Ako si sa dostala k oblasti/odboru, ktorý v súčasnosti študuješ?

Vždy som sa považovala za viac technického človeka. Fascinovalo ma pomáhať otcovi pri oprave auta alebo pri zváraní. Na strednej škole ma veľmi bavila chémia, fyzika a matematika. Nevedela som, čomu presne sa chcem venovať, ale táto fakulta ma oslovila najviac. Jediný problém je, že nemám vzťah k biológii a to bol osudovo jediný odbor na fakulte, ktorý sa jej vyhýbal rovnako elegantne ako ja.

Čo ťa viedlo k tomu, že si sa začala zapájať do odborných aktivít aj vo svojom voľnom čase?

Niektoré predmety na fakulte boli ako ochutnávka vín. Keď mi „zachutili“ nejaké z nich, chcela som vedieť viac. Skôr by som to však nazvala samovzdelávanie a hľadanie spôsobov, ako zistiť viac. Pomohli mi k tomu aj predmety typu „skupinový projekt“, ktorý sa vedel pretaviť do takých rozmerov, ku ktorým by sme sa bežne na fakulte nedostali (mala som možnosť vytvoriť si vlastnú dosku plošných spojov od dokumentácie po 3D model). Diplomová práca predstavuje ďalší aspekt, ktorému som sa dlhodobo chcela venovať a v súčasnosti som dostala príležitosť venovať sa mu do hĺbky. Ak to mám zhrnúť do jedného slova, mojou motiváciou bola zvedavosť.

Máš nejaký vzor (osobu, firmu...), ktorý ťa motivuje napredovať v tom, čo robíš/študuješ? Prečo práve ona, resp. táto firma?

Ľudí, čo ma inšpirujú, je veľa. Každý vie motivovať niečím iným, a preto som rada, že som obklopená práve nimi. Medzi moje najväčšie vzory patria môj školiteľ a Ing. Martin Kalúz, PhD., ktorí mi neustále dokazujú, že nič nie je nemožné, ak máme dostatočné odhodlanie. Tiež musím spomenúť Ing. Mareka Wadingera, ktorého mentálna kapacita je ako z iného vesmíru, rovnako ako aj spôsob, akým dokáže uvažovať a riešiť problémy. Je definíciou thinking outside the box. Dôležití sú pre mňa aj ľudia, čo vedia vypnúť, zrelaxovať a užiť si život, vďaka čomu majú silu zlepšovať svet.

Keby si mala spomenúť dve veci v oblasti techniky, ktoré by bolo podľa teba potrebné zásadne zmeniť/inovovať/vyvinúť, čo by to bolo? Ako by si to urobila ty?

Najviac zmien si vyžaduje školstvo. Napriek rýchlemu pokroku vedy a technológií zaostáva a neposkytuje študentom dostatok príležitostí na rozvoj. Na našom ústave je však citeľný posun smerom k inováciám a širším možnostiam. Zároveň vnímam riziká spojené s umelou inteligenciou. Mnohí ju považujú za dostatočný zdroj informácií bez potreby overovania, čo môže viesť k oslabeniu kritického myslenia. Mala by preto slúžiť najmä ako podporný nástroj, podobne ako kalkulačka v matematike.

Máš nejaký cieľ/métu, kam by si to chcela vo svojom živote dopracovať (osobne, kariérne)? Čo by si potrebovala na dosiahnutie tohto cieľa?

Mojím cieľom je venovať sa práci, ktorá má skutočný zmysel a prináša reálny prínos. Rada by som sa podieľala na riešeniach, ktoré dokážu zlepšiť kvalitu života ľudí a majú praktické využitie. Zároveň by som chcela pracovať v prostredí, ktoré podporuje inovácie, odborný rast a umožňuje neustále sa posúvať vpred.

Akou krajinou by malo byť Slovensko, aby bolo pre teba príťažlivé zostať tu pracovať a žiť?

Bolo by prínosné zlepšiť možnosti pre mladých ľudí, a to nielen v oblasti pracovných príležitostí (aj mimo Bratislavy) a ich finančného ohodnotenia, ale aj z hľadiska osamostatnenia sa, zabezpečenia rodiny či rozvoja voľnočasových aktivít. V porovnaní s inými krajinami sa Slovensko často nachádza v menej priaznivej pozícii, čo prirodzene vedie k snahe hľadať lepšie príležitosti v zahraničí.