Chytré mestá tvoria chytré domy
Rezervám pri znižovaní energetickej náročnosti a využívaní obnoviteľnej energie venoval úvodnú reč prof. Dušan Petráš zo Stavebnej fakulty STU. Okrem iného poukázal na nebytové domy, z ktorých takmer polovicu tvoria verejné budovy, väčšinou neobnovené. Mnohé zahraničné príklady revitalizácie panelových sídlisk s cieľom energetickej úspory a humanizácie prostredia demonštrovala dr. Edita Vráblová z Fakulty architektúry STU a možnosti financovanie projektov smart cities predstavila doc. Daniela Špirková z Ústavu manažmentu Stavebnej fakulty STU.
Príklady projektov pasívnych budov poskytol Vladimír Balent z divízie Isover skupiny Saint-Gobain prezentáciou realizácie stavieb rodinných domov v rakúskom Kittsee. Záujem vzbudil i aktuálny projekt multikomfortného obytného domu Zelené átrium v Trnave. „Ide pravdepodobne o prvý pasívny certifikovaný bytový dom a taktiež prvú stavbu na Slovensku ašpirujúcu na certifikát LEED PLATINUM. Energetická nezávislosť, ekológia a sociálna ekológia tohto komplexného konceptu je slovenský unikát. Predstavuje výnimočný príklad „inteligentnej“ stavby hodný nasledovania, ktorý sa môže stáť základňou pre vyššie inteligentné sídelné celky,“ povedal Vladimír Balent zo spoločnosti Saint-Gobain, divízie Isover, hlavného partnera stavby. Exkurzia a výklad na mieste projektu bola bodkou za konferenciou venovanou chytrým stavbám budúcnosti.
Chytré mestá v strednej Európe
Časť prednášok sa venovala medzinárodným skúsenostiam s aplikáciou konceptu smart cities. Prezentácie porovnali prístupy vo Viedni, Bratislave a Prahe. Monika Arkai na príklade Viedne zdôraznila nutnú súčinnosť obyvateľov mesta pri jeho plánovaní. “Smart city nie je problémom len dopravných inžinierov, architektov a projektantov. Potrebná je aj participácia občanov, aby vzali projekty za svoje.“ Bratislavu na ceste k inteligentnému mestu predstavila jej hlavná architekta Ingrid Konrad. Zdôraznila potrebu novej identity mesta, participáciu občanov na plánovaní, humanizáciu sídlisk zo 70. rokov a vytváranie príjemných priestorov pre bývanie. Z európskych projektov zmienila adaptačné stratégie pre zmenu klímy.
„Je potrebné zvyšovať plochy zelene a znižovať spevnené plochy, aby sme eliminovali prílišné prehrievanie mesta v lete a ochladzovanie v zime.“ Predstavila tiež Program pre udržateľný rozvoj mesta XXI, štúdiu verejných priestorov s participáciou študentov architektúry a účasť v europrograme FP7 Energy – Smart Cities pre energeticky trvalo udržateľné mestá. „Spoločným menovateľom všetkých týchto projektov je mesto príjemné pre život. Nie sme smart city, musíme riešiť mnohé jazvy nášho mesta, ale sme na ceste,“ zhodnotila.
Chytré realizácie
Napĺňanie konceptu smart cities a aplikácia inteligentných riešení musí prebiehať v celom procese od strategických plánov až po samotnú realizáciu. Chytré projektovanie, výstavbu i manažment budovy s pomocou systému Building Information Modeling (BIM) predstavil Ján Žilka zo spoločnosti ŠTOR CAD Computers.
“BIM nie je len novátorský prístup, je to skôr filozofia - prístup, v ktorom ide všetkým zainteresovaným o spoločnú vec - vznik kvalitnej stavby, ktorá bude čo najlepšie zodpovedať ich víziám. Zároveň svojimi monitorovacími funkciami umožňuje efektívnu a udržateľnú správu budovy a jej ľahké začlenenie a fungovanie v rámci chytrých miest.”
Príkladmi chytrej mobility a výhodami jej implementácie sa vo svojej prezentácii zaoberal David Bárta z Centra dopravného výskumu ČR. Ukážkou výsledku spolupráce ich výskumu a vývojárskej firmy je systém chytrého parkovania, ktorý maximalizuje využitie parkovacích miest v meste.
Možnosti využitia geoinformatiky a tzv. location intelligence pre plánovanie obnoviteľných zdrojov energie v chytrých mestách demonštroval Jan Sirotek z Clever Maps na príklade analýzy dát a výsledného návrhu efektívneho umiestnenia fotovoltických článkov na strechách budov.
Konferencia Smart Cities je druhou z cyklu odborných podujatí organizovaných v rámci druhého ročníka súťaže energeticky a architektonicky výnimočných stavieb Building Efficiency Awards (BEFFA) a podporili ju energetická spoločnosť Západoslovenská energetika, ŠTOR CAD Computers, Slovenská technická univerzita v Bratislave a generálny partner súťaže BEFFA, skupina Saint-Gobain, najmä jej divízia Isover, Rigips a Weber. Záštitu prevzalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, SAS, Združenie pre podporu obnovy bytových domov a hl. mesto Bratislava. Záštitu konferencii udelili tiež Slovenská komora stavebných inžinierov a Slovenská komora architektov. Mediálnym partnerom konferencie bol aj iDB Journal.
