Čoraz viac ľudí si kladie otázky: Koľko skutočne stoja jednotlivé energetické zdroje? O koľko sú staré zdroje lacnejšie ako nové? Aká je výška dotácie pre jednotlivé energetické zdroje? Napriek tomu, že možno panuje všeobecné presvedčenie, že sa jedná pri určovaní ceny energie o jednoduchú vec, realita je v skutočnosti oveľa zložitejšia. Nestačí len porovnať výkupné, štátom stanovené tarify obnoviteľných zdrojov energie alebo burzové ceny fosílnych zdrojov. Výška výkupných cien ani z ďaleka neodzrkadľuje skutočnú výšku nákladov, ktoré spoločnosť platí za využívanie energetického zdroja.
Všetky energetické zdroje sú totiž ešte aj dnes dotované štátom a spoločnosťou. Koľko stojí elektrina Dochádza k socializácii nákladov na produkciu elektrickej energie. Výstižnejšie povedané, výkupná a burzová cena energie je iba jedna zo zložiek, ktorá určuje jej celkovú hodnotu. Cenu elektrickej energie z môjho pohľadu tvorí ako základná časť výkupná cena stanovená trhom alebo štátom. Táto sa mení v podstate každoročne. Cena na burze už desiatky rokov mierne rastie. Smerom nadol sa hýbe najmä v posledných rokoch v dôsledku hospodárskej krízy. Naproti tomu štátom stanovená výkupná cena u obnoviteľných zdrojov zase každoročne klesá.
Je to dôsledok nastavenia zákonov o obnoviteľných zdrojoch v jednotlivých krajinách, ktoré vychádzajú z nemeckého zákona EEG. Znižovanie výkupnej ceny má viesť postupne ku konkurencieschopnosti obnoviteľných zdrojov. Táto zložka cenotvorby je z môjho pohľadu najtransparentnejšia. Druhou zložkou sú priame investičné dotácie a úľavy na daniach. Táto časť ceny má priamy dopad na rozpočet štátu, no napriek tomu sa v cene neodzrkadľuje. V skutočnosti nie je jednoduché určiť podiel týchto nepriamych dotácií. Ich výška je na začiatku využívania energetického zdroja vysoká a postupne sa znižuje. Cieľom je postupne ich znížiť na nulu.
Faktom však ostáva, že najmä uhoľná energetika ich poberá už desaťročia. Treťou zložkou sú externé náklady. Jedná sa o náklady na výskum a vývoj, odstraňovanie prírodných katastrof alebo revitalizáciu poškodeného územia. U atómových elektrární taktiež skladovanie jadrového odpadu. V tomto prípade sa jedná hlavne o doménu fosílnych elektrární. Náklady na túto zložku sú v prevažnej miere socializované. Podľa štúdie Germanwatch (Warum sich die Energiewende rechnet, Berlin 2011) vyzerá porovnanie cien elektrickej energie, ktoré zahŕňa všetky priame a nepriame zložky ceny v Nemecku takto: atómová energia 12,8 Ct/kWh, čierne uhlie 12,1 Ct/kWh, hnedé uhlie 12,2 Ct/kWh, vietor (onshore) 7,6 Ct/kWh, voda 6,5 Ct/kWh a fotovoltika 46,5 Ct/kWh.
Cena bázickej energie sa na európskej burze EEX pritom pohybuje medzi 5-6 Ct/kWh. Existuje viacero delení zložiek ceny energie, ktoré sú vypracované prevažne zástancami nových technológií. Zo všetkého je ale zrejmé, že u všetkých energetických zdrojov znáša občan časť nákladov na výrobu energie priamo a časť nepriamo. Všetky zdroje elektrickej energie sú dotované. Staré fosílne zdroje sú dotované dlhodobo už počas niekoľkých desaťročí. Pri obnoviteľných zdrojoch je cena transparentnejšia, keďže odzrkadľuje väčšinu ich nákladov. Preto je u niektorých zdrojov navonok vyššia. U klasických zdrojov sa zase cena tvorí nepriamo, externými nákladmi, úľavami a dotáciami. Faktom ale ostáva, že žiadny zdroj energie, či už fosílny alebo obnoviteľný, nie je vyslovene lacný. Každý má svoju cenu, ktorú môže byť na prvý pohľad vidieť alebo nie.
