Ing. Ondřej Štrup

Boli ste hlavným iniciátorom založenia organizácie FM Institute Slovakia, ktorá je slovenskou verziou obdobnej spoločnosti fungujúcej v Českej republike už nejaký čas. Mohli by ste priblížiť jej históriu?

O. Štrup: Asociácia facility managementu IFMA Czech republic Chapter existuje v Českej republike od roku 2000. Už počiatku jej existencie som cítil, že je potrebné sa vzdelávať. Každá asociácia je svojím spôsobom spolok záhradníkov, čiže aktívna je natoľko, ako je aktívny každý člen. Všetci hovorili o potrebe vzdelávania, ale nikomu sa do toho nechcelo. Bol som aktívny v rámci komisie prípravy noriem a povedal som si, že je potrebné organizovať školenia o európskej norme facility managementu.

Začal som preto robiť jednodňové semináre. Raz za mnou prišiel jeden kolega a povedal mi, že by bolo dobré, keby som problematiku facility managementu školil komplexne a prišiel s nápadom rekvalifikačného kurzu. V roku 2008 sme teda vytvorili 15-dňový rekvalifikačný kurz, ktorý sme riadne prihlásili na Ministerstvo školstva. Chcel som ho organizovať pod hlavičkou FM Institute, ten však v tej dobe ešte neexistoval, tak som kurz realizoval pod krídlami svojej konzultačnej spoločnosti, hoci už s názvom FM Institute. Tento stav trval tri roky. Potom som založil FM Institute ako samostatnú spoločnosť a ďalšia akreditácia kurzu na Ministerstve školstva prebehla v roku 2011 už pod hlavičkou FM Institute.

Vlani sme získali akreditáciu na ďalšie tri roky a tento rok druhú akreditáciu na ďalší 15-dňový kurz nižšej kategórie manažérov podporných služieb a prevádzky. V roku 2016 pripravujeme kompletný celý systém vzdelávania s jednotlivými kurzami, ktorý je možné absolvovať ako celok, ale aj po jednotlivých kurzoch. Mojou víziou je pripraviť kompetenčný model s kritériami, ktoré budú môcť absolventi získavať. Odbor facility managementu tak dostane nejaký rámec. Všetky renomované svetové vysoké školy sú postavené na tzv. kompetenciách, ktoré majú svoje parametre. Pre ilustráciu, išlo by napr. o kompetenčný model riadenia, finančnú zručnosť, technickú zručnosť na manažérskej, prevádzkovej úrovni, na vzduchotechniku, vykurovanie, schopnosť riadiť autoprevádzku, bezpečnostné služby, atď. Uchádzači o štúdium si budú môcť podľa ľubovôle vybrať kompetencie, ktoré uznajú za vhodné.

Aké podmienky ste museli splniť, aby ste dostali akreditáciu kurzu?

O. Štrup: Podmienky boli dosť prísne. Potrebné je mať pripravenú celú koncepciu kurzu, lektorov a po získaní akreditácie nie je možné robiť nejaké zásadné zmeny. Naši lektori, ktorých je cez 30, sú výsostne z praxe, žiaden nie je z akademickej pôdy. Tvoria ich riaditelia, generálni riaditelia a špecialisti najvyššej triedy. Prednášky počas školenia obohacujú početnými postrehmi z praxe, čo je mimoriadne cenné. Ja hovorím, že absolventi kurzov získajú tak 40% od lektorov a zvyšných 60% vo workshopoch z interakcie medzi sebou, keďže si vymieňajú názory a skúsenosti oba tábory, ako zo strany klientov, tak aj zo strany poskytovateľov. Pätnásťdňový kurz končí ťažkým testom a obhájením seminárnej práce. Ak zvládnu budúci absolventi oboje, dostávajú certifikát. Cieľom hlavného kurzu je, aby absolventi nadobudli všeobecný prehľad o každej oblasti facility managementu a ako ich synergicky využiť v praxi. Za 15 dní sa samozrejme nedá komplexne naučiť facility management, veď v USA to je samostatný odbor s päťročným samostatným štúdiom. Dá sa však získať celkom slušný prehľad. Mimochodom, začiatkom mája sme certifikovali 313. facility manažéra od roku 2008, kedy sme získali akreditáciu. Naši absolventi pochádzajú na 99% z praxe.

Ako ste prišli na myšlienku založiť FM Institute aj na Slovensku?

O. Štrup: Na Slovensko mám úzke väzby a veľmi dobré vzťahy so špičkou tunajšieho facility managementu. Bol to teda logický krok. Najskôr som oslovil už bývalú prezidentku Slovenskej asociácie facility managementu (SAFM) doc. Vieru Somorovú, tá však mala trochu iné predstavy o vedení školení. Následne som nadviazal kontakt s Andreou Szabovou, ktorá má profesijne na starosti facility management v bratislavskom hoteli Carlton a dohodol som sa s ňou na rozbehnutí školení pod hlavičkou novo založenej spoločnosti FM Institute Slovakia.

Predstava bola, že na Slovensku budú kurzy previazané s univerzitným akademickým svetom, čo v Českej republike chýba. U nás bol v minulosti pokus priniesť facility management na akademickú pôdu, doc. Vyskočil však na Vysokej škole ekonomickej v Prahe v skutočnosti facility management neučil, išlo skôr o makroekonomický nástroj. Za facility management on považoval správu majetku a upratovanie a všetko ostatné zaradil do kategórie zdieľaných služieb, čo je vôbec nie je v zmysle európskej normy.

Ja vám závidím, že tu máte oba typy vzdelávania. Akademický svet je totiž zameraný na mladú generáciu a tiež na teoretickú prípravu facility manažérov, čo je bežným javov všade vo vyspelom svete. Nie je to jednoduché skĺbiť a ani na Slovensku sa zatiaľ nepodarilo. Kurzy na Slovensku sú mierne modifikovanou kópiou kurzov v Českej republike s väčším zameraním na požiadavky slovenského trhu, čo je napríklad výraznejšia orientácia na majetkovú podstatu facility managementu a nájomné zmluvy. Na Slovensku nie sú kurzy tak zviazané ako v Čechách, kde ich po akreditácii nesmieme tri roky meniť. Napriek tomu som kolegom zo slovenského Facility management Institute odporučil, aby kurzy facility managementu akreditovali, pretože potom získajú oficiálnu váhu.

Kde sa dá certifikát z vášho kurzu využiť?

O. Štrup: Niekto môže kurz absolvovať z dôvodu, že je nezamestnaný a certifikát mu umožňuje niekde zažiadať o miesto. Takisto sa už niekoľkokrát stalo, že vo výberových konaniach bola podmienka, aby mal uchádzač doklad o absolvovaní adekvátneho vzdelania a v podstate jediným oficiálnym dokladom je ten náš rekvalifikačný kurz, ktorý je zároveň potvrdením odbornosti. K tomu aktuálne pribudnú aj prví absolventi trojročného vzdelávania odboru facility management s titulom diplomovaného špecialistu facility manažéra na úrovni tzv. areálových manažérov resp. manažérov špeciálnych služieb. Pred troma rokmi vznikol tento odbor na Vyššej odbornej škole v Chotěboři ako forma denného štúdia.

So vzdelávaním v oblasti facility managementu máte ambiciózne plány. Aký potenciál má vlastne facility management ako odbor na Slovensku resp. v Českej republike?

O. Štrup: V USA je facility manažér v rebríčku zárobkov asi desiata najlepšie platená profesia. Americký model je technicky orientovaný. V našom geografickom regióne je zatiaľ problém ten, že nie sme veľmi servisne orientovaní. Anglofónny svet vníma servis ako produkt samotný a niekde ho stavajú možno aj vyššie. Američania napr. nie sú veľmi unesení z toho, akým autom jazdia. Auto vnímajú ako prostriedok, ktorým potrebujú jazdiť a vedia sa ním premiestniť z jedného miesta na druhé. Kupujú si možnosť jazdiť autom.

A to nám a v podstate aj ďalším európskym národom chýba. Samotnému produktu prikladajú vyššiu váhu ako službe. Akonáhle začnú manažéri klientov v Čechách vnímať, že služba ich zamestnancom pridáva pri tvorbe produktu nejakú hodnotu navyše, v tú chvíľu začne byť pre nich zaujímavá. Všetci od facility managementu očakávajú úsporu, ten má však reprezentovať pridanú hodnotu. Vďaka efektívne organizovanému facility managementu narastie výkonnosť zamestnancov viac ako sú náklady na realizáciu FM služieb. V našom kurze sme mali jednu absolventku a v záverečnej seminárnej práci spočítala náklady asistentiek vysoko postavených šéfov spoločností v súvislosti s nutnosťou pravidelných návštev pošty. Zistila, že by sa tak zaplatili traja poštoví poslíčkovia.

Pán Škotta, ste jeden z čerstvých absolventov kurzu českého FM Institute. Ako ste spokojný s jeho kvalitou?

A. Škotta: Ja som spokojný. Keďže v Erste Bank Group mám na starosti facility management z globálneho hľadiska, tak kurz bol pre mňa šitý na mieru. Z môjho pohľadu nie je ten kurz veľmi vhodný pre niekoho, kto o facility managemente vôbec nič nevie, pričom najvhodnejší je pre subjekty spravujúce väčší počet objektov. Kurz z veľkej časti vychádza z európskej FM normy popisujúcej globálne princípy a interakciu medzi štátmi v oblasti facility managementu. Po absolvovaní kurzu má tak človek vedomosti o tom, ako nastaviť systémy a procesy a má tiež poznatky o tom, z čoho sa vychádza, takže nemusí sa trápiť s vytváraním vlastnej metodiky. Po kurze som zároveň prišiel na to, že veľa procesov realizujeme bez toho, aby som vedel, že sú v duchu európskej normy. Niektoré nové poznatky z kurzu som napríklad využil pri následných výberových konaniach. Zažil som v ostatnom období aj v našej spoločnosti, že sa oprášili povedzme päť rokov staré výberové konania, ktoré sme vtedy nezrealizovali, pričom ich v súčasnosti chceli uskutočniť s rovnakým zadaním. Facility management sa však za toto obdobie prudko zmenil a výrazne klesli napr. ceny služieb FM.

O. Štrup: S cenami sa však dnes už dostávame na hranu únosnosti. Čoraz častejšie sa stáva, že poskytovateľ služby je ochotný v záujme získania zákazky ísť pod cenu.

A. Škotta: Na druhej strane, mnohí poskytovatelia si osvojili praktiky, že veľa služieb vykonávajú v nižšej kvalite, ako je stanovené v zmluve. Uvediem to na príklade údržbára, ktorý má v popise práce konkrétne činnosti. Poskytovateľ však šetrí na jeho riadení. Niekto mu totiž musí vysvetliť, čo má urobiť a potom ho má náhodne skontrolovať jeho nadriadený alebo interný audítor. Práve táto riadiaco-kontrolná vrstva odrazu neexistuje, pretože to znamená výrazné navýšenie nákladov za poskytnutie služby a tým pádom si údržbár robí čo chce a nie čo má. Veľmi vyťažení bežnou operatívou bývajú tiež facility manažéri, pracujú v podstate na 120%, ale mali by len na 80% a zvyšných 20% by mali venovať rozvoju a zamýšľaniu sa nad tým, ako služby skvalitniť. Z tohto dôvodu trpí kvalita samotných služieb a efektivita ich vykonávania.

O. Štrup: Objektívne však treba aj povedať, že sú firmy, ktoré zámerne nevykonávajú povinné revízie, pretože na nich šetria resp. vyplnia len formulár o revízii bez jej reálneho uskutočnenia. Takto môže prísť k absurdnej situácii, že máte doklad o revízii zariadenia, ktoré tam už dva roky nie je nainštalované. K tomuto bodu sa dnes dospelo predovšetkým z dôvodu neustáleho zlacňovania služieb.

A. Škotta: Na druhej strane, mnohí poskytovatelia služieb degradujú interne. Nevedia nejakú službu poskytnúť v štandardnej kvalite, pretože ju dlhšie vykonávajú v zníženej kvalite a to považujú za normálny stav. Pozoruhodné je, že sa tento neduh objavuje aj u veľkých nadnárodných facility management poskytovateľov.