Elektrotechnici a celoživotné vzdelávanie

Celoživotné vzdelávanie? Pre niekoho strata času. Paradoxne tak často uvažujú tí menej odborne zdatní. Možno už samotný názov celoživotné vzdelávanie evokuje pocit niečoho doživotne zaväzujúceho, nezáživného a nepotrebného. Veď zo školy si aj tak asi najviac pamätáme voľnočasové aktivity, nie samotné štúdium. Tak načo sa po absolvovaní strednej alebo vysokej školy ešte stále vzdelávať? Keď niečo neviem, stačí si pozrieť „uja gúgla“. Aj takto uvažujú niektorí z nás.

Často sa pri rôznych príležitostiach stretávam s elektrotechnikmi, ktorí chcú alebo musia mať pri výkone svojej práce odbornú spôsobilosť na činnosť na technickom zariadení elektrickom. Odbornou spôsobilosťou osôb sa zaoberá vyhláška č. 508/2009 Z. z. Je to všeobecne známy právny predpis, dovolím si však upozorniť, že je to základná vyhláška na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami elektrickými a inými.

Získať osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP, resp. podľa vyhlášky č. 508/2009 Z. z., vyžaduje určitú sumu odborných vedomostí. Následne je povinnosťou odborne spôsobilých osôb zúčastňovať sa každých päť rokov na aktualizačnej odbornej príprave (AOP). A opäť sme pri téme celoživotného vzdelávania. Keď mi kolega elektrotechnik na otázku, kedy bol na nejakom odbornom školení, odpovie „približne pred štyrmi rokmi som bol na AOP“ a tvári sa pri tom nadmieru spokojne, som v pozore. V takomto prípade neobstoja ani jeho argumenty o neochote zamestnávateľa vytvárať časový priestor na vzdelávanie zamestnancov, prípadne dôvod pracovnej vyťaženosti.

Za päť rokov sa na zemeguli udejú obrovské objavy, vynálezy a zmeny v každej oblasti života, elektrotechniku nevynímajúc. Vďaka globalizácii sa tieto objavy, vynálezy a zmeny takmer okamžite dostávajú aj na Slovensko. A opäť sme pri téme celoživotného vzdelávania. No už toho reálne potrebného. Nie v päťročných periódach, ale skutočne permanentného. Takéto vzdelávanie by sa malo skončiť najskôr v čase, keď profesijne končíme s elektrotechnikou. Ak taký čas vôbec nastane. Mám priateľov, pre ktorých je elektrotechnika koníčkom aj vo vyššom dôchodkovom veku. Možno už nestíhajú sledovať celosvetové technické trendy (veď to nestíhame ani my, aktívni elektrotechnici), ale stále sú mi vzorom. V životnej múdrosti, odbornosti, húževnatosti a v neposlednom rade aj ľudskosti. Takmer vždy sú aktívnymi účastníkmi aj na našich konferenciách elektrotechnikov Slovenska.