Väčšina dnešných technológií je digitálna, v oblakoch, hmle či s umelou inteligenciou. Či chceme alebo nie, ani my dospeláci sa im nevyhneme. A vraj toho bude ešte viac.
Tak ako sme obdivne híkali nad prvými plastovými lyžičkami, ktoré je lepšie nechať k „polárkovému dortu“ ako do „horkého kafé“, tak častokrát obdivne vzhliadame k možnostiam dnešných technológií. Očakávame novú dobu, v ktorej síce „host nebude vyhazovat číšnika“, ale silvestrovské menu vytlačené na 3D tlačiarni nám naservíruje humanoidný robot. Rozhodovanie o mnohých procesoch prevezmú počítače, stroje a zariadenia s umelou inteligenciou. A k tomu ešte aj umelé vianočné stromčeky či plastové vianočné ozdoby. Slovami pani herečky Stely Zázvorkovej – „a skláři nebudou mít co žrát.“
Ruku na srdce, priatelia, nie je toho umelého nejako priveľa v našom živote? Čo tak skutočný, voňajúci vianočný stromček, sklenené, ručne maľované vianočné ozdoby alebo horúci domáci ríbezliak so škoricou a badiánom? Skutočné objatie manželky, pritúlenie sa k deťom, pochvala kolegu či nezištná pomoc druhému, hoc aj úplne neznámemu človeku? Namiesto stretávania sa vo virtuálnom prostredí, radšej stretnutie pod zvonicou na vianočnom punči, namiesto plnenie četov tisíckami bezobsažných správ radšej návšteva u rodičov, priateľov či staršej susedky, ktorú poteší vľúdne slovo? Nie je toto skutočný svet, ktorý sa nám čoraz viac stráca pred očami? Máme vôbec chuť a silu to zmeniť, ale sme unášaní prúdom, voči ktorému sme bezmocní? Odpoveď aj na tieto otázky nájdeme už čoskoro. V jasličkách vystlaných slamou. V Slove, ktoré sa Telom stalo a prebýva medzi nami. Prajem Vám, aby ste sviatky Vianoc prežili so svojimi najbližšími v láske, radosti a pokoji. V novom roku pevné zdravie, silu a odvahu splniť si sny a nezabudnime sa podeliť o svoj čas, radosť a dostatok s tými, ktorých sme doteraz prehliadali a považovali za tých, ktorým „sa má venovať niekto iný“.
