Mojím objektom výskumu, ako priemyselného inžiniera, sú hlavne priemyselné (produkčné) systémy. To, čo priemyselný inžinier vyvíja, musí okamžite implementovať v priemyselnej praxi. Priemyselný inžinier vie v súčasnosti pomocou rôznych nástrojov ukázať, či nový systém bude v realite pracovať, a to skôr, ako sa naň vynaloží čo i len jedno euro. Niekedy pri tom netreba použiť ani sofistikované nástroje, ale len štipku zdravého sedliackeho rozumu.
Vo vede však existuje stále množstvo tajomstiev. Stále je to o vedeckých zázrakoch a o poznaní. Aby sa dalo pokračovať v pozitívnom vývoji vo vede a následnej transformácii, resp. implementácii jej výsledkov do praxe, čo ovplyvňuje aj pozitívny vývoj v produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska, je nevyhnutné riešiť aj oblasť vzdelávania. A to nielen budúcich pracovníkov, ale aj súčasných s dôrazom na celoživotné vzdelávanie. Dôležité sú investície do podpory vedy a výskumu, ktoré sú predpokladom rozvoja znalostnej ekonomiky a inovácií. Tie sa v súčasnosti niekde zdržali.
Ako môže teda v súčasnosti vyzerať inovačná cesta k prosperite? Riešením tohto problému môže byť zavedenie komplexného prístupu, ktorý integruje digitálnu transformáciu a inovácie s potrebami ľudského a sociálneho kapitálu. Takýto prístup by zahŕňal zlepšenie vzdelávania a prípravy odborníkov v technických disciplínach, podporu spolupráce medzi akademickými inštitúciami, výskumnými pracoviskami a priemyselnými podnikmi a posilnenie investícií do výskumu a vývoja.
V oblasti podnikateľských procesov by sa mal klásť dôraz na implementáciu nových technológií tam, kde prinášajú najväčší prínos s ohľadom na efektívnosť a ziskovosť. Zároveň je potrebné dbať na to, aby nové technológie boli prístupné a udržateľné pre všetkých občanov. To môže zahŕňať zlepšenie digitálnych kompetencií a zabezpečenie toho, aby inovácie zohľadňovali sociálne a environmentálne hodnoty.
