Potrebujeme na Slovensku technické vzdelávanie?

Vzdelanie rozvíja duševné schopnosti človeka neustálym poznávaním a štúdiom. Akékoľvek vzdelávanie človeka však ešte neznamená, že bude vzdelaný.

Hovoriť o vzdelávaní bez výchovy a kultúry je vytrhnuté zo života a žiadna reforma školstva nie je a nebude čarovným prútikom na výchovu ďalších generácií. Výchova a tvarovanie dieťaťa sa v prvom rade začína a prebieha v rodine. Žiadne zariadenie ju nemôže a nevie úplne suplovať, pretože dieťa si z rodiny prináša aj základy na budovanie svojho budúceho vzdelania. Bez vplyvu a výchovy mojich rodičov by ste asi nečítali tento príspevok. Moji dobrí učitelia neboli len v školách, ale boli to aj starší kolegovia s mnohými skúsenosťami z praxe, so znalosťami, ktoré človeku dá jedine škola života.

Vzdelávanie je v súčasnosti trhom. Žiak je klient. Na každom stupni vzdelávania dostáva škola za klienta finančný príspevok a to celé prebieha bez spätnej väzby na kvalitu vzdelávania. Naša spoločnosť neplánuje vzdelávanie podľa spoločenských potrieb, lebo potreby riadi trh. Celkový počet vysokoškolsky vzdelávanej mládeže na Slovensku je, okrem študujúcich mimo Slovenska, asi 47 % z celej generácie 20- až 25-ročných Slovákov. Máme neskutočne múdru a vyspelú mládež. Prírodovedné vysoké školy navštevuje menej ako 20 % študentov z celkového počtu vysokoškolákov. Na to má vplyv veľký počet gymnázií, lebo nepripravujú mládež do praxe. Duálne vzdelávanie existovalo v rôznych formách už pred mnohými rokmi, keď žiaci priemyselných škôl a učňoviek mali prax vo výrobných závodoch či dokonca samotné väčšie podniky mali svoje vlastné odborné stredoškolské vzdelávanie. Kolabovanie a krach mnohých priemyselných podnikov na Slovensku spôsobil útlm stredoškolského technického vzdelávania. Z tohto dôvodu sa odborné stredné školy integrujú do „združených škôl“, len aby prežili. Vývoj slovenského priemyslu za poslednú dekádu však jasne ukazuje na potrebu technicky vzdelaných ľudí s maturitou a nie len s diplomom.

Táto situácia nie je riešiteľná okamžite, tak ako napr. nie je okamžite meniteľná výroba mlieka či vajíčok. Vzdelávanie mladého človeka trvá štyri až deväť rokov, podľa stupňa vzdelania, a to nie je možné z roka na rok zmeniť, upraviť či dokonca urýchliť. A to už nehovorím o vzdelávaní a kvalite absolventov pedagogických smerov.

Je potrebné, aby spoločnosť okamžite reagovala na vzniknutú situáciu a začala konečne hľadať aj iné spôsoby motivácie výrobných či vývojovo technických spoločností na podporu školstva a vyučovanie mladej generácie a tým aj zreálnila jej vzdelávanie pre ich potreby. Na to je však potrebná záväzná dlhodobá koncepcia a stratégia a hľadanie aj iných foriem podpory ako len duálne vzdelávanie alebo reformu školstva.