Ako si sa dostal k oblasti/odboru, ktorý v súčasnosti študuješ?
K technike som mal blízko už od detstva, keď som sa prvýkrát pokúšal programovať v jazyku BASIC a zapájať obvody stavebnice ELEKTRONIK. Záujem o technické predmety neskôr prehĺbilo voľnočasové programovanie robota LEGO MINDSTORMS. Serióznejšie som sa odboru začal venovať počas štúdia elektrotechniky na SPŠ Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici, kde som sa neskôr špecializoval na štúdium priemyselných a informačných technológií. Na tejto špecializácii ma oslovila kombinácia štúdia hardvéru a softvéru, ktorá vyústila do tém automatizácie a robotiky. Stredná škola mi dala silné základy na štúdium na FEI STU v Bratislave, kde bol odbor robotika a kybernetika prirodzeným pokračovaním môjho štúdia.
Čo ťa viedlo k tomu, že si sa začal zapájať do odborných aktivít aj vo svojom voľnom čase?
Hlavným dôvodom, prečo som sa začal technike venovať aj vo voľnom čase, bolo to, že pre problémy, s ktorými som sa stretával, neexistovali riešenia, s ktorými by som bol spokojný. Buď neboli vyriešené podľa mojich predstáv, alebo boli finančne nedostupné. Samotná odborná činnosť potom nasledovala z povzbudenia od rodičov, pedagógov a kolegov. Ďalším dôvodom, prečo sa vo voľnom čase venujem tomuto odboru, je ten, že všade, kde aktuálne pôsobím, sa snažím byť užitočný práve tým, čo viem – a to je technika. Či teda ide o reverse-engineering zapojenie zvonov, zostavenia audio systému alebo strižne na živé vysielanie, je vysoko pravdepodobné, že som sa tomu venoval.
Máš nejaký vzor (človeka, firmu...), ktorý ťa motivuje napredovať v tom, čo robíš/študuješ?
Pri spätnom pohľade na to, kto ma motivuje ďalej študovať a napredovať, musím spomenúť môjho otca. Myslím si, že práve on vo mne zapálil záujem o techniku a neustále ma v nej podporuje. Som rád, že sme sa od večerov, keď som sa zúfalo snažil pochopiť trigonometriu, cez programovanie maturitného projektu dostali na úroveň, keď môžem pracovať po jeho boku vo firme VONSCH. Obdivujem jeho prirodzenú intuíciu pri riadení motorov a to, ako dokáže komplikované problémy riešiť so zjavnou ľahkosťou. Motivujúcou je aj samotná firma VONSCH, ktorá vďaka špecifickým zákazkám poskytuje priestor na vývoj a tradične netradičné riešenia, ktoré prispievajú k napredovaniu odboru.
Keby si mal spomenúť dve veci v oblasti techniky, ktoré by bolo podľa teba potrebné zásadne zmeniť/inovovať/vyvinúť, čo by to bolo?
Domnievam sa, že oblasť servosystémov, najmä z pohľadu snímania spätnoväzobných veličín a používaných komunikačných rozhraní, je ešte stále dosť roztrieštená. Myslím si, že existencia jednotného, rýchleho, široko uznávaného a používaného komunikačného rozhrania – štandardu by výrazne pomohla pri nasadzovaní servopohonov do priemyslu. Zároveň som presvedčený, že sa stále oplatí venovať problematike riadenia pohonov, obzvlášť v kombinácii s inými populárnymi vednými odbormi, napríklad umelou inteligenciou. Toto prepojenie by mohlo zjednodušiť prácu inžinierom pri návrhu a aplikácii riadiacich systémov, ako aj širšiemu okruhu používateľov.
Máš nejaký cieľ/métu, kam by si to chcel vo svojom živote dopracovať? Čo by si potreboval na dosiahnutie tohto cieľa?
Všetky moje ciele a túžby by sme vedeli zhrnúť do jednej myšlienky: spoločnosti by som chcel vrátiť to, čo bolo do mňa investované. Z kariérneho hľadiska to znamená, že by som veľmi rád dokázal to, že Slovensko nie je len ďalšou výrobnou linkou, ale že sa tu dá robiť a aj robí kvalitná veda, výskum a vývoj. Okrem toho, najviac ma napĺňa radosť a pochopenie ostatných, čiže medzi moje ďalšie ciele určite patrí snaha o podnecovanie záujmu o akúkoľvek zmysluplnú činnosť v mladých ľuďoch. Tých, ktorých by zaujala technika, by som rád odborne sprevádzal. Myslím si, že pre dosiahnutie týchto cieľov mám vhodné podmienky a prostredie a jediné, čo potrebujem, je chopiť sa príležitostí.
Akou krajinou by malo byť Slovensko, aby bolo pre teba príťažlivé zostať tu pracovať a žiť?
Nikdy som serióznejšie nezvažoval odchod zo Slovenska. Ako som spomenul v predošlej otázke, rád by som vrátil to, čo bolo do mňa investované. S aktuálnym vývojom verejných vecí však stojí tento postoj za zváženie. Na Slovensku by som s istotou chcel zostať, keby bolo stabilnou, slobodnou, demokratickou krajinou s napredujúcou ekonomikou, adekvátnymi platmi a konzervatívnou ideológiou, teda spoločnosťou s tradičnými hodnotami, ktoré považujem za dôležité. Myslím si, že je potrebné viac investovať do ekonomiky slabších regiónov a obnovy infraštruktúry, pretože na infraštruktúre „našich otcov“ nedokážeme stáť do nekonečna. Stačí sa pozrieť na komunikácie, dopravu a inžinierske siete okolo seba.