Ako si sa dostal k oblasti/odboru, ktorý v súčasnosti študuješ?

Už od detstva ma zaujímali stroje a technické veci okolo mňa. Bavila ma matematika aj fyzika, takže som pomerne skoro vedel, že chcem pokračovať na strojníckej fakulte. Pri výbere konkrétneho odboru mi pomohol kamarát z vyššieho ročníka, ktorý mi odporučil aplikovanú mechaniku a mechatroniku. Vtedy som ešte presne nevedel, čo si pod jednotlivými odbormi predstaviť, ale povedal mi, že práve toto by ma mohlo zaujímať. A mal pravdu. Počas štúdia som sa prvýkrát bližšie stretol s mechatronikou a postupne som zistil, že ma veľmi baví prepájanie mechaniky, elektroniky, riadenia a programovania. Práve preto som sa neskôr na inžinierskom stupni rozhodol pokračovať v programe automatizácia a informatizácia strojov a procesov, kde som napokon zostal aj na doktorandskom štúdiu.

Čo ťa viedlo k tomu, že si sa začal zapájať do odborných aktivít aj vo svojom voľnom čase?

K odborným aktivitám vo voľnom čase som sa dostal celkom prirodzene, pretože rád objavujem nové veci a skúšam, kam sa dajú vlastné nápady posunúť. Vždy som si našiel projekt, pri ktorom som vedel stráviť veľa času, no zároveň som sa pri ňom zakaždým niečo nové naučil. Veľkým impulzom bola aj diplomová práca, na ktorej som začal pracovať už krátko po nástupe na inžinierske štúdium. Mohol som v nej prepájať poznatky z viacerých predmetov, skúšať nové riešenia a overovať ich nielen v simulácii, ale aj na reálnom zariadení. Práve táto kombinácia učenia sa, tvorby a praktického testovania ma motivovala venovať sa odboru aj mimo školy.

Máš nejaký vzor (osobu, firmu...), ktorý ťa motivuje napredovať v tom, čo robíš/študuješ? Prečo práve ona, resp. táto firma?

Nemám jeden konkrétny vzor, ku ktorému by som sa priamo upínal. Skôr ma motivujú ľudia, ktorí dokážu prepájať teoretické poznatky s praktickými riešeniami a vytvárať reálne fungujúce veci. Veľmi si vážim učiteľov, výskumníkov aj inžinierov, ktorí nielen rozumejú svojmu odboru, ale vedia svoje poznatky posúvať ďalej a inšpirovať ostatných. Práve takýto prístup ma motivuje aj pri vlastnom štúdiu a projektoch.

Keby si mal spomenúť dve veci v oblasti techniky, ktoré by bolo podľa teba potrebné zásadne zmeniť/inovovať/vyvinúť, čo by to bolo? Ako by si to urobil ty?

Za dôležitú tému považujem zodpovedné využívanie umelej inteligencie. V dnešnej dobe ju veľa ľudí používa takmer na všetko, no často bez toho, aby si overovali pravdivosť informácií alebo sa nad problémom najskôr sami zamysleli. Podľa mňa by bolo potrebné viac rozvíjať systémy, ktoré podporujú kritické myslenie používateľa, upozorňujú na neistotu odpovedí a vedú človeka k pochopeniu riešenia, nie iba k slepému prevzatiu výsledku. Umelá inteligencia by mala zostať pomocným nástrojom, nie náhradou vlastného rozmýšľania.

Máš nejaký cieľ/métu, kam by si to chcel vo svojom živote dopracovať (osobne, kariérne)? Čo by si potreboval na dosiahnutie tohto cieľa?

Mojím cieľom je po škole sa postupne vrátiť domov a pokúsiť sa tam vybudovať niečo vlastné. Uvedomujem si, že v menších regiónoch nie je situácia vždy jednoduchá, no práve preto v tom vidím aj priestor na zmysluplnú prácu. Chcel by som sa venovať mechatronickým systémom, automatizácii a tvorbe webových riešení, ktoré by vedeli pomáhať firmám aj bežným ľuďom. Na dosiahnutie tohto cieľa potrebujem najmä skúsenosti, vytrvalosť, dobrý tím ľudí a odvahu pustiť sa aj do vecí, ktoré na začiatku nemusia byť úplne isté.

Akou krajinou by malo byť Slovensko, aby bolo pre teba príťažlivé zostať tu pracovať a žiť?

Slovensko by malo byť krajinou, v ktorej majú mladí a schopní ľudia reálnu možnosť rozvíjať sa. Malo by viac podporovať technické vzdelávanie, výskum, inovácie a podnikanie, aby človek nemal pocit, že pre kvalitnú prácu musí automaticky odísť do zahraničia. Zároveň by malo byť stabilné, férové a moderné, s fungujúcimi službami a menšou byrokraciou. Pre mňa je dôležité, aby som tu vedel robiť zmysluplnú technickú prácu a rozvíjať vlastné projekty a zároveň aby som tu mal dobré podmienky na život.