Z každej takejto poruchy musí byť vyhotovený záznam o priebehu a spôsobe obnovenia funkčného stavu a tiež návrh opatrení, aby sa rovnaký problém nevyskytol v budúcnosti. A práve analýza priebehu poruchy nám ukázala našu veľkú rezervu: chýbajúca, prípadne nedostatočná vnútorná diagnostika strojov a zariadení.

Každá desiata veľká porucha sa začala bez poruchového alebo stavového hlásenia. Šance obsluhy alebo údržby na správnu a rýchlu reakciu sa tak značne znížili. Naopak takýto stav priam navodzuje potrebu niečo so zariadením vyskúšať – vypnutie a zapnutie automatického režimu, niečo posunúť v ručnom režime, prípadne reštart riadiaceho systému. Vo väčšine prípadov to viedlo k zhoršeniu stavu a predĺženiu poruchy.

V minulosti som pracoval vo firmách, ktoré dodávali jednoúčelové stroje a zariadenia. Preto viem, že vnútorná (alebo tiež zabudovaná) diagnostika zariadenia predstavuje vo väčšine prípadov 50 – 70 % programového vybavenia. Napriek tomu, že takáto diagnostika nebola od objednávateľa požadovaná v zadaní, vo vlastnom záujme sme vybavili zariadenie čo najkomplexnejšou diagnostikou. Využili sme ju jednak pri uvádzaní zariadenia do prevádzky, jednak v bežnej prevádzke pri riešení výpadkov a porúch. Stavové a poruchové hlásenia vždy uľahčili komunikáciu s odberateľom, pretože umožnili presne objasniť priebeh poruchy. To v konečnom dôsledku viedlo k zlepšeniu vzťahov s dodávateľom a k eliminácii prípadných záručných nárokov (čiže nám to ušetrilo náklady).

Samotní výrobcovia komponentov pritom diagnostiku svojich výrobkov výrazne zlepšili. Výrobcovia zariadení majú teda možnosť sledovať a vyhodnocovať veľké množstvo stavov, v ktorých sa nachádzajú jednotlivé moduly, časti a celky zariadenia. Preto mi je záhadou práve opačný trend – poruchy komponentov sa skrývajú za sumárne poruchy. Takto sa nám na zariadeniach objavujú napr. porucha profinet, za ktorou sa skrýva všetko možné od výpadku modulu na decentrálnom profinetovom účastníkovi až po skutočnú poruchu zbernice profinet. Podobná situácia je s poruchami meničov, kde ide vo väčšine prípadov o poruchu motora alebo brzdy.

Východisko z tejto situácie je len jediné – požadovať vnútornú diagnostiku v plnom rozsahu a zariadenie, ktoré túto požiadavku nespĺňa, neprebrať do prevádzky. Pretože len systematický zber údajov o stave zariadenia umožňuje údržbe zhromažďovať údaje potrebné na predchádzanie poruchám alebo skrátiť prestoj na minimum.