som dostala titul, ale aj pre to, aby bol zo mňa odborník. A preto som všetky takéto aktivity začala vnímať ako skúsenosti a dobré príležitosti naučiť sa niečo nové.
Máš nejaký vzor (človeka, firmu…), ktorý ťa motivuje napredovať v tom, čo robíš/študuješ? Prečo práve on, resp. táto firma?
Rada by som povedala, že Albert, práve kvôli tejto rubrike. No ak mám byť úprimná, najväčšou motiváciou mi boli a vždy budú rodičia. Vždy tvrdo pracovali, aby sme sa mali so sestrou dobre a podporujú nás v štúdiu. Preto dobré výsledky v škole vnímam ako spôsob vďaky a aspoň akej-takej odplaty za všetku ich snahu, výchovu a samozrejme aj finančnú podporu. Na tomto mieste musím spomenúť aj to, že som mala veľké šťastie na spolužiakov v ročníku, lebo naozaj často pomáhame jeden druhému a navzájom sa motivujeme, čo tiež veľmi pomáha v mojom napredovaní.
Keby si mala spomenúť dve veci v oblasti techniky, ktoré by bolo podľa teba potrebné zásadne zmeniť/inovovať/vyvinúť, čo by to bolo? Ako by si to urobila ty?
Ako prvú vec by som rada spomenula tému, ktorú sme intenzívne riešili na finále súťaže Female Engineers MOL Programme, a to je nedostatok žien v technickom odvetví. Ja osobne si myslím, že už na stredných školách nie je technika medzi dievčatami atraktívna, a preto sa potom nehlásia na technické univerzity. Preto môj návrh je zamerať sa už na deti na základných školách, ktorých sny o budúcom povolaní sa ešte len formujú. Druhá vec je skôr všeobecný problém školstva a tým je nedostatok peňazí. Nie je lákavé pracovať v starom laboratóriu, kde chýbajú chemikálie alebo sú tam zastarané prístroje.
Máš nejaký cieľ/métu, kam by si to chcela vo svojom živote dopracovať (osobne, kariérne…)? Čo by si potrebovala na dosiahnutie tohto cieľa?
Hoci som v poslednom ročníku inžinierskeho štúdia, moje kariérne ciele nie sú veľmi konkrétne. Zatiaľ však viem, že chcem ostať v odvetví, ktoré študujem, keďže ma to veľmi baví; mojím cieľom je byť v ňom dobrou odborníčkou. Postupom času som si uvedomila, že meno človeka môže byť niečo ako značka kvality, nech už sa venuje čomukoľvek. A ak si ľudia budú spájať moje meno s odbornosťou, kvalitnou a dobre odvedenou prácou, budem to považovať za dosiahnutie cieľa. Na to však bude potrebné veľké množstvo času a tvrdej práce.
Akou krajinou by malo byť Slovensko, aby bolo pre teba príťažlivé zostať tu pracovať?
Na Slovensku by sa malo viac investovať najmä do vedy, školstva a zdravotníctva. Do toho, čo z nás robí kvalitnejšiu krajinu pre život. Napriek tomu musím priznať, že za posledných pár rokov sa mi podarilo navštíviť niekoľko krajín, ktoré sú horšie, ale aj lepšie ako Slovensko v rôznych oblastiach, no aj tak som sa sem naspäť vždy tešila. Ja osobne som tu vo všeobecnosti spokojná, a preto zatiaľ neplánujem odísť žiť do zahraničia a pracovať tam.
