Spoločnosť Axis Communications, ktorej ste zakladateľom, je dnes svetovým výrobcom IP kamier a video dohľadových systémov. Ako to celé vzniklo?

V 90. rokoch začínala naša spoločnosť s úplne iným portfóliom – vyrábali sme tlačové servery a sieťové úložiská. Naším mottom bolo „Make your network smarter.“ – urobte sieť inteligentnejšou – napríklad tým, že do nej pripojíte rôzne zariadenia. Keď som bol na pracovnej ceste v Japonsku, jeden z našich zákazníkov mi povedal: „Vy pripájate všetko k sieti a ja mám plný sklad nepredaných analógových kamier. Dokázali by ste ich pripojiť do siete?“ To sa mi zdalo ako dobrý nápad a pretože sme v Axise otvorení novým myšlienkam, pustili sme sa do toho.

Takže išlo o podnet zo strany zákazníka?

Áno, prvotný impulz nám dal zákazník, ale v tom čase pracoval náš kolega Carl Axel-Alm na podobnom koncepte, na zariadení pre videokonferencie cez rodiacu sa sieť internet. Keď som sa vrátil z Japonska a videl som jeho prototyp, zhodli sme sa na tom, že ­videokonferenčný systém nezodpovedá nášmu obchodnému modelu, pretože je určený priamo pre koncového používateľa, zatiaľ čo my vždy pracujeme s partnermi. Ale prečo nevyužiť túto technológiu pre vytvorenie sieťovej kamery? A tak sa zrodila prvá IP kamera.

Aké mala táto prvá IP kamera parametre? Dá sa to porovnať s dnešnými kamerami?

Z dnešného pohľadu mala prvá IP kamera Axis Neteye 200 ­veľmi nízky výkon. V štandardnom rozlíšení dokázala urobiť iba jednu snímku za 17 sekúnd, čo predstavuje rýchlosť 3 obrázky za minútu! Dnes to znie naozaj hrozne, ale treba si uvedomiť, že to bolo v roku 1996, kedy internet fungoval cez modemy a telefónne linky. V tej dobe prenos jedného obrázku vo formáte VGA v skutočnosti naozaj trval 17 sekúnd.

Mala taká pomalá kamera vôbec zmysel?

Určite áno, pretože sa hodila na monitoring na veľkú vzdialenosť v určitých aplikáciách, hoci nešlo o videodohľad v tom pravom zmysle slova (skôr o odosielanie jednotlivých snímok). V tej dobe bol samozrejme celý trh postavený čisto na analógových kamerách, ale my sme videli nastupujúcu digitalizáciu v rôznych smeroch. Povedali sme si, že raz k tomu aj tak príde, že dohľadové kamery budú mať pripojenie k internetu. Tak sme zariskovali a zainvestovali naozaj veľa peňazí do vývoja vlastného čipu. Ten prišiel v roku 1999 a dokázal zabezpečiť prenos až 30 obrázkov za sekundu – video prenos v pravom zmysle slova. Tento procesor s názvom ARTPEC sa stal skutočným základom, na ktorom sme neskôr založili úplne nové portfólio spoločnosti Axis – sieťové kamery. Od tej doby sme nikdy neprestali byť ich najväčším svetovým výrobcom.

A čo dokážu dnešné kamery? V kriminálnych seriáloch a špionážnych filmoch síce vídame úžasné schopnosti, no pravdepodobne realita bude trochu iná...

Podobnú otázku dostávam často. Ľudia sledujú seriály typu C.S.I. a zaujíma ich, nakoľko sú dané technológie reálne. Z veľkej časti ide vo filmoch ešte stále o science fiction, pretože tam jednoducho neplatia fyzikálne zákony (satelit snímajúci zem zhora nemôže zobraziť obraz z profilu). Dnes existujú naozaj skvelé aplikácie, ­napríklad analýza biometrických dát (rozpoznávanie tvárí), ktoré sa dajú využiť vo veľmi presne definovanom prostredí, napríklad pri pasovej kontrole na letisku. Rozpoznať ale tvár jednotlivca v dave ľudí, ako sme to videli vo filme Minority Report, kde Toma Cruisa oslovil reklamný baner jeho vlastným menom? Na to zabudnite. Na toto si ešte budeme musieť pár rokov počkať a možno aj o trochu dlhšie, než si myslíme...

Kde teda pozorujete najvýraznejšie pokroky vo videodohľade?

Najzásadnejším pokrokom je neustále zlepšovanie kvality obrazu. Máme špičkové televízory s plochou HD obrazovkou, prečo by nemohol byť aj záznam z kamier v HD kvalite? Vyššie rozlíšenie dnešných IP kamier má na rozdiel od starých analógových ­systémov veľký význam pri presnejšej identifikácii. Vďaka našej technológii Lightfinder máme dnes kamery, ktoré dokážu vidieť farebne aj v tme. Tým posúvame ich možnosti ďaleko za schopnosti ľudského oka.

Neobávate sa trochu straty súkromia, keď viete, že vás na každom kroku môže sledovať nejaká kamera?

Určite nie, pretože viem, že na 99 % videí, ktoré urobia kamery, sa nikto nikdy nepozrie! Nemáme toľko času, aby sme sledovali všetko, čo zaznamenajú kamery. Záznam sa väčšinou pozerá, až keď sa niečo stane. V prípade pouličných IP kamier so širokým záberom je možné pomocou softvéru zablokovať súkromné zóny, ­takže ich pri monitorovaní kamera ani obsluha „nevidia“. Pri inštalácii kamier je potrebné nájsť kompromis medzi rešpektom k súkromiu a ­mierou bezpečnosti. Spoločnosť Axis Communications pochádza zo Švédska, kde sú v tomto smere prísne zákony a na etiku podnikania je kladený značný dôraz. Pred každou významnejšou zákazkou sa schádza etická komisia, ktorá posudzuje, či použitie systému ­nebude zneužité proti ľudským právam. Som rád, keď sú naše kamery použité v súlade so svojím účelom a zároveň ­pomáhajú robiť svet bezpečnejším.

Typickým príkladom sú športové štadióny. Jeden náš partner zo Slovenska (spoločnosť Canex) vybavil futbalový štadión v Bratislave inteligentným kamerovým systémom pre skenovanie hľadiska. Systém krátko na to v praxi dokázal medzi stovkami ľudí presne identifikovať konkrétneho fanúšika, ktorý hodil na plochu dymovnicu. Takýchto inštalácií pribúda a poviem vám, že v budúcnosti bude naozaj ťažké byť chuligánom!

Realizovali ste nejakú naozaj unikátnu inštaláciu?

Naše kamery využívajú zákazníci na celom svete a máme aj ­zopár skutočne unikátnych inštalácií. Jednu z prvých IP kamier si od nás kúpili aj zakladatelia Apple – Steve Jobs a Steve Wozniak. Dnes má Axis priamu distribučnú sieť vo viac ako 70 krajinách a ­kamery ­predáva prostredníctvom 45 000 partnerov na celom svete. Chránime nielen strategické budovy, letiská, hotely, ale aj obchody či banky. Vďaka špeciálnym aplikáciám majú IP kamery nové využitia, preto ich nájdete aj v policajných autách. Jednou z tých zaujímavejších inštalácií na Slovensku je aj kamera AXIS Q6034-E na Lomnickom štíte, ktorá je v nadmorskej výške 2 633 m najvyššie položenou bezpečnostnou kamerou v SR. Kamera tu musí denne bojovať s tým najextrémnejším počasím, rovnako ako napríklad kamera na najveternejšej hore v Európe – na Chopku v Nízkych Tatrách.

A darí sa im bojovať?

O tom sa môžete presvedčiť sami na stránkach www.vt.sk, kde je k dispozícii živý online prenos obrazu z viacerých našich kamier (kamery tu pracujú aj v režime webovej kamery).

Viete odhadnúť, ako bude vyzerať videodohľad za povedzme 20 rokov?

No, priznám sa, že sa viem pozrieť do horizontu piatich rokov, ale 20 je naozaj veľa. Za dvadsať rokov už ale nebude žiadny analóg!Kto si dnes kúpi CRT televízor alebo analógový fotoaparát? Snáď len zberateľ alebo milovník starožitností. Kuriózne je, že väčšina z nás má v obývačke HDTV, ale v práci funguje veľká časť bezpečnostných profesionálov na kvalitatívne výrazne nižšej úrovni s analógovými systémami, a pritom bezpečnostné systémy strážia a chránia často mimoriadne hodnoty.

Je jedna vec, o ktorej sa dá uvažovať v horizonte 20 rokov. Dlhý čas bolo ľudské oko lepšie než kamera. V budúcnosti to bude ­naopak. Už dnes dokážu v určitých situáciách vidieť kamery lepšie než ­človek. Keď som v noci na svojej záhrade testoval s dcérou našu kameru s Lightfinder, divila sa, prečo kamera sníma „čiernu“ oblohu do modra. Lenže obloha je stále modrá – vo dne aj v noci. To len ľudské oko nedokáže v tme túto farbu rozlíšiť...

Ďakujem za rozhovor