Pred niekoľkými rokmi ma zaujala práve myšlienka lievika v riadení inovácií. Dnes však viem, že teóriu lievika viem aplikovať na všetky procesy, na podnikateľské plány, produkty, ale aj stratégie globálnych spoločností.
V podstate je to veľmi jednoduché. Na začiatku máte nápad. V hlave sa točia všetky tie myšlienky, všetky plusy, mínusy, podnikateľské prostredie, potenciálni zákazníci, dodávatelia, realizácia. Voda sa valí vo veľkom objeme a naráža na stenu lievika. Stena začína vodu usmerňovať a vyprskávajú prvé kvapky na stôl. Vytvárame termínový plán, stretávame sa s kolegami a snažíme sa nápad usmerniť a viesť ho k nášmu cieľu. Pripravujeme tím, riešime uchopenie cieľa a prichádzame k realizácii. Čím viac sa lievik zužuje, tým máme bližšie k nášmu cieľu a k zhmotneniu našich nápadov. V momente, keď sa voda víri v lieviku, máme nápad plne pod kontrolou a vzniká čoraz menej odskakujúcich kvapiek. Tím pracuje na plné obrátky. Poháňa ho vidina cieľa, jeho svetlo na konci tunela. Sústredíte sa už na to ohlásenie pred celým svetom, že je to tu. Je konečne na svete. Náš nápad sa zrealizoval!
Začnete napĺňať fľašku vodou prostredníctvom lievika. Už len lejete a pomaly ju napĺňate. Keď je fľaška plná, lievik vyberiete a odložíte. Fľašku zavriete a odnášate si ju ako zhmotnený nápad, ktorý ste vytvorili a ktorý vám priniesol úžitok. To je vaša prítomnosť. To je to, čím ste žili, za čo ste bojovali so svojím tímom. No kde leží budúcnosť?
Ak ste utreli zo stola tie kvapky, ktoré vyprskli pri liatí, tak ste spravili osudovú chybu. Zotreli ste svoju budúcnosť. Práve nápady, ktoré vzniknú ako bočné pri vývoji pôvodnej idey, ukrývajú vašu budúcnosť. Všetko, čo treba urobiť, je pozrieť sa na tú malú kvapku lesknúcu sa na stole a vidieť v nej potenciál na vliate do lievika a vytvorenie nových kvapiek.
Naučil som sa neutierať kvapky zo stola, ale po jednom sa im venovať, avšak nezabúdať, že niekde sa fľaša napĺňa.
