Máme viac energie z obnoviteľných zdrojov, ale aj viac skleníkových plynov

V minulom roku sa na celom svete nainštalovalo doteraz najviac systémov výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné elektrárne či systémy využívajúce energiu zo slnka, čo znamenalo historický rekord z hľadiska počtu pripojených zariadení do siete.

Ďalším faktom je, že suma peňazí, ktoré sa investovali do ich výstavby, bola viac ako dvojnásobná v porovnaní so sumou, ktorá bola investovaná do výstavby jadrových elektrární a elektrární na fosílne palivá. Vyplýva to z výročnej správy Global Status Report, ktorú publikovalo združenie REN21. Za posledných desať rokov sa výkon z obnoviteľných zdrojov vrátane vodných elektrární zdvojnásobil na aktuálnu hodnotu 2 100 GW. Tento nárast výkonu generovaného z obnoviteľných zdrojov však paradoxne neznamenal zníženie tvorby emisií skleníkových plynov. V minulom roku narástol dopyt po elektrickej energii o 2,1 %, s čím nízkouhlíkové zdroje nemohli držať krok. Výsledkom bolo, že produkcia skleníkových plynov súvisiaca s výrobou a spotrebou energie na celom svete vzrástla o 1,7 %. Veľa sa hovorí o prínosoch výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, avšak stále sme výrazne závislí od fosílnych palív. Napriek tomu, že za posledných tridsať rokov sme zaznamenali výrazný nárast zdrojov výroby elektrickej energie z nulovými alebo minimálnymi emisiami, ako sú jadrové, slnečné a veterné elektrárne, svet ešte stále získava 80 % svojich energetických potrieb z uhlia, ropy a zemného plynu. Christoph Frei, generálny sekretár Svetového energetického výboru (WEC) nedávno konštatoval, že elektrina je novodobou ropou. Podľa správy, ktorú WEC publikoval v máji tohto roku, z globálneho hľadiska majú najvyššiu prioritu medzi majiteľmi a investormi v oblasti energetiky práve obnoviteľné zdroje, cena elektrickej energie, dotácie v energetike, ekonomický rast a energetická účinnosť. Naopak to, čo považujú za kritické neurčitosti a čo ich budí v noci zo spánku, sú umelá inteligencia pracujúca s dátami, blockchain v spojení s internetom vecí, digitalizácia, uskladnenie energie, klimatizačný rámec, podoba a povaha trhu a cena komodít. Spomínané oblasti a technológie si vyslúžili pozornosť najmä vďaka ich čoraz silnejšiemu vplyvu na trh s energiami.