V minulosti sme našich dodávateľov istého sortimentu náhradných dielov tlačili (v rámci celej skupiny podnikov) k čoraz nižším cenám, až kým sme nezistili, že sa dodáva nekvalita. Keď sme začali detailne preverovať pôvod náhradných dielov, ukázalo sa, že ide o staré a renovované náhradné diely. Možno že by to bolo z našej strany aj akceptovateľné, ale dodávateľ k nim vystavoval certifikáty kvality ako na nové náhradné diely. Teda správanie bolo prinajmenšom neetické až podvodné. Keď sme si predvolali dodávateľov a konfrontovali ich na základe nášho zistenia, ich reakcia nás prekvapila. Tvrdili, že sme ich k tomu dotlačili, lebo dodávateľská cena nepokryla ani výrobné náklady. Zároveň keď naším jediným kritériom bola cena a až na druhom mieste bola kvalita, kupovali staré náhradné diely a po ich renovácii nám ich začali predávať.
Asi nemusím dodávať, že životnosť týchto renovovaných náhradných dielov bola rádovo nižšia a frekvencia opráv a nákupu nových dielov bola vyššia, čo dodávateľovi vyhovuje. Vtedy som mal pocit, že sme sa chytili do vlastnej pasce a prispeli sme k tomuto stavu. Aj napriek tomu, že všetci poznáme to staré známe „nie som tak bohatý, aby som si kupoval lacné veci“. V tejto súvislosti mi napadá aj pomerne aktuálna téma dvojakej kvality rovnakého výrobku. Zamyslenie sa nad touto paralelou nechám na vás.
Pozor na to, aby sme svojich dodávateľov neinšpirovali k neetickému správaniu, pretože ľudská vynaliezavosť nepozná hraníc.
