Ako si sa dostal k oblasti/odboru, ktorý v súčasnosti študuješ?

Už od strednej ma najviac bavila fyzika so zameraním na elektrotechniku a keďže aj doma sa väčšinou riešila elektrotechnika, tak nebolo pre mňa ťažké rozhodnúť sa, kam na vysokú školu. Pre štúdium na FEI STU v Bratislave som sa rozhodol aj kvôli študijnému programu, ktorý prepája teóriu s praxou, a skvelej odbornosti tímu v Ústave elektrotechniky.

Čo ťa viedlo k tomu, že si sa začal zapájať do odborných aktivít aj vo svojom voľnom čase?

K elektrotechnike ma viedlo najmä to, že ma odjakživa bavila a premýšľanie nad technickými problémami je pre mňa úplne prirodzené. Na fakulte som aj v rámci predmetov mohol viac zistiť, ktorý smer ma v elektrotechnike viac, resp. menej baví. Počas vypracúvania bakalárskej práce som zároveň začal riešiť problematiku elektromagnetickej kompatibility a testovanie zariadení na ich kompatibilitu. Táto téma ma natoľko zaujala, že som sa rozhodol pri nej zostať až do doktorandského štúdia. V tom čase som mohol uviesť do praxe viacero testov elektromagnetickej kompatibility, čo pomohlo aj slovenskému priemyslu, keďže ich zariadenia môžeme testovať u nás na fakulte a nemusia tým činom vycestovať do zahraničia.

Máš nejaký vzor (osobu, firmu...), ktorý ťa motivuje napredovať v tom, čo robíš/študuješ? Prečo práve ona, resp. táto firma?

Mojím vzorom sú ľudia v Ústave elektrotechniky na FEI STU, keďže s tým obmedzeným počtom financií, vynaloženým pre slovenské školstvo a predovšetkým na platy vysokoškolských pedagógov a celkovo na financovanie vedy a výskumu, dokážu robiť špičkovú vedu a vytvárať prostredie, kde sa človek naučí rovnaké veci, ako keby bol študent na zahraničnej univerzite. Bez nich by som nebol tam, kde som teraz. Špeciálne by som chcel vyzdvihnúť prácu Ing. Jozefa Hallona, PhD., ktorý má už dlhé roky na starosti EMC laboratórium na FEI STU. Laboratórium je tak technicky vybavené, že zatieni aj viaceré zahraničné laboratóriá.

Keby si mal spomenúť dve veci v oblasti techniky, ktoré by bolo podľa teba potrebné zásadne zmeniť/inovovať/vyvinúť, čo by to bolo? Ako by si to urobil ty?

Prvá vec, čo by bolo potrebné zmeniť, je pohľad na umelú inteligenciu. Ako hovorí príslovie „oheň je dobrý sluha, ale zlý pán“, rovnako umelá inteligencia je dobrý doplnok nielen v technickej sfére, ale aj v bežnom živote. Mala by sa však používať iba ako doplnok napríklad na riešenie komplexných problémov alebo v rámci výskumu. Ďalšou vecou je modernizácia automobilového priemyslu a prechod na elektromobilitu. Pri správnej podpore vedy a výskumu by aj Slovensko mohlo využiť možnosti elektromobility, aby sme o pár rokov elektromobily nielen vyrábali, ale aby sme boli vo svete kľúčoví hráči pri inovácii batérií a spôsobu nabíjania elektromobilov.

Máš nejaký cieľ/métu, kam by si to chcel vo svojom živote dopracovať (osobne, kariérne)? Čo by si potreboval na dosiahnutie tohto cieľa?

Mojím cieľom je nájsť si prácu, ktorá ma bude baviť a bude mať zmysel. Rád by som pomohol tomu, aby sa na Slovensku robili zase skutočné inovácie, na ktoré vieme byť hrdí a ktoré nájdu aj vo svete uznanie. Na dosiahnutiu tohto cieľa je dobré predovšetkým zázemie pre firmy a ľudí, kde budú aj vedomosti a šikovnosť ľudí správne finančne ohodnotené.

Akou krajinou by malo byť Slovensko, aby bolo pre teba príťažlivé zostať tu pracovať a žiť?

Keďže Slovensko dáva už dlhodobo najavo, že o mladých a predovšetkým šikovných ľudí nestojí, treba sa zamyslieť, čo bude v budúcnosti. Na Slovensku máme problém, že v porovnaní s Európou a svetom sme zaspali dobu. Namiesto investícií do budúcna, kde by sa stavali a modernizovali nemocnice, školy, infraštruktúra, podporovali sa mladí ľudia a rodiny a investovalo sa do slovenských firiem, riešia sa iba umelo vytvorené problémy. Ak chce Slovensko napredovať a udržať si mladých ľudí, musí predovšetkým dobehnúť investičný dlh, ktorý sa tu nakopil. Musí byť slobodnou, spravodlivou a demokratickou krajinou, ktorá podporuje mladých ľudí a férovo ich ohodnotí.