Koncoví spotrebitelia energií sa z rôznych pohnútok začínajú čoraz viac zaujímať o to, z akých zdrojov je daný typ energie. Na margo tohto trendu bolo už v roku 2008 do legislatívy SR zavedené vydávanie záruky pôvodu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie. Vysvetlime, čo táto záruka znamená, v akej forme a kto ju vydáva a ako sa k nej koncoví spotrebitelia či naopak prevádzkovatelia energetických zdrojov a dodávatelia energií môžu dostať.
Záruka pôvodu je vo všeobecnosti doklad o tom, že určité množstvo energie bolo vyrobené v konkrétnom výrobnom zdroji počas určitého obdobia výroby a za použitia určitých vstupov, ktorými sú konkrétne technológie na premenu energie, napr. fotovoltické panely, veterné alebo vodné turbíny a palivá – obnoviteľné, fosílne alebo jadrové.
Záruka pôvodu sa v súčasnosti môže týkať výroby rôznych komodít – elektriny, plynu, vodíku alebo tepla. O vydanie záruky pôvodu môže štandardne žiadať výrobca príslušnej komodity, ktorý ňou môže ďalej disponovať, napr. prevádzať ju na iného účastníka trhu. Na Slovensku zároveň platí, že pokiaľ výrobca elektriny poberá nejakú formu podpory od štátu, nemá nárok na záruku pôvodu a tá je speňažovaná v aukciách, ktorých výťažok putuje do samotného systému podpory výroby elektriny. Záruka pôvodu tak môže putovať od jedného účastníka trhu k druhému a v konečnom dôsledku ju dodávateľ príslušnej komodity môže uplatniť voči koncovému spotrebiteľovi, vďaka čomu dôjde k definovaniu individuálneho energetického mixu pre konkrétneho koncového odberateľa.
Motivácia koncových odberateľov mať špecifický energetický mix môže byť individuálna, hlavnými motivačnými faktormi môže byť interná politika spoločnosti „byť zelený alebo bezuhlíkový“, tlak legislatívy s cieľom tvoriť úsporu emisií CO2 alebo aj špecifické národné motivátory, akými je napríklad úľava na spotrebnej dani. Ak má konkrétny odberateľ príslušnej komodity záujem o záruku pôvodu, resp. o zmenu svojho individuálneho energetického mixu, musí osloviť svojho dodávateľa energie, ktorý môže v jeho prospech zabezpečiť nákup záruk pôvodu a ich uplatnenie v prospech odberateľa. Vývoj fungovania záruky pôvodu sa od jeho zavedenia do slovenskej legislatívy zmenil.
Do roku 2020 záruku pôvodu elektriny zastrešoval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), pričom dovtedy nebola evidencia záruky pôvodu zabezpečená špecifickým informačným systémom umožňujúcim automatizovanú kontrolu a elektronickú správu záruk pôvodu. Od roku 2020 vydáva záruku pôvodu elektriny spoločnosť OKTE, a. s., (Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou) prostredníctvom na to určeného informačného systému, vďaka ktorému je vydanie každej záruky pôvodu podložené skutočnými meraniami dodávky elektriny na elektromeroch a je zabezpečená kontrola správnosti informácií na záruke pôvodu.
OKTE, a. s., je zároveň členom asociácie AIB (Association of Issuing Bodies), ktorá prevádzkuje platformu AIB HUB definujúcu technické štandardy a umožňujúcu cezhraničný prenos záruky pôvodu naprieč členmi AIB. Záruka pôvodu tak môže byť zo Slovenska exportovaná do iných štátov a zároveň z iných štátov importovaná na Slovensko. Na Slovensku existuje od roku 2023 aj záruka pôvodu plynu, ktorej vydávanie a správu zabezpečuje na základe legislatívy spoločnosť SPP – distribúcia, a. s.
S postupujúcou dekarbonizáciou sa úloha záruky pôvodu elektrickej energie mení – z evidenčného nástroja sa postupne stáva plnohodnotnou obchodovateľnou komoditou. Môže byť tento model win-win pre všetky zúčastnené strany?
Záruka pôvodu elektriny v princípe predstavuje podporný mechanizmus pre výrobcov elektriny, založený na trhovom princípe a pre spotrebiteľov elektriny dôveryhodný nástroj na to, aby vedeli, za čo si priplácajú. Čím väčší je záujem spotrebiteľov o zvyšovanie podielu obnoviteľných, resp. bezuhlíkových zdrojov vo svojom individuálnom energetickom mixe, tým je vyšší dopyt po záruke pôvodu, ktorý zvyšuje hodnotu záruky získanej od výrobcov.
Hodnota finančných prostriedkov vynaložených na nákup záruky pôvodu tak v konečnom dôsledku putuje od spotrebiteľa až k výrobcovi, ak nepoberá inú formu podpory, pre ktorého je to určitý benefit za to, že na výrobu elektriny využíva príslušný typ výrobného zdroja. V praxi sa dnes záruky pôvodu primárne obchodujú bilaterálne, kde dochádza k priamemu rokovaniu dodávateľov nakupujúcich záruky v prospech svojich odberateľov s výrobcami, ktorí predávajú záruky pôvodu vydané za vyrobenú a dodanú energiu. Samozrejme, so zvyšujúcim sa záujmom o záruky pôvodu vznikajú aj noví hráči, akými sú sprostredkovatelia alebo brokeri, ktorí umožňujú jednoduchší kontakt a štandardizáciu bilaterálnych rokovaní.
Elektronické vydávanie, prevody, uplatnenie a zrušenie záruky pôvodu musí byť implementované v súlade so štandardmi európskej platformy AIB. Čo tieto štandardy definujú?
Štandard určený zo strany asociácie AIB sa nazýva EECS (European Energy Certificate System) a definuje predovšetkým pravidlá procesu vydávania záruky pôvodu vrátane požiadaviek na overenie výroby energie, pravidlá elektronickej evidencie a správu záruk pôvodu v národných registroch vrátane ich prevodov, uplatňovania a rušenia. Na základe týchto pravidiel môžu národné registre navzájom komunikovať a zabezpečiť, že záruka pôvodu vydaná v jednej krajine bude uznávaná aj v inej bez potreby dodatočného overovania správnosti informácií.
Zostaňme ešte na úrovni legislatívy – smernica RED III (Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413) prináša zásadné sprísnenie a digitalizáciu systému záruk pôvodu. Ide najmä o povinné vydávanie záruky pre elektrinu, plyn či teplo vyrobené z obnoviteľných zdrojov, ukončenie dvojitého započítavania (štátna/investičná podpora vs zohľadnenie hodnoty záruky pri výpočte výšky tejto podpory či prepojenie záruky pôvodu s mimoburzovými PPA zmluvami), prechod na detailnejšie časové pečiatky (záruky v hodinových alebo ešte kratších intervaloch), ako aj vydávanie záruky nielen pre elektrinu, ale aj obnoviteľné plyny či vodík.
Môžeme to rozmeniť na drobné a uviesť, čo všetko z toho je už realita a kedy sa aj ostatné uvedené zmeny prenesú do praxe? Smernica RED III určuje rámce, podľa ktorých sa jednotlivé členské štáty EÚ majú riadiť. Cieľom tejto smernice je zvýšiť transparentnosť trhu, zabezpečiť dôveryhodnosť deklarovaného pôvodu energie a lepšie prepojiť systém záruky pôvodu s dekarbonizáciou energetiky a fungovaním trhu. RED III zároveň formálne rozširuje rozsah pôsobenia záruky pôvodu. Ako som už uviedol, záruka pôvodu sa postupne bude vzťahovať nielen na elektrinu, ale vo väčšom rozsahu aj na obnoviteľné plyny, biometán, obnoviteľný vodík, teplo a chlad.
Niektoré z týchto mechanizmov už v niektorých členských štátoch existujú, ich plošné zavedenie však závisí od transpozície smernice do národnej legislatívy a od pripravenosti národných registrov jednotlivých členských štátov. V rámci Slovenska už dnes máme k dispozícii možnosti nakladania so zárukou pôvodu elektriny a tepla/chladu prostredníctvom OKTE, a. s., alebo zárukou pôvodu plynu prostredníctvom SPP – distribúcia, a. s.
V susednom Česku všetky tieto záruky pôvodu zastrešuje spoločnosť OTE, a. s., (Operátor trhu s energiemi), ktorej naša spoločnosť od roku 2022 poskytuje softvér na register záruk pôvodu, v ktorom podporujeme všetky komodity súčasne. Významnou novinkou je aj väčší dôraz na zabránenie dvojitému započítaniu environmentálnych atribútov energie. Ak výrobca zároveň čerpá investičnú alebo prevádzkovú podporu, členské štáty musia zabezpečiť, aby bola hodnota záruky pôvodu pri poskytovaní podpory primerane zohľadnená alebo aby nedochádzalo k dvojitému ekonomickému zvýhodneniu tej istej environmentálnej hodnoty.
Konkrétny spôsob implementácie však ponecháva smernica do značnej miery na jednotlivé členské štáty. Na Slovensku už od roku 2020 funguje princíp, že pokiaľ výrobca poberá určitú formu podpory, nárok na vydanie záruky pôvodu za túto elektrinu nemá a záruka pripadá na účet OKTE, a. s. Spoločnosť následne organizuje aukcie záruk pôvodu, v rámci ktorých sa ponúkajú účastníkom trhu a tí si ich môžu kúpiť. V neposlednom rade smernica RED III spomína prechod na jemnejšiu granularitu vydávania záruky pôvodu, čo je takisto individuálna záležitosť jednotlivých členských štátov závisiaca od štruktúry a dostupnosti dát na ich vydávanie.
Pre určitú skupinu prevádzkovateľov registra záruk pôvodu môže byť implementácia prechodu na inú granularitu vydávania záruky otázkou niekoľkých rokov, pre inú tento horizont môže byť kratší. V najbližších rokoch bude kľúčová jeho transpozícia do národných právnych predpisov, technická implementácia v jednotlivých registroch a harmonizácia pravidiel v rámci systému AIB. Práve od toho bude závisieť, ako rýchlo sa všetky nové prvky smernice stanú bežnou súčasťou trhu v EÚ.
Záruka pôvodu môže byť vydaná nielen na elektrinu, resp. plyn či vodík vyrobené z OZE na území Slovenska, ale de facto ktoréhokoľvek štátu EÚ. Ako prebieha proces uznávania a importu zahraničnej záruky pôvodu na našom trhu?
V zmysle záruky pôvodu elektriny, ktorú zastrešuje spoločnosť OKTE, a. s., existujú v princípe dva spôsoby uznania zahraničnej záruky pôvodu. Záruka pôvodu vydaná v štátoch, ktoré sú súčasťou asociácie AIB, a zároveň pod hlavičkou štandardu EECS môže prísť na Slovensko prostredníctvom platformy AIB HUB. Import záruky pôvodu zo zahraničia cez platformu AIB HUB až do registra záruk pôvodu prevádzkovaného spoločnosťou OKTE, a. s., je automatický a záruky sú okamžite uznané a k dispozícii účastníkom trhu, ktorý takéto záruky pôvodu prijal od ich odosielateľa zo zahraničia.
Dôležité je, že nejde len o administratívny presun certifikátu. Každá záruka pôvodu môže existovať a môže byť uplatnená iba raz. Systém preto obsahuje viacero kontrolných mechanizmov, ktoré zabraňujú duplicitnému použitiu alebo dvojitému započítaniu environmentálnych atribútov elektriny. Práve jednotné štandardy AIB zabezpečujú, že záruka vydaná napríklad v Rakúsku, Nórsku či Holandsku má po importe na Slovensko rovnakú právnu a technickú dôveryhodnosť ako záruka vydaná domácim vydavateľom.
Proces uznania záruky pôvodu vydanej v nečlenských štátoch AIB a bez hlavičky štandardu EECS nie je v súčasnosti automatizovaný a často prináša množstvo byrokracie a otázok na overenie platnosti záruky pôvodu. Takéto záruky sa zároveň nemôžu dostať do priestoru EECS a je nutné s nimi nakladať individuálnym spôsobom.
Od mája 2026 prešlo OKTE, a. s., z jednostrannej aukcie na otvorený trh, kde môžu ponuky zadávať aj samotní výrobcovia a dodávatelia. Čo to prinesie pre účastníkov trhu a čo si táto zmena vyžiada z hľadiska párovania objednávok (pay-as-clear) a dosiahnutia čo najvyššieho spoločenského prospechu v rámci aukcií?
Prechod z jednostrannej aukcie, ktorá bola primárne nástrojom na zužitkovanie záruk pôvodu z podporovaných zdrojov, na otvorený trh je významným krokom v prospech účastníkov trhu. V praxi tak vzniká lokálne obchodné miesto, kde je možné na trhových princípoch nakupovať a predávať záruky pôvodu účastníkmi trhu. Vytvára sa tým nová možnosť predávať záruky pôvodu aj samotným účastníkom trhu (menším alebo väčším) priamo v domácom registri záruk pôvodu.
Účastník trhu môže predať záruky priamo prostredníctvom systému, v ktorom má záruky pôvodu evidované. Nie je vystavený riziku zlyhania ich fyzického prevodu alebo finančných tokov vyplývajúcich z ich predaja, nakoľko register záruk pôvodu všetky tieto funkcionality zabezpečuje automatizovane na základe výsledkov aukcie. Tieto princípy môžu povzbudiť aj menších výrobcov k tomu, aby si vydávali menšie množstvo záruk pôvodu a predávali ich automatizovane prostredníctvom aukcií.
Pre účastníkov trhu nakupujúcich záruky tak môže dôjsť k zvýšeniu ponuky, čo môže zatraktívniť ich záujem získavať záruky pôvodu prostredníctvom aukcií priamo vo svojom domácom registri. V režime jednostrannej aukcie bol využívaný princíp tvorby ceny pay-as-bid, ktorého cieľom bola maximalizácia výťažku z predávaných záruk pôvodu za podporovanú elektrinu. Pri otvorenom trhovom mieste je tento princíp diskriminačný, preto s príchodom otvorenej aukcie došlo k zvoleniu iného princípu pay-as-clear, ktorého cieľom je vytvárať vyváženú marginálnu cenu pre jednotlivé produkty záruky pôvodu na základe rovnováhy dopytu a ponuky a s cieľom maximalizácie parametru spoločenského prospechu (social welfare).
Spoločenský prospech predstavuje celkovú hodnotu, ktorú jednotliví účastníci trhu pripisujú obchodovaným zárukám. Cieľom tohto párovacieho algoritmu je priradiť záruky tým kupujúcim, ktorí ich oceňujú najviac, pričom sa uspokojujú ponuky predávajúcich s najnižšou požadovanou cenou.
Pre ďalší rozvoj európskeho trhu so zárukami pôvodu je dôležité umožniť okrem bilaterálnych zmlúv vytvárať riešenia, ktoré podporia organizované obchodovanie, zvýšia likviditu a umožnia jednoduchý prístup aj najmenším účastníkom trhu k obchodovaniu so zárukami pôvodu. Jedným z takýchto riešení je koncept digitálnej aukčnej platformy DIANA, ktorú vyvíja vaša spoločnosť. Čo táto platforma umožňuje a aký je jej princíp?
V rámci našich skúseností a diskusií s účastníkmi trhu dlhšie vnímame potrebu nadnárodného organizovaného obchodného miesta, ktoré umožní účastníkom trhu jednoduchý prístup k zárukám pôvodu, vytvorí ich jednotnú cenotvorbu a zjednoduší prístup účastníkov trhu k tomuto typu obchodovania. Práve preto vznikla myšlienka projektu vývoja platformy DIANA (digitálna aukčná platforma) určená predovšetkým pre prevádzkovateľov registra záruk pôvodu.
Platforma nadväzuje na skúsenosti pri vývoji aukčných mechanizmov na úrovni lokálnych obchodných miest (nový princíp aukčného mechanizmu spustený v OKTE, a. s., v máji 2026) a prináša prirodzené rozšírenie tohto prístupu na nadnárodnú úroveň. Platforma DIANA postavená na riešení XMtrade®/GOM (Guarantees of Origin Matcher) predstavuje centrálny koordinačný a integračný prvok pre organizované obchodovanie so zárukami pôvodu medzi ich viacerými registrami.
Úlohou platformy je koordinácia spoločného aukčného procesu, štandardizácia dátovej výmeny medzi registrami, validácia prijatých údajov, výpočet výsledkov aukcie a prípravu podkladov na cezhraničné vyrovnanie obchodovania. Zapojení prevádzkovatelia registra záruk naďalej zodpovedajú za vzťah a komunikáciu so svojimi účastníkmi trhu, za lokálne pravidlá pre účasť v aukcii, za zber objednávok a za následnú realizáciu fyzického a finančného vyrovnania voči svojim účastníkom trhu.
Zavedenie digitálnej platformy DIANA bude prínosom nielen pre národných prevádzkovateľov registra záruk pôvodu, ale aj samotných účastníkov energetického trhu. Skúsme v stručnosti spomenúť tie najdôležitejšie prínosy spomínanej platformy.
Z pohľadu účastníkov trhu je kľúčovým prínosom vytvorenie jednoduchého prístupu k cezhraničnému organizovanému aukčnému trhu so zárukami pôvodu, v ktorom môžu na pravidelnej báze predávať a nakupovať štandardizované záruky pôvodu. Vďaka prepojenému trhu majú účastníci trhu možnosť prístupu k širšej ponuke a dopytu záruk pôvodu s väčším objemom a počtom účastníkov trhu v porovnaní s lokálnym (národným) trhom.
Z pohľadu obchodovania záruk medzi benefity patrí aj spôsob oceňovania. Výsledná marginálna cena vzniká na základe organizovaného aukčného mechanizmu, nie iba individuálnym bilaterálnym rokovaním, čo podporuje férovejšie a porovnateľnejšie cenové signály pre účastníkov trhu. Platforma DIANA (XMtrade®/GOM) neovplyvňuje princíp komunikácie medzi prevádzkovateľmi registra záruk pôvodu a účastníkmi trhu, preto je jedným z benefitov pre účastníka trhu aj zachovanie komunikácie s vlastným registrom a minimalizácia administratívnej záťaže prostredníctvom priameho prístupu na cezhraničný trh cez vlastný register v porovnaní s bilaterálnym obchodovaním.
Z pohľadu prevádzkovateľov registrov je veľkou výhodou, že môžu svojim účastníkom ponúknuť organizované aukčné obchodovanie bez potreby vyvíjať a prevádzkovať vlastnú aukčnú platformu. Zároveň si zachovávajú vzťah s domácimi účastníkmi trhu, keďže DIANA funguje ako spoločná koordinačná a integračná vrstva medzi registrami. Platforma tiež zjednodušuje cezhraničnú spoluprácu prostredníctvom štandardizovaných rozhraní a procesov, čím znižuje technickú aj administratívnu náročnosť zapojenia do spoločného trhu.
Ako vnímate možnosti technológií, ako je blockchain alebo smart contracts v súvislosti s automatizáciou procesu vydávania a rušenia záruk pôvodu v reálnom čase?
V súčasnosti zabezpečujú vydávanie aj celú správu záruk pôvodu na to určené registre, ktoré fungujú centralizovane vo vybraných doménach, resp. členských štátoch AIB. V tomto kontexte databáza záruk pôvodu v každom štáte nie je distribuovaná, ale centralizovaná, čo nie je kompatibilné s technológiou blockchain. Pri správe záruk pôvodu sú takmer všetky aktivity so zárukami pôvodu, okrem samotného vydania na základe obdobia výroby, vykonané blízko reálneho času.
Zo skúseností, ktoré máme z prevádzky informačných systémov pre organizátorov trhu alebo prevádzkovateľov distribučných sústav, vieme, že princíp zberu meraní a komunikácie s elektromermi je veľmi široká a zložitá téma a závisí od okolností a schopností vykonávania diaľkového odpočtu, riešenia problematiky opráv meraní a pod. Z tohto hľadiska je model centralizácie verifikácie správnosti vydávania záruk pôvodu pod záštitou jednej zodpovednej inštitúcie (prevádzkovateľ registra záruk pôvodu) najvhodnejším modelom aj z dôvodu potreby evidencie a kontroly rôznych iných parametrov záruk pôvodu ako merania na odberných a odovzdávacích miestach.
Automatizácia vydávania záruk pôvodu a zjednodušenie administratívnej záťaže je možné už dnes bez potreby zapájania iných technológií a máme s ňou pozitívne skúsenosti na Slovensku aj v Čechách. Približovanie procesov k reálnemu času je postupný krok a súvisí predovšetkým s evidenciou vymenovaných vstupov, akými sú merania a palivové výkazy výrobcov komodít. Postupnou digitalizáciou procesov na strane prevádzkovateľov sústav, výrobcov komodít, prevádzkovateľov registra, organizátorov trhu a podobných inštitúcií zapojených do procesu vzniku záruk pôvodu však predpokladáme postupné skracovanie lehôt a približovanie vydávania záruk k času ukončenia obdobia výroby príslušnej komodity, za ktoré sú záruky pôvodu vydávané.
Pozrime sa na záver do sklenenej gule. Vydávanie záruky pôvodu naberá na obrátkach v celej Európe a prináša nesporné výhody pre výrobcov a dodávateľov elektriny/plynu/vodíka z OZE aj pre samotných spotrebiteľov. Ako bude teda vyzerať najbližších pár rokov táto oblasť?
Z verejných štatistík EECS záruk pôvodu skutočne vyplýva, že ich využívanie postupne rastie, čo potvrdzuje význam záruky pôvodu z pohľadu výrobcov aj spotrebiteľov. Napriek neexistencii koordinovaného trhu so zárukami pôvodu teda záujem o ne rastie a s príchodom riešení ako DIANA môže dôjsť k ešte väčšiemu záujmu aj menších hráčov na trhu o záruky pôvodu akýchkoľvek komodít.
Energetika sa vďaka digitalizácii dostáva bližšie aj k menším účastníkom trhu a v konečnom dôsledku sa podporujú také zdroje energií, ktoré majú ekologický rozmer alebo prinášajú úsporu emisií. Očakávam, že záujem o záruku pôvodu ako dôveryhodný nástroj deklarovania informácií o výrobe príslušných komodít sa stane základom aj nových výziev, akými sú konverzie energií, keď napríklad z elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov dôjde k výrobe obnoviteľného vodíka. Vodíkový trh je v zárodkoch, avšak už dnes prebiehajú rôzne iniciatívy, ktorých cieľom je naštartovať trh s vodíkom.
Jednou z nich je platforma pod hlavičkou Európskej komisie (EU Energy & Raw Materials Platform), dodávaná spoločnosťou SFÉRA, a. s., v spolupráci s PwC, ktorá disponuje mechanizmom na prepájanie výrobcov vodíka so spotrebiteľmi, čo pomáha naplniť tento cieľ. Vodík môže byť jedným z nástrojov flexibilného využitia volatility na trhu s elektrinou, ktorý okrem existujúcich nástrojov flexibility a akumulácie elektriny pomôže európskemu trhu s elektrinou vyrovnať sa so „šokovým“ režimom.
Ďakujeme za rozhovor.
