Ako si sa dostal k oblasti/odboru, ktorý v súčasnosti študuješ?

Môj záujem o techniku sa prejavil už v skorom detstve. Ako malý som, spolu s bratom, strávil stovky hodín hraním sa s legom. Najzaujímavejšie hračky pre mňa boli tie, ktoré obsahovali nejaký mechanizmus, ktorý som mohol rozobrať a pochopiť. Časom som tento záujem len rozvíjal, koncom základnej školy som pod vedením svojho učiteľa informatiky prenikol do programovania hier, na strednej škole som sa rozvíjal v elektrotechnike a pri výbere vysokej školy som chcel spojiť všetky svoje záujmy, a tak som sa rozhodol študovať robotiku a kybernetiku.

Čo ťa viedlo k tomu, že si sa začal zapájať do odborných aktivít aj vo svojom voľnom čase?

Myslím, že za to môže môj hlboký záujem a fascinácia svetom okolo mňa. Štúdium pre mňa nie je len položka v dennom harmonograme, akási povinná jazda, ktorú len pretrpím, aby som sa mohol venovať svojim koníčkom. Práve naopak, vždy som si vyberal školu tak, aby ma podporovala v mojich záujmoch. Často som z toho ťažil – keď sme oblasť môjho záujmu preberali v škole, rýchlo som pochopil podstatu a mohol som sa venovať hlbšiemu pochopeniu látky. Platí to aj opačne, systém a poznatky zo školy mi pomohli pri mojich technickejších koníčkoch.

Máš nejaký vzor (človeka, firmu...), ktorý ťa motivuje napredovať v tom, čo robíš/študuješ?

V mojom živote krátky čas pôsobil môj prvý triedny učiteľ na strednej škole (pozdravujem pána Ing. Ivana Koštiaľa). Zapôsobila na mňa jeho múdrosť a skúsenosti, ale práve v kombinácii s jeho ľudskými vlastnosťami sa mi stal ozajstnou inšpiráciou. Hodiny s ním boli naplnené vsuvkami z reálneho sveta. Bola to jeho schopnosť identifikovať, čo je dôležité a zanedbať zbytočnosti v systéme, kvôli čomu ho považujem za vzor. Bohužiaľ sa po prvom roku vrátil do súkromnej sféry, ale vtedy som si uvedomil, že by som chcel raz byť takým človekom, akým je on. Okrem pána Koštiaľa vďačím za inšpiráciu aj ľuďom okolo seba. Každému, kto s dobrým úmyslom plní svoje povinnosti nad rámec a dáva tak svojmu okoliu najavo, že mu na ňom záleží.

Keby si mal spomenúť dve veci v oblasti techniky, ktoré by bolo podľa teba potrebné zásadne zmeniť/inovovať/vyvinúť, čo by to bolo?

Myslím, že by sme ako spoločnosť mali veľký prospech z efektívnejšej výroby a uskladnenia energie. Zvyšujúca sa hladina CO2? S dostupnou energiou môžeme nasadiť zariadenia na jeho priame viazanie zo vzduchu. Nedostatok pitnej vody? Odparovanie morskej vody, energeticky veľmi náročný proces, je odrazu reálnou možnosťou. Vesmírny program? Elektrolýzou vody môžeme získať veľké množstvo vodíka. Ten je tiež možným palivom v osobnej preprave. Veľmi aktuálnou témou (aj keď už posledných 20 rokov) sú fúzne reaktory, ktoré by túto úlohu mohli splniť. V kontexte súčasnosti som presvedčený, že touto technológiou je jadrová energetika.

Máš nejaký cieľ/métu, kam by si to chcel vo svojom živote dopracovať? Čo by si potreboval na dosiahnutie tohto cieľa?

Spomedzi všetkého je pre mňa najdôležitejšie byť človekom, ktorý je prínosom pre svoje okolie. Ľudia v mojom živote sú to najdôležitejšie a najzmysluplnejšie, čo mám. Mojou kariérnou víziou je využiť techniku k zlepšeniu života čo najväčšieho počtu ľudí. Žijeme v dobe, kedy je úroveň pokroku bezprecedentná a myslím si, že aj keby sme v tomto momente všetok výskum zastavili, mali by sme pred sebou desaťročia, počas ktorých ho môžeme aplikovať. To je oblasť, ktorej by som sa rád venoval – aplikácia technológií na tvorbu riešení, ktoré pozdvihnú životnú úroveň a budú slúžiť ľuďom. Čo je pre splnenie takých cieľov potrebné? Myslím, že najmä trpezlivosť.

Akou krajinou by malo byť Slovensko, aby bolo pre teba príťažlivé zostať tu pracovať a žiť?

Krajinou, ktorá berie svoje investície vážne. Trpím pri pohľade na to, ako sa vyberáme cestou rýchlych a improvizovaných riešení, ktoré nás postupne pripravujú o našu budúcnosť. Slovensko, v ktorom chcem žiť, podporuje nové nápady a podnikateľov. Nekladie im do cesty prekážky a byrokratickú záťaž, aby fungovalo na úkor snaživých, ale naopak, vytvára bezbariérové a stimulujúce prostredie. Je ochotné robiť zmeny. Posúvať sa ďalej so zvyškom sveta. Krajinou, ktorá nebude venovať pozornosť populistickým témam, ale sústredí sa na to dôležité – zvyšovanie životnej úrovne svojho obyvateľstva, či už kvalitnými cestami, fungujúcim zdravotným a sociálnym systémom alebo inštitúciami.