Správne využitie tohto predpokladu je však podmienené kvalifikovaným výberom zdroja tepla – dnes obvykle plynového kotla. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že to nebude žiadny veľký problém. Dom s takou malou tepelnou stratou musí vykúriť praktický každý kotol, ktorý sa vyskytne na našom trhu. Áno, to je pravda. No iba vtedy, pokiaľ prevádzkové náklady a tepelná pohoda nebudú patriť medzi naše priority.
Ak však očakávame ekonomické a komfortné vykurovanie, stáva sa práve malá tepelná strata domu tým najväčším problémom. Dôvod je prostý. Tepelná strata domu uvedená v projekte vykurovania je vypočítaný hraničný parameter platný len pri najnižších vonkajších teplotách. V našom klimatickom pásme je to vtedy, keď tieto hodnoty poklesnú pod -12 alebo -15 °C.
tatistika aj osobné skúsenosti však hovoria, že sú to maximálne 2 – 3 týždne v roku. To je menej ako 10 % z obvyklých 32 týždňov bežnej vykurovacej sezóny. Naopak zvyčajné vonkajšie teploty v zimnom období oscilujú okolo 0 °C. Vtedy na vykurovanie stačí výkon menší ako 25 % straty daného objektu. Pre moderné novostavby táto okamžitá tepelná strata predstavuje hodnotu len 2 – 4 kW.
Preto treba na vykurovanie zvoliť taký kotol, ktorý je schopný znížiť svoj výkon na túto hodnotu a garantovať tak neprerušované vykurovanie objektu i pri vonkajších teplotách okolo 0 °C. Pokiaľ nie je táto požiadavka splnená a kotol je prevádzkovaný mimo svojho pracovného rozsahu, začína tzv. cyklovať. Štandardné kotly so štartovacím výkonom 6 – 8 kW absolvujú takýchto cyklov okolo 40 000 ročne.
Toto číslo vyzerá značne nevierohodne, ale po prepočte na počet vykurovacích dní v roku predstavuje len jeden štart kotla počas desiatich minút. Z praxe vieme, že ani minútové intervaly nie sú výnimkou. Dôsledkom týchto cyklov je výrazná nadspotreba sprevádzaná skrátením životnosti kotla a hrubým narušením tepelnej pohody v dome.
