Som si istý, že bude zaznievať aj mnoho ďalších dôvodov. Pri tom všetkom však zostáva otázne, či nové technologické výdobytky riešia tieto výzvy. Určite sú nápomocné, ale isto nie postačujúce. Na dosiahnutie týchto cieľov je nutné prehodnotiť existujúci stav a zvážiť aplikáciu nových modelov priemyselnej výroby. Nejde len o inováciu jednotlivých výrobných liniek, či robotických buniek, ale o zváženie samotnej formy priemyselnej výroby ako takej. Napríklad sériová výroba má svoje nevyvrátiteľné plusy, ale len dovtedy, kým nejde o veľké množstvo vyrábaných variácií. Ak sú však výrobky rôznorodé, dá sa to dosiahnuť iba vďaka všestrannosti človeka. Tú robot v blízkej dobe (ak vôbec) nebude schopný nahradiť.
Tento problém je však riešiteľný, len sa naň treba dívať z väčšieho nadhľadu a neriešiť ho lokálne. Výsledky zo simulačných modelov nových typov priemyselných výrob založených predovšetkým na rekonfigurovateľných výrobných systémoch vyzerajú nádejne. Pričom rekonfigurovateľné výrobné systémy netreba chápať ako transformujúce sa zariadenia, ale skôr ako systémy s bunkovou charakteristikou, kde produkčný tok je sprostredkovaný pružnými autonómnymi logistickými systémami. Dosiahnuť aplikáciu metód umelej inteligencie pri optimalizácii a následnom riadení chodu flotily mobilných logistických robotov je reálnejšia výzva, ako naučiť robota vykonávať náročné úlohy ľudskej ruky. V takomto prípade bude využitie najmodernejších technológií oveľa efektívnejšie. Ľudská práca bude zameraná predovšetkým na úlohy s vysokou pridanou hodnotou. Príkladom sú najmodernejšie obrábacie centrá, či strediská s aditívnou výrobou. A na záver bude stačiť prehodnotiť sociálne modely a priemyselná revolúcia 4.0 môže prísť.
