Ak sa pozrieme na vývoj v oblasti priemyselnej výroby, jej konkurencieschopnosti a inovácií v Európe a porovnáme to so zvyškom sveta, kde sa aktuálne nachádzame?
Trochu expresívne by sa dalo povedať, že Európa je pomalá, lenivá, hlúpa a byrokratická. Sme pomalí v rozhodovaní, schvaľovaní, akčnosti. Strácame schopnosť inovovať (naučili sme sa vypisovať formuláre inovačných projektov a míňať rôzne dotačné fondy) a tvrdo pracovať. Žijeme vo svete auditov, regulácií, certifikácií a obrovskej moci úradníkov. Máme vysoké náklady na energie, materiál aj prácu, ušiel nám vlak v umelej inteligencii a naše deti nemajú takú motiváciu učiť sa pracovať na svojej budúcnosti ako ich rovesníci v Ázii, Afrike alebo v Amerike. Našu zlú demografiu kompenzujú migranti.
Na druhej strane si myslím, že Európa má stále silné postavenie v oblasti strojárstva, inžinieringu, vývoja a výroby strojov a zariadení. Celý život som spolupracoval so spoločnosťou Fraunhofer v Nemecku, kde je obrovská sila aplikovaného výskumu a inovácií. Taliani majú výborné firmy na automatizáciu a výrobu potravín, na holandských strojoch sa vyrábajú najlepšie čipy na svete, Nemci vyrábajú presné a výkonné obrábacie stroje, ale aj na Slovensku dnes máme výborné firmy, ktoré vedia vyvíjať a vyrábať sofistikované výrobné zariadenie, napr. MTS, Bizzcom, Kraftstrom či Švec Group. Priznajme si však, že je tu silná prevaha priemyslu, výrobných zariadení, robotov a automatizácie z Ázie, ktorá nás valcuje. Keď si k tomu pripočítame byrokraciu a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov (a neochotu mladých študovať matematiku a technické disciplíny), tak to nevyzerá dobre.
Nedávno som sa rozprával s Petrom Novákom, ktorý má na starosti výrobné závody japonskej firmy JTEKT v Európe – postupne predávajú alebo zatvárajú viaceré závody, hlavne v Európe. Priemysel v Európe ničia úradníci a odborári, potrebujeme dať priestor podnikateľom. Vidím však aj kultúrne rozdiely. Celý život som prepojený s kultúrou nemeckých inžinierov, ktorí sú precízni, systematickí a dôslední. Často sú však aj pomalí a výsledok ich práce je zbytočne predimenzovaný, sofistikovaný a drahý (overengineering). Keď som kedysi pred kolegami v Štuttgarte vyslovil slová low cost automation, skoro ma moji profesori vyhodili z miestnosti ako kacíra. Japonci, Kórejci alebo Číňania však išli smerom takého trystormingu – agilného navrhovania a postupného vylepšovania jednoduchých a lacných riešení.
Európa je však stále jedno z najlepších miest na život na svete a možno problémy, ktoré nám spôsobujú Rusi, Číňania a USA, nás zobudia a zjednotia. R. Chovanculiak vo svojej knihe O pôvode prosperity píše, že potrebujeme deľbu práce, kooperáciu a koordináciu. Je čas prestať sa zaoberať hlúposťami, byrokraciou a šikanovaním podnikateľov a venovať sa inováciám a podnikaniu.
Povstane chradnúca ekonomika, investície a inovácie z popola vďaka navrhovanej dvojrýchlostnej EÚ? Ako to ovplyvní vývoj priemyslu na Slovensku?
Dvojrýchlostnú Európu vnímam tak, že veľkým a bohatým krajinám dochádza trpezlivosť s krajinami typu Maďarsko alebo Slovensko v posledných rokoch, ktoré sa priživujú na výhodách EÚ, správajú sa ako ruské satelity a dominujú v korupcii a rozkrádaní eurofondov. Je logické, že nechcú, aby takíto členovia brzdili rozhodovanie o budúcnosti Európy. Keď sa však používa slovo rýchlosť, tak v priemysle vidím skôr opačný vývoj – fabriky vo východnej Európe sú rýchle a výkonné a fabriky v Nemecku alebo vo Francúzsku neuveriteľne pomalé a neefektívne. Pohyboval som sa medzi závodmi VW Bratislava, Škoda Auto a VW Wolfsburg. Wolfsburg môže byť symbolom všetkého možného, len nie štíhlosti, rýchlosti a efektívnosti.
Priemysel na Slovensku je závislý od priemyslu v Nemecku. Kým rozhodujú čísla, máme ešte šancu, aj keď už dnes vidíme presun mnohých výrob zo Slovenska do zahraničia. Keď začne rozhodovať politika, bude to pre nás horšie. Myslím si, že po tom, čo sa deje na Slovensku v posledných rokoch, nás čakajú veľmi zlé roky a ani boom zbrojárskej výroby to nezmení. Môj názor je, že Slovensku by pomohol krach celej krajiny a nútená správa pod dohľadom skutočných odborníkov.
Priemysel 4.0 je už ako koncept na scéne viac ako desaťročie. Napĺňajú sa očakávania, ktoré boli pri jeho zrode zamýšľané? Ako sa darí presadzovať túto koncepciu v slovenských podnikoch?
Ja som vždy vnímal Priemysel 4.0 hlavne ako marketingový projekt nemeckých technologických firiem, niečo podobné ako v 80. rokoch CIM (Computer Integrated Manufacturing). Nemecký profesor Syska to vo svojej knihe Illusion 4.0 nazval „loďou bláznov bez cieľa a kompasu“. V niektorých firmách vznikli funkcie manažér Industry 4.0, ale nevedeli presne, čo majú robiť. Tak chodili na konferencie, semináre a výstavy. Vzniklo veľa potemkinovských dedín a minulo sa veľa peňazí, ktoré nepriniesli očakávané výsledky.
Treba však povedať, že digitalizácia, automatizácia a robotizácia urobili v posledných 20 rokoch obrovský krok dopredu. Riadime mnohé procesy v reálnom čase, vieme zbierať a vizualizovať dáta o všetkom možnom, len nám chýba digitálna stratégia, niekedy aj kvalita dát, ich integrácia a dobrá analytika. Dlhé roky som sa zaoberal simuláciami a myslím si, že nepotrebujeme digitálne dvojčatá na to, aby sme si pozerali krásne 3D animácie a vizualizácie v rozšírenej alebo virtuálnej realite. My potrebujeme rýchlo zachytávať abnormality, korigovať ich a robiť správne rozhodnutia. Tu však komplexnosť dát a zložitosť rozhodovania presahuje možnosti človeka a nastupuje umelá inteligencia.
Neviem sa vyjadriť k Priemyslu 4.0, ale firmy musia pochopiť, že už nestačí vymeniť starý informačný systém za nový alebo digitalizovať papierové výkresy. Konkurenčná výhoda je v informáciách, komplexnosti a rýchlosti.
Napriek nesporným rozsiahlym možnostiam moderných technológií je a ešte asi aj dlho bude ústrednou postavou človek. Kde je jeho dominantná úloha v priemyselnom prostredí a kde už začína byť „navyše“?
Baťa hovorieval „strojom drinu, myslenie ľuďom“. Zdá sa, že to budeme musieť prehodnotiť, lebo dnes nás stroje prevyšujú aj v myslení a v kreatívnych činnostiach. Povedal by som teda rýchlosť strojom a empatia ľuďom. Stroje dnes vedia zaistiť pridanú hodnotu a rast aj bez ľudí a musíme človeku nájsť nové úlohy. Jednou z nich bude určite kontrola strojov. Kritizoval som síce EÚ za vysokú mieru regulácií, no potrebujeme reguláciu umelej inteligencie a AI act považujem za správny krok. Stroje ešte stále potrebujú od ľudí správne zadania, ktoré musia byť morálne.
Úlohou ľudí je podľa mňa ľudskosť a morálka. V Európe máme epidémiu osamelosti, ľudia nadväzujú vzťahy so strojmi a stupňujú agresivitu a polarizáciu v spoločnosti. Potrebujeme rešpekt, úctu, dialóg a lásku.
Úlohou spoločnosti nie je zvyšovať výrobu automobilov alebo rýchlosť počítačov. Voľný čas, ktorý nám stroje prinesú, lebo nás oslobodia od práce, by sme mali venovať rozvíjaniu našich talentov v prospech druhých. To je zmysel života aj podnikania.
Je veľa vecí na tomto svete, ktoré potrebujeme opraviť. Netrpíme ani tak materiálnou chudobou, ale duchovnou. Každý deň sledujeme rast ekonomiky, akcií a HDP – a rastú aj osamelosť a duševné nemoci. Za kľúčové úlohy človeka považujem empatiu, ľudskosť, dodržiavanie princípov a hľadanie zmyslu. Jednou z hrozieb, ktoré prinášajú nové technológie, je aj to, že sa spoločnosť môže rozdeliť na homo deus – všemocných a dlhovekých ľudí – a homo useless (irrelevant) – ľudí, ktorých nikto nepotrebuje.
Veľa sa hovorí o firemnej kultúre a jej vplyve na výkon zamestnancov. Aké hodnoty by mal presadzovať v tomto smere moderný podnik, aby ustál dramatické zmeny, ktoré sa aktuálne na svetových trhoch dejú, a zostal konkurencieschopný?
Posledné roky pracujem vo firme, ktorá má 150 pracovníkov a vyše 700 klientov, ktorí k nám prišli z ulice, väzenia alebo žili niekde na okraji spoločnosti. Nedávame im iba strechu nad hlavou, oblečenie a jedlo, ale hlavne rešpekt a lásku. A vidím, ako sa títo ľudia postupne menia, opúšťajú svoje zlozvyky, splácajú dlhy, vracajú sa k práci a niektorí aj do normálneho života a k rodinám. Mal som v Nemecku učiteľa, benediktínskeho mnícha Anselma Grüna, ktorý zdôrazňoval kresťanské hodnoty vieru, lásku a nádej.
Potrebujeme ich ako soľ – lásku k človeku, vieru v dobro a nádej v lepšiu budúcnosť. Otec Anselm hovoril aj o ďalších hodnotách, ako je spravodlivosť, statočnosť (a odvaha), striedmosť (nebezpečenstvo naháňania sa za bohatstvom, mocou a slávou), rozvaha a múdrosť. Keď chceme ustáť zmeny, ktoré prichádzajú, potrebujeme empatiu, aby sme tieto zmeny vôbec vnímali, potrebujeme zároveň schopnosť vyhodnotiť príčiny a následky týchto zmien (systémový prístup analytika, logika, intuície, zdravý rozum) a hlavne odvahu a schopnosť rýchlo a proaktívne konať. Zistil som, že úspech inovátorov nie je ani tak v ich kreativite, ale hlavne vo vytrvalosti a disciplíne konať, skúšať, experimentovať a opravovať veci dovtedy, kým nefungujú.
Ďakujeme za rozhovor.
