Analýza trhu - Priemysel 4.0
Praktický sprievodca priemyselnou robotikou

Dokáže priemysel využiť umelú inteligenciu?

Výrobný a spracovateľský priemysel prostredníctvom riadiacich systémov a regulátorov v podstate využíva umelú inteligenciu už niekoľko rokov v obmedzenej forme, napr. samonastavujúce sa PID regulátory či Kalmanove filtre. Možno považovať za prvky umelej inteligencie napr. dynamické programovanie či rôzne stochastické metódy riadenia? Asi áno.

Strojové učenie sa vo veľkom využíva aj pri identifikácii či modelovaní procesov a ešte výraznejšie napr. pri neurónových sieťach. Avšak je umelá inteligencia pripravená prevziať riadenie celých technológií či prevádzok? Dnes je stále náročné posúdiť vplyv umelej inteligencie na riadenie procesov, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Umelá inteligencie je oblasťou, ktorá stavia už na existujúcich nápadoch a myšlienkach. Preto sú takmer všetky metódy umelej inteligencie postavené na princípe prírastku k predchodcovi.

Druhým dôvodom je, že umelá inteligencia aj riadenie procesov majú spoločného predchodcu – kybernetiku. Najnovšie aktivity v oblasti umelej inteligencie sa vracajú práve ku koreňom tejto vednej disciplíny. Je niekoľko ďalších dôvodov, prečo by mohla byť vo výrobnom prostredí dobrým pomocníkom. Jedným z nich je problém uchovávania znalostí v priemyselných podnikoch. Odchod skúsených pracovníkov či už do dôchodku, alebo ku konkurencii je vážnym problémom. Snahou je nielen tieto znalosti zachrániť a uchovať, ale ich dokázať v rámci podniku aj distribuovať.

Táto potreba vzniká najmä pri návrhu procesov, diagnostike zariadení, plánovaní či vo fáze návrhu technických riešení. Ďalšou oblasťou, kde by mohla umelá inteligencia prísť vhod, je riešenie stále rastúcej zložitosti vykonávania rozhodnutí. Zložitosť sa prejavuje v tom, že máme na výber z čoraz väčšieho množstva možností a treba medzi nimi vybrať to najvhodnejšie riešenie.

Opäť sa to týka technikov pri rozhodovaní, ako navrhnúť nejaké zariadenie, ako načasovať jeho výrobu. Narastajúca flexibilita výroby pridáva plánovačom oveľa viac možností, čo komplikuje proces rozhodovania. V súčasnosti sa rieši aj problém, ako dostať z úrovne prevádzky čo najviac informácií. To však prináša ďalší problém: ako zredukovať online informácie na nevyhnutné množstvo, ktoré potrebujú jednotliví pracovníci na rozhodovanie? Zároveň sa však začína podstatne skracovať čas vyhradený na (správne) rozhodovanie.

A nakoniec je tu problém vzájomného prepojenia procesov. Ak nie je návrh produktu optimalizovaný pre výrobu, montáž, distribúciu či služby, tak sa budú zvyšovať náklady na výrobu a možno sa bude znižovať výsledná kvalita. Otázka teda znie – ako možno návrh koordinovať so všetkými nasledujúcimi činnosťami? Priestor na využitie umelej inteligencie v priemysle je, zdá sa, jasný.