Nedávno ste boli zvolený za predsedu Slovenskej spoločnosti údržby zastrešujúcej podniky, firmy a odborníkov, pre ktorých je údržba každodenným chlebom. Zmenilo sa vnímanie údržby a diagnostiky na Slovensku z hľadiska jej dôležitosti za posledných desať rokov? Kam sa údržba a údržbári či diagnostici na Slovensku za toto obdobie posunuli?
V prvom rade sa chcem poďakovať predstavenstvu Slovenskej spoločnosti údržby za prejavenú dôveru. Chceme byť neustálou oporou pre našich členov, manažérov údržby, technických riaditeľov, riaditeľov spoločností, majstrov, ako aj pre akademickú obec.
Ako jediní na Slovensku sme plnoprávnymi členmi Európskej federácie národných spoločností údržby EFNMS, odkiaľ čerpáme mnoho skúseností ohľadom skvalitnenia podpory našich členov.
Základom EFNMS sú výbory, tzv. pracovné skupiny. V súčasnosti sú aktívne EAMC (Európsky výbor pre asset manažment), EMAC (hodnotenie údržby), EHSEC (bezpečnosť a ochrana zdravia), ETC (vzdelávanie) a ECC (certifikácia). Najnovším výborom je EM4C (Maintenance 4.0).
Vnímanie údržby a diagnostiky v každej modernej spoločnosti vychádza z princípov uvedených v norme STN EN 13306, podľa ktorej predstavuje údržba proces riadenia všetkých technických a administratívnych činností počas životného cyklu objektu s cieľom udržať alebo obnoviť taký jeho stav, v ktorom môže vykonávať požadovanú funkciu pri zohľadnení optimálnych nákladov a požiadaviek na kvalitu, bezpečnosť a environment. V norme je obsiahnuté všetko: životný cyklus objektu, optimálne náklady na údržbu, požiadavky na kvalitu a bezpečnosť. Ak máme procesne zvládnuté všetky tieto oblasti, spoločnosť napreduje.
A kam sa údržba a údržbári či diagnostici na Slovensku posunuli za uplynulé obdobie?
Posun nastal hlavne v príprave stratégie údržby a vo vzdelávaní majstrov či manažérov údržby v oblasti bezpečnosti údržby, kvality a jej efektívnosti, ktorá kopíruje ciele aj očakávania výrobnej spoločnosti. Sám z vlastnej skúsenosti viem, že po absolvovaní kurzu manažéra údržby sa mi otvoril celkom iný obraz o riadení údržby. Ak je k dispozícii informačný systém na riadenie údržby, mal by som vedieť, čo od neho očakávam, aký prínos má pre údržbu, mal by som vedieť, čo to je MTTR a MTBF a na čo mi môžu byť užitočné, ako určiť pravdepodobnosť vzniku poruchy či optimalizáciu nákladov na údržbu.
V minulosti bola preventívna údržba základom kvality a spoľahlivosti procesov v údržbe. V súčasnosti je to jednoznačne diagnostika, či už online monitorovaním rizikových zariadení, alebo modernými prístrojmi, napr. na vibrodiagnostiku, tribodiagnostiku, termovíziu či sledovanie únikov vzduchu z výrobných procesov.
Správny prístup k údržbe dokáže podniku ušetriť veľké finančné prostriedky a naopak, ak chýba prepracovaný koncept údržby, môže to spôsobiť neočakávané straty. Čo to teda je správny prístup k údržbe?
V prvom rade dobre nastavená stratégia údržby pomocou cyklu PDCA s použitím aktuálnych noriem o údržbe – to je základ stanovenia správneho cieľa v údržbe. Tento cieľ môže byť vyjadrený rôznymi merateľnými ukazovateľmi, ako sú napr. kľúčové ukazovatele v údržbe uvedené v norme STN EN 15341.
V druhom rade je to zavedenie informačného systému pre údržbu a v treťom rade vykonávanie pravidelnej analýzy denných či týždenných údajov. Správne vyhodnotené údaje týkajúce sa nákladov na opravy, náhradné diely, prestoje, pohotovosť zariadení, MTTR a MTBF, či pomer preventívnej a prediktívnej údržby a korektívnej údržby prinášajú cenné informácie, ktoré môžu manažérovi údržby slúžiť pri správnom a efektívnom rozhodovaní. Z uvedeného dôvodu odporúčam zriadiť v spoločnosti pozíciu analytika údržby, ktorý sa venuje údajom z informačného systému.
Som rád, že univerzity dnes vychovávajú nielen riadiacich pracovníkov pre údržbu, ale aj analytikov. Je to veľmi dôležité.
Vaším sloganom je Dobrá teória s najlepšou praxou. Skúste túto myšlienku rozviesť.
Často sa v spoločnostiach stáva, že systém údržby, ktorý majú nastavený, je podľa nich ten najlepší. Vidieť to na konferenciách, kde sa účastníci konferencie predbiehajú v najlepších riešeniach.
Mal som v profesionálnom živote šťastie, že po boku Slovenskej spoločnosti údržby som stretol odborníkov v údržbe, ktorí vychádzali z teoretických základov riadenia údržby, napr. prof. Hanu Pačaiovú, PhD., doc. Ing. Miroslava Rakytu, PhD., prof. Jozefa Hrubca, PhD., doc. Vladimíra Stuchlého, PhD., prof. Václava Legáta, PhD., či doc. Juraja Grenčíka, PhD.
S metódami na riadenie údržby, ako sú RCM, FMEA, TPM, SWOT, OEE, MTTR a MTBF, som nastavoval celý informačný systém údržby a následne som sa mohol porovnávať s inými spoločnosťami. Vytvorenie koncepcie údržby pomocou týchto teórií a smerníc je podľa môjho názoru tá správna cesta. Môžem pri tom porovnávať teoretické hodnoty s praktickými výsledkami. Kvalita produkcie bola zrkadlom aj dobrého nastavenia koncepcie údržby. Bolo to, podľa môjho názoru, správne rozhodnutie, aby som pri auditovaní údržby mohol porovnávať dobrú teóriu s najlepšou praxou.
Ste dlhoročným odborníkom v oblasti totálne produktívnej údržby (TPM). Objasnime jej podstatu a prínosy pre celkové fungovanie podniku. Kde treba začať, ak chce podnik nastúpiť na cestu TPM? Môžete uviesť konkrétne príklady zo slovenských podnikov, ktorým sa to podarilo úspešne zaviesť?
Ďakujem za výbornú otázku. Totálne produktívna údržba je koncept zaoberajúci sa starostlivosťou o výrobné zariadenia vo vzťahu človek – stroj – prostredie, pričom spája všetkých zamestnancov organizácie v snahe dosiahnuť bezpečné a efektívne výrobné zariadenie či efektívnu výrobnú prevádzku, samozrejme s kvalitnými výrobkami.
Často sme svedkami, že veľa spoločností so zahraničnou účasťou automaticky zavádza do svojho výrobného procesu totálne produktívnu údržbu, nakoľko vedia, že pre efektivitu a kvalitu výrobného procesu je to nevyhnutné. Veľmi ma teší, že aj certifikačná spoločnosť pre automobilový priemysel IATF zapracovala TPM do normy ISO TS 16949, kde v bode 8.5.1.5 uvádza, že organizácia, ktorá vyrába diely v rámci automobilového priemyslu, musí vytvoriť, zaviesť a udržovať dokumentovaný systém TPM. Treba začať organizačnou štruktúrou TPM s podporou vedenia spoločnosti.
Mám dobré skúsenosti v implementácii TPM v spoločnostiach, kde to podporuje riaditeľ, resp. vedenie spoločnosti.
Spomeniem napríklad spoločnosti Magna PT (Ford Getrag Kechnec) či Hella Bánovce nad Bebravou, Hella Trenčín, Brose, Lycos – Trnavské sladovne alebo Continental – v každej z týchto spoločností malo TPM výraznú podporu vedenia, čo je predpoklad úspechu.
V teórii aj praxi je overené, že organizácia, ktorá nevie zaviesť 5S vo výrobnej prevádzke, nedokáže zaviesť žiadny iný systém.
Zároveň je nevyhnutné, aby pri implementácii TPM stredný manažment pochopil a podporil implementáciu TPM.
Tiež platí, že TPM sa nedá implementovať v priebehu troch mesiacov, nakoľko to nie je beh na krátke trate, ale skôr maratón. Aj zmena podnikovej kultúry sa nedá dosiahnuť hneď, je to dlhý proces, niekde nestačia ani tri roky.
Pri fungujúcom systéme údržby sa (hlavne majiteľom podniku) môže zdať, že táto „téma“ je na dlhé roky v podniku vybavená. Je to naozaj tak alebo je lepšie neustále sledovať vývoj a prichádzať aj v údržbe a diagnostike s inováciami? Aké argumenty majú v rukách pracovníci údržby, ak chcú takéto inovácie presadiť aj na vedení podniku a u svojich „financmajstrov“?
V prvom rade to závisí od schopného manažéra údržby, ktorý má zvládnuté všetky riziká a dobre pozná stratégiu organizácie, z ktorej následne odvodzuje aj stratégiu údržby. Jeho bezprostredným partnerom je výroba ako interný zákazník. Od výroby sa pravidelne vyžaduje spätnú väzba na činnosť údržby, aby sa mohla neustále zlepšovať. Manažér údržby by mal mať zvládnuté hodnotenia výkonnosti údržby (Kpi) a svojím spôsobom by to mali ovládať aj všetci pracovníci oddelenia údržby.
Samostatný informačný systém údržby ešte nič neznamená, ale správne nastavený informačný systém vrátane pravidelných výstupných dát sa pre manažéra údržby môže stať najlepším pomocníkom pri napĺňaní stratégie údržby. Z vlastných skúseností odporúčam manažérovi údržby pravidelne informovať vedenie podniku o činnosti, ako aj prínosoch údržby. Dobre pripravená prezentácia o činnosti a prínosoch údržby alebo o potrebe zaobstarania prístroja napr. na monitoring úniku stlačeného vzduchu musí byť ekonomicky podložená, aby ju technický riaditeľ alebo vedenie spoločnosti schválili.
Ak sa podnik rozhodne zmeniť svoj prístup k údržbe, asi by bolo dobré začať auditom. Čo je jeho predmetom a výsledkom?
Výkonnostný audit údržby, ktorý vykonávame v rámci Slovenskej spoločnosti údržby, je pre tých manažérov údržby, technických riaditeľov alebo riaditeľov spoločností, ktorí sa chcú neustále zlepšovať.
Tento audit je vytvorený s podporou Európskeho spoločenstva národných spoločností v údržbe (EFNMS) a porovnáva auditovanú údržbu organizácie s európskym či svetovým trendom v údržbe.
Obsahom auditu je napr. preverenie procesov riadenia a organizácie údržby vo vzťahu k požiadavkám výroby, z hľadiska bezpečnosti a kvality produkcie, ochrany životného prostredia a efektívnosti nákladov, ako aj preverenie účinnosti plánovania, riadenia, realizácie a vyhodnocovania údržbárskych úloh s ohľadom na zefektívnenie a skvalitnenie výrobného procesu.
Na základe výsledku auditu, využívajúc politiku kvality, ochrany životného prostredia a BOZP danej organizácie, odporučí audit systémové kroky vedúce k zlepšeniu procesu údržby vo vzťahu k výrobe ako k internému zákazníkovi. Do výkonnostného auditu údržby spadajú aj také oblasti ako vodcovstvo a politika údržby, ľudské zdroje a motivácia v údržbe, rozpočet údržby, plánovanie a rozvrhovanie zdrojov, plánované opravy, prediktívna údržba, TPM, korektívne opravy, zlepšovanie v údržbe, bezpečnosť v údržbe, ochrana životného prostredia v údržbe, informačné systémy v údržbe a pohotovosť strojov.
Po uskutočnení auditu možno nastaviť školenia pre údržbárov priamo na mieste, prípadne možno využiť aj vedomostný audit údržby na spresnené nastavenie zamerania školenia, aby sa zlepšili procesy údržby a výroby.
Vedomostný audit obsahuje oblasti, ako je plánovanie, tímová práca, vzdelávanie údržbárov, informačné technológie, kvalita údržby, ciele údržby, údržba a životné prostredie, automatizácia, spôsob obnovy strojov, terminológia údržby, koncepcia a metodológia údržby, bezpečnosť v údržbe, zmluvy, zákony a nariadenia, údržba podľa stavu, identifikácia porúch.
Na konci môže daný podnik získať certifikát Slovenskej spoločnosti údržby o vykonaní výkonnostného auditu údržby.
Podobne ako v mnohých iných odvetviach, aj údržba a diagnostika sú o ľuďoch. Je téma generačného problému aktuálna aj v oblasti údržby? Nie je to náhodou tak, že moderné technológie, ktoré budú čoraz viac využívať napr. umelú inteligenciu, dokážu nahradiť skúsených odborníkov a pri obsluhe takýchto technológií budú stačiť aj menej kvalifikovaní pracovníci?
Aj vďaka Slovenskej spoločnosti údržby som navštívil veľa výrobných organizácií či odborných výstav, kde bola prezentovaná budúcnosť údržby. Rôzne animácie činností pracovníka údržby zobrazené vo virtuálnej realite, napríklad pri výmene olejových filtrov, či predstavenie digitálnych dvojčiat sa nám zdajú ako utópia, ale najmä vo väčších spoločnostiach sú už doslova každodennou realitou.
Tak ako v minulosti bol informačný systém údržby utópiou, dnes sa pomaly bez neho nedá existovať.
Jednou z prvých podmienok zvládnutia náročného procesu transformácie priemyslu a tým aj výkonu údržby je výchova odborníkov, ktorí sa chcú naučiť ovládať stroj a chcú sa neustále zlepšovať.
Inými slovami, nepotrebujeme len špičkovú technológiu a najlepší softvér, potrebujeme šikovných a vzdelaných operátorov či údržbárov.
No niektoré otázky budú rovnaké dnes aj zajtra: aké budú náklady na údržbu a prestoje a aká bude návratnosť investícií?
Prediktívna údržba sa bude stále špecializovať na predpovedanie životnosti zariadenia, a to interne alebo externe či online napojením na monitorovanie napr. ložísk vlastným prístrojom, a na to musíme vychovať naslovovzatého odborníka. Predikcia bude neustále dominantnou údržbou. Znamená to, že vzdelaný údržbár bude na prvom mieste, aj keď bude všetko fungovať digitálne.
Kam smeruje moderná údržba v najbližších rokoch? Ktoré moderné technológie považujete v tomto smere za podstatné a čo môžu priniesť z hľadiska zlepšenia procesov údržby a diagnostiky?
Podľa môjho názoru okrem neustáleho zvyšovania bezpečnosti na pracovisku (LOTO) je to digitalizácia celej údržby. Všetky záznamy, poznámky, plány, návody na použitie, bezpečnostné prvky, aplikácie pre mobily či tablety, digitálne preberanie pracovísk a opráv interným zákazníkom, ohodnotenie a verifikácia preventívnej údržby, čiarové kódy na zariadeniach, neustále sledovanie nákladov na údržbu a trendov pohotovosti strojov či OEE.
Ďalej je to rozvoj prediktívnej údržby a eliminovanie rizík a kritických zariadení, ktoré spôsobujú najväčšie náklady na poruchy a straty na produkcii. Moderná údržba sa nevyhne ani virtuálnym tréningom údržbárov a operátorov využívaním možností digitálnych dvojčiat vo výrobe či v údržbe, ani digitalizácii výrobných procesov v súlade s konceptmi Priemyslu 4.0, a to v rozsahu servisu a ovládania procesov na diaľku aj z domáceho prostredia.
Ďakujeme za rozhovor.
