Aké možnosti v oblasti úspory energií majú prevádzkovatelia väčších objektov, ako sú priemyselné prevádzky, školy, hotely, kancelárske priestory, reštaurácie a pod.?
Podľa môjho názoru existujú tri základne spôsoby, ako môžu prevádzkovatelia spomínaných objektov nájsť úspory v nákladoch za energiu. Prvým je zmena dodávateľa, kedy trhová cena elektrickej energie kolíše v rozmedzí plus mínus desať percent. Vzhľadom na to, že táto cena tvorí približne 35% z nákladov elektrickej energie, dá sa očakávať úspora približne 3,5%. Druhým prípadom je zmena distribučnej sadzby v závislosti od skutočného využitia – napríklad z 2-tarifnej na 1-tarifnú alebo jednoducho len zmenou v závislosti od zníženej spotreby (dnes už platí len na strednom Slovensku). No a tou treťou možnosťou je zmena veľkosti ističa. Ten totiž ovplyvňuje tarifu za distribúciu vrátane prenosu elektrickej energie, ktorá tvorí približne 42% priemernej ceny u priemerného zákazníka, pričom 16% z toho pripadá na stále platby a 26% na platbu za spotrebu. Práve úspory, ktoré možno dosiahnuť zmenou ističa, sú jedným
z predmetov nášho poradenstva.
Je možné, aby úsporu nákladov zmenou hlavného ističa získal aj majiteľ domácnosti či rodinného domu?
Na rozdiel od našich západných susedov – Českej republiky, nie je potrebné úspory v podobe lepšieho nadimenzovania ističa uplatniť pre domácnosti, pretože tento spôsob sa vzťahuje zatiaľ len na podnikateľské subjekty. Má to svoje nevýhody aj výhody. Pre domácnosť je nepodstatné, či je tam 100A alebo 20A istič, nijako to neovplyvňuje tarifu. Nevýhodou ale je, že z energetického hľadiska nevieme odhadnúť, čo od takéhoto odberného miesta môžeme očakávať – spotreba odberného miesta so 100A ističom môže byť tak 2000 ako aj 20000 kWh a na nákladoch to nič nemení.
Ako sa určuje návrh istenia pre podnikateľov?
Musí sa vykonať technické zhodnotenie príkonu elektrospotrebičov, účel ich použitia a aktuálna miera ich využívania či už v hodinách za deň alebo za rok. Na základe exaktných pravidiel a výpočtov je možné s dostatočnou presnosťou navrhnúť veľkosť ističa. Každé odberné miesto je ale z hľadiska príkonu, účelu využitia a aktuálneho využívania jedinečné. Na základe môjho predchádzajúceho dlhoročného pôsobenia v energetickej spoločnosti som zistil, že existuje veľa odberných miest, ktoré majú napr. ročný odber 5000 kWh ale istenie 80A. Takéto nastavenie istenia bolo dané pravdepodobne historickými skutočnosťami, ale v súčasnosti sa ukazuje, že také veľké istenie je zbytočné a nákladné. Tým pádom je potrebné sa na takomto odbernom mieste pozrieť na to, či nie je možné navrhnúť menší istič a tým aj priamo ovplyvniť reálne náklady na spotrebu elektrickej energie.
Ako dokáže podnikateľ zistiť, či má správne navrhnutý istič?
V prípade, že istič je na súčet pripojených záťaží poddimenzovaný, podnikateľ to zistí veľmi rýchlo a jednoducho – istič sa bude často vypínať a bude dochádzať k prerušeniu dodávky elektrickej energie do objektu, resp. prevádzky. Preto sa aj v našej spoločnosti pri návrhu optimálneho istenia snažíme vychádzať z histórie odberov danej prevádzky, kedy môžeme povedať, že až na výnimočné prípady zodpovedá určitá hodnota spotreby elektrickej energie v kWh určitej veľkosti ističa. Vychádza to zo štatistického modelu, ktorý sme navrhli tak, že sme spracovali údaje z veľkého počtu odberných miest v štyroch druhoch sadzieb, t. j. jedno a dvojtarifnej, priameho vykurovania a osvetlenia verejných priestorov. Z toho nám potom vyplynula závislosť, že pre každú zo spomínaných štyroch druhov sadzieb a veľkosťou konkrétneho istenia by veľkosť odberu nemala presiahnuť hodnotu X, ktorá vyšla zo spracovania údajov
z veľkého počtu podobných odberných miest. Potom sme si povedali, že ak zvolený istič zvládne záťaž tohto objektu, tak je to v poriadku a k tomu sme si stanovili mínus 5% rezervu. Ale to hovoríme o štandardnom objekte, nie niečom výnimočnom.
Čo sa dá rozumieť pod výnimočným správaním sa záťaže?
Výnimočným sa rozumie odberné miesto, kde sa napríklad vyskytujú vysoké špičky. Ak sa príde ráno do nejakého objektu a súčasne sa zapnú elektrospotrebiče, ktoré pri svojom zopnutí majú špičkový odber súvisiaci s rozbehom, môže sa stať, že bežný denný príkon, ktorý je na úrovni napr. 30 kW má ráno hodnotu 80 kW. Pri nevhodne nadimenzovanom ističi sa tento bude stále vypínať. Avšak odberných miest, ktoré majú takéto výnimočné odbery na nízkonapäťovej (nn) úrovni, t. j. v sieti 230/400 V je minimum. Ale sú aj tu prípady, kedy sa v objekte používa elektrické kúrenie a elektrina sa využíva aj na prípravu TÚV, následne prídu pracovníci do práce a v rovnakom čase zapnú počítače a iné zariadenia. Špičkové odbery sú však skôr doménou vysokonapäťovej (vn) siete.
Z akých nákladov sa vlastne skladá celková cena za elektrickú energiu?
Celková cena za elektrickú energiu sa skladá z viacerých položiek. Dôležité je povedať, že v prípade rozvodov nn podstatnú časť tejto ceny tvorí tarifa za distribúciu vrátane prenosu elektriny. Podľa štatistického vyhodnotenia údajov, ktoré sme spracúvali v rámci veľkého množstva odberných miest pre podnikateľské subjekty, je to okolo 42%. Tarifa za distribúciu sú náklady distribučnej spoločnosti. Druhou je tarifa za dodávku, čo je jediná položka, ktorá je predmetom obchodovania na trhu a tvorí podľa našich štatistických zistení približne 35%.
Každý zákazník, t. j. každé odberné miesto si môže zvoliť svojho dodávateľa, ktorých je v súčasnosti cca okolo dvoch desiatok. Ďalšími zložkami ceny sú tarifa za prevádzkovanie systému (12%), tarifa za straty pri distribúcii (5%), tarifa za systémové služby (4%), odvod do národného jadrového fondu (2%) a spotrebná daň (1%). Všetkých týchto päť položiek je závislých iba na spotrebovaných kWh. Každá z týchto položiek, ktorú som tu uviedol, sa vo výsledku prerozdeľuje tomu dotyčnému subjektu, ktorý danú položku zrealizoval. Napr. odvod do Národného jadrového fondu odvádza okrem výrobcov a prenosovej sústavy aj každý odberateľ elektrickej energie, pričom tieto prostriedky sa kumulujú na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a na ukončenie činnosti jadrových elektrární.
Vráťme sa ešte k možnostiam úspory nákladov prostredníctvom správne nadimenzovaného ističa. Na akom princípe je postavená ponuka vašej konzultačnej spoločnosti?
V podstate sa jedná o webovskú stránku, dostupnú z akéhokoľvek miesta a prehliadača. Odberateľ, ktorý má záujem zistiť, či má správne nadimenzovaný hlavný istič, prostredníctvom krátkeho formulára zadá charakteristiku svojho odberného miesta. Prvou informáciou, ktorá nás zaujíma, je región, kde sa daný odberateľ nachádza – na výber sú kraje (3 distribučné spoločnosti na Slovensku) tak, ako sme ich poznali v minulosti, t. j. východoslovenský, stredoslovenský a západoslovenský. Tento údaj je dôležitý preto, lebo tarifu za distribúciu určuje distribučná spoločnosť, ktorá v danom regióne pôsobí – na strednom Slovensku je to napr. Stredoslovenská energetika – Distribúcia, a.s. A každá z troch distribučných spoločností, pôsobiacich na území Slovenska má túto tarifu mierne inú.
Región je teda dôležitý preto, aby sme záujemcovi vedeli dať čo najpresnejší odhad možnej úspory. Druhou položkou, ktorú je potrebné zadať, je EIC kód, ktorý jednoznačne určuje odberateľa. Aby sme následne vedeli spraviť odhad možnej úspory a v prípade záujmu odberateľa aj navrhnúť komplexné riešenie zmeny ističa je potrebné zadať aj ďalšie údaje, ako veľkosť aktuálne nainštalovaného ističa, počet fáz ističa, ročná spotreba vo vysokej aj nízkej tarife ako aj zadanie časového obdobia, za ktoré sa spotreba zadala – na vhodné posúdenie pri dvojtarifných sadzbách je dobré zadať obdobie aspoň 365 ± 30 dní. Celý proces hľadania a zadávania údajov na faktúre od dodávateľa elektrickej energie si môže záujemca zjednodušiť tak, že nám zašle čitateľne naskenovanú faktúru, z ktorej si už potrebné údaje zistíme. Ak nám zákazník zašle 2-3 ročné faktúry, vhodnosť istenia môžeme lepšie objektivizovať vo vzťahu k rovnomernosti odberu.
Na základe čoho sa vypočítava návrh veľkosti hlavného ističa?
Ako som už spomenul, výpočet zohľadňuje spotrebu odberného miesta za posledné ročné fakturačné obdobie, bez znalosti priebehu záťaže a inštalovaných spotrebičov na odbernom mieste. Vieme samozrejme zrealizovať výpočet aj po potvrdení počtov a príkonov vybraných elektrospotrebičov na danom odbernom mieste. A momentálne pripravujeme aj tretiu a z pohľadu zákazníka asi najefektívnejšiu variantu – zapožičanie priebehového merania na danom odbernom mieste u zákazníka na 7 dní za paušálnu cenu.
Je potrebné zo strany odberateľa platiť vopred za odhad možných úspor?
Na e-mail záujemcu zasielame bez poplatkov možnosť úspory v eur/rok, ktorú môže získať zmenou hlavného ističa ale bez ďalších detailných informácií. Súčasťou tohto mailu bude aj cenová ponuka za komplexné zhodnotenie možnej úspory, ktorá bude obsahovať návrh zmeny ističa, distribučnej sadzby, ostatných poplatkov súvisiacich so zmenou ako aj celkové zhodnotenie navrhovanej zmeny v grafickej podobe. Ak je istič a distribučná sadzba nastavená správne, potvrdenie tohto faktu je z našej strany bezplatnou službou.
V akom časovom horizonte môže zákazník očakávať vami spracovaný odhad úspor?
Odhad úspor a po úhrade ceny aj komplexné zhodnotenie s presným postupom, sme schopní záujemcom zaslať do dvoch pracovných dní.
Aká je časová návratnosť ceny, ktorú zaplatí za vašu hodnotiacu správu a zrealizovanú výmenu ističa?
Štandardná návratnosť nášho riešenia je do pol roka.
Aká veľká by mala byť úspora, aby sa oplatilo záujemcovi uvažovať o zmene hlavného ističa?
Za relevantnú sa považuje reálna úspora nad 100 eur/rok a súčasne nad 20% z aktuálnych nákladov. Ako som už spomenul na začiatku, toto platí pre štandardné odberné miesto pre podnikateľské subjekty, bez rôznych extrémov v odberoch za rok.